Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/147/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: K. W., R.. XX. XX.XXXX, D. Č. XXX, XXX XX J., zastúpený advokátom JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, 814 31 Bratislava a odporcu: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava o návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 70.664,- eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 70.666,40 eur z dôvodu jeho omeškania s poskytnutím poistného plnenia ku dňu 13.06.2006. Omeškanie odporcu malo vzniknúť v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom súde sp. zn. , ktorým si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nároky z titulu poškodenia zdravia t.j. bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia, ktoré mu vznikli v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 14.07.2002 v meste Montbrovn vo Francúzsku. Nároky navrhovateľa, ktorý pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenie, ktorých dôsledky bude znášať celý život, boli vysporiadané až po 10 rokoch, odkedy došlo k dopravnej nehode, pričom k ukončeniu konania došlo po 7 rokoch. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -334 zo dňa 11.03.2011 rozhodol, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 140.998,31 eur. Krajský súd rozsudkom sp. zn. -431 zo dňa 24.05.2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti nároku SSU vo výške 79.018,62 eur a v časti bolestného vo výške 61.979,49 eur rozsudok zrušil. A vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava I následne rozsudkom č.k. -451 zo dňa 16.11.2012 rozhodol tak, že odporcu zviazal titulom bolestného zaplatiť navrhovateľovi sumu 61.979,49 eur. Odporca tak na základe uvedených rozsudkov uhradil navrhovateľovi dňa 10.07.2012 sumu 79.018,62 eur a dňa 18.01.2013 sumu 61.979,49 eur. Vstupom SR do EÚ bolo povinnosťou členských štátov implementovať do právneho poriadku SR Smernicu EP Rady 2000/26/EC o poistení motorových vozidiel, ktorá zásadným spôsobom posilňuje ochranu poškodených osôb v oblasti vymožiteľnosti práva na náhradu škody. Touto smernicou došlo k zavedeniu 3 mesačnej lehoty pre likvidáciu škodovej udalosti, ktorá bola implementovaná do zákona č. 381/2001 Z.z. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je poisťovateľ povinný buď:

v lehote 3 mesiacov skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, resp.

poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie.

Podľa navrhovateľa sankcia za omeškanie nepredstavuje nárok poškodeného, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť, nakoľko zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu, ako ich povinnosť, teda bez ohľadu na to, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie. Cieľom právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v zmysle čl. 18 smernice 2000/26/ES zaručenie práva poškodeného na rýchle poskytnutie poistného plnenia.

Odporca 2 roky po dopravne nehode, t.j. dňa 18.09.2004, vyplatil navrhovateľovi sumu 151.500,- Sk, pričom v priebehu súdneho konania vedeného na OS Bratislava I sp. zn. boli v konaní predložené nové znalecké posudky, a to prípisom zo dňa 07.02.2006, t.j. odporca minimálne od februára 2006 mal k dispozícií znalecké posudky, ktoré značne prekračovali bodové hodnotenie pôvodných znaleckých posudkov, odporca teda mal prehodnotiť odškodnenia navrhovateľa a poskytnúť mu i zodpovedajúcu náhradu škody. Rovnako v priebehu konania bolo zrejmé, že v prípade navrhovateľa sú dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré dôjde k zvýšeniu odškodnenia. Odporcu mal v zmysle §11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. opätovne prešetriť likvidáciu predmetnej poistnej udalosti. Navrhovateľ má za to, že konanie odporcu nebolo v súlade so 4. Smernicou o poistení motorových vozidiel, ako aj v zmysle §1 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., a preto musí niesť zodpovednosť za porušenie predmetných ustanovení v podobe sankcie - úroku z omeškania.

Odporca mal v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodniť navrhovateľa až do výšky 240.000,- Sk, no poskytol mu odškodnenie vo výške 151.500,- Sk, čo predstavuje sumu neporovnateľne nižšiu ako bola súdom priznaná súdom vo výške 140.998,11 eur, pričom ani po predložení nových znaleckých posudkoch v roku 2006 odporca neprehodnotil poskytnutú náhradu a na otázku súdu, prečo odporca nevyužil pri odškodnení SSU § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nezvýšil SSU na dvojnásobok, odporca uviedol, že to vo všeobecnosti tak nerobí. Postup odporcu a jeho konštatácia, že vo všeobecnosti to nerobí, je v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca zaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu dňa 10.07.2012 titulom SSÚ vo výške 79.018,62 eur a dňa 18.03.2013 titulom bolestného vo výške 61.979,49 eur, t.j. 7 rokov od začatia konania a 6 rokov od predloženia nových znaleckých posudkov MUDr. Deleja a doc. MUDr. Vraždu. Odporca nemal záujem na zistení skutočného rozsahu povinnosti plniť, nakoľko dňa 13.06.2006 konštatoval , že v zásade postup v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32.1965 Zb. neaplikuje. Po celý čas súdneho konania odporca popieral, že v prípade navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa a v dôsledku tohto postupu odporcu sa neúmerne predĺžilo celé konanie. Navrhovateľ má za to, že v dôsledku inflácie je rozdiel, keby navrhovateľ dostal prisúdenú sumu pred 10 rokmi a iná jej hodnota dnes. Navrhovateľ počas 7 rokoch súdneho konania musel negatívne dôsledky z dopravnej nehody kompenzovať z vlastných zdrojov, ktoré boli takmer nulové, nakoľko nemohol pracovať a žil len z podpory rodiny a sociálnych dávok. Navrhovateľ má zato, že postupom odporcu došlo k porušeniu Smernice č. 2000/206 čl. 19, v zmysle ktorej ako sankcia za nesplnenie povinnosti plniť v primeranej lehote, resp. 3 mesačnej lehote sú úroky z omeškania z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe. Navrhovateľ si úrok z omeškania zo súm, ktoré mu boli priznané súdom uplatnil u odporcu listom zo dňa 11.04.2013. Odporca musí znášať riziko, ak odmietne plniť z dôvodu, že zvýšenie bolestného a SSU vo všeobecnosti nerobí, pričom v súdnom konaní sa preukáže oka, t.j. ž zvýšenie je dôvodné. Následkom nečinnosti odporcu je potom povinnosť plniť nielen poistné plnenie, ale aj úrok z omeškania, a to aj v prípade, keď súdne konanie nebolo skončené v tejto lehote, lebo v zmysle 4. Smernice o poistení motorových vozidiel sa kladie dôraz na rýchle poskytnuté poistné plnenie. Povinnosť uhradiť úrok z omeškania nenastal dňom právoplatnosti rozhodnutia, ale po uplynutí 3 mesačnej lehoty, počas ktorej malo byť rozhodnuté o poskytnutí poistného plnenie - náhrady škody.

Navrhovateľ úrok z omeškania požaduje so súdom priznanej sumy od 28.06.2006, pričom tento dátum navrhovateľ stanovil tak, že v tomto čase , ak by súd i odporca svojimi úkonmi nevykonávali prieťahy v konaní, mohli by byť všetky nároky navrhovateľa priznané a odškodnené. V zmysle §517 ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Je nepochybné, že smernica, ktorá zakotvovala povinnosť zaplatiť úrok z omeškania sa vzťahuje aj na navrhovateľa, pretože upravuje procesný postup, pričom smernica bola do slovenského právneho poriadku zakomponovaná zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.2003, t.j. v čase pred ako odporca pristúpil k likvidácii poistnej udalosti. Pričom prvýkrát bolo možné bolestné a SSÚ hodnotiť až v roku 2004, t.j. po účinnosti predmetnej novely, ktorou bola transponovaná 4. Smernica o poistení motorových vozidiel. V zmysle č. 19 citovanej smernica je cieľom EÚ, aby bola zavedená povinnosť platenia úrokov z omeškania z

výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nezrealizovalo v predmetnej 3 mesačnej lehote. Odporca plnenie v trojmesačnej lehote nerealizoval, a to ani následne po predložení nových znaleckých posudkov dňa 13.06.2006, kedy na pojednávaní de facto potvrdil, že k predmetnému plneniu nepristúpi, lebo to nie je jeho praxou, a preto uplynutím 15 dňovej lehoty vznikol navrhovateľovi nárok na 8% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 79.018,62 eur od 28.06.2006 do zaplatenia, t.j. do 10.07.2013, kde úrok činí 38.145,- eur a zo sumy 61.979,49 eur od 28.06.2006 do zaplatenia, t.j. do 18.01.2013, kde úrok činí 32.521,40 eur. Tým, že odporca nesprávne postupoval pri odškodnení bolestného a SSÚ v zmysle ustanovenia §797 ods. 3 v spojení s §517 ods. 2 a §11 ods. 5 a 6 zákona č. 381/2001 Z.z. sa dostal do omeškania a je povinný uhradiť z jednotlivých dlžných súm úrok z omeškania, ktorý predstavuje celkom sumu 70.666,40 eur.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.12.2013. Má za to, že návrh na zaplatenie sumy 70.666,40 eur, ktorým sa navrhovateľ domáha priznania úroku z omeškania z už vyplatených súm mimoriadneho zvýšenia bolestného vo výške 61.979,49 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 79.018,62 eur tvorí prekážku veci už rozhodnutej. Odporca v tejto súvislosti akcentoval, že navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 6.12.2004, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.03.2005 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 7.575.000,- Sk spolu s 10% úrokom z omeškania od 4-tého dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a to titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle §7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb, t.j. predmetné príslušenstvo, úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil už v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. , kde mu bol uplatnený úrok z omeškania už zamietnutý. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 14.01.2013. V súvislosti v návrhu uvádzanými prieťahmi v konaní a skutočnosťou, že o totožnom nároku bolo už rozhodnuté v konaní sp. zn. , odporca vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ako aj námietku premlčania uplatneného nároku spočívajúceho v úroku z omeškania z vyplatených súdom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní vychádza z rovnakej dopravnej nehody, ktorá sa mu stala dňa 14.07.2002 vo Francúzsku. Navrhovateľ si opätovne nárokuje úrok z omeškania, ktorý mu už bol právoplatne zamietnutý v konaní Z.z. , čo tvorí prekážku veci už rozhodnutej.

K uplatnenej námietke premlčania odporca dodal, že navrhovateľ jeho údajné omeškania s úhradou mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSÚ odvodzuje odo dňa 28.06.2006, t.j. najneskôr v tento deň získal navrhovateľ vedomosť o predmetnom omeškaní, pričom nárok na úrok z omeškania si uplatnil u odporcu listom zo dňa 11.04.2013. S poukazom na §110 ods. 3 je uplatnený nárok premlčaný uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, pričom k premlčaniu došlo 28.06.2009.

V súvislosti s uplatneným nárokom odporca dáva do pozornosti súdu rozsudok NS SR z 30.09.1996 sp. zn. Z.z., ktorým NS SR rozhodol, že povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa §7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenia priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Zvýšenie základnej sumy podľa §6 a §7 vyhl. č. 32/1965 Z.z., ktorá je otázkou právnou, môžu vykonať podľa §6 ods. 2 aj sami účastníci zodpovednostného vzťahu a podľa §7 ods. 3 cit. vyhlášky len súd. Preto i povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu tohto odškodnenia podľa §7 ods. 3 vyhlášky vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je v tomto prípade konštitutívne, a v ktorom je určená doba plnenia. K omeškaniu dochádza až uplynutím takto určenej doby plnenia. Právna povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi dňa 28.06.2006 sumu mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU ešte neexistovala, resp. nebola stanovená. Predmetné sumy stanovil svojim rozsudkom až Okresný súd Bratislava I v konaní . V tomto konaní zároveň súd aplikoval aj krátenie plnenia odporcu vo výške 50% podľa §441 titulom požitia alkoholu navrhovateľom. Tieto sumy, od ktorých žalobca odvíja úrok z omeškania zaplatil odporca riadne a včas v zmysle právoplatného rozsudku č.k. -451, takže sa nemohol dostať do omeškania podľa §517 OZ. K splatnosti nedochádza, keď dlžník iba môže splniť dlh bez toho, aby bol na to povinný. Dlh podľa §517 vznikol až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia sp. zn. , ktorým súd zavial odporcu k úhrade súm mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU, ktoré úhrady odporca riadne plnil.

K navrhovateľom uvádzanej Smernici EÚ odporca uviedol, že táto má len odporúčací charakter, a preto sa v nej nachádzajú slovné spojenia „bolo by vhodné“, „odporúča sa“ . Implementácia uvedenej smernice do právneho poriadku SR prebehla a v čase dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa, t.j. ku dňu 14.07.2002 bolo účinné znenie zákona č. 381/2001 Z.z., v ktorom bol zakotvený rozsah poistného krytia. Platné znenie zákona č. 381/2001 Z.z. pri neexistencii dlhu k dátumu 14.07.2002 nezakladalo povinnosť odporcu ako poisťovateľovi hradiť úrok z omeškania. Existencia oboch nárokov závisela výlučne od rozhodnutia súdu, preto nemohlo v zmysle predmetnej smernice, ani v zmysle §517 ods. 2 vzniknúť omeškanie odporcu. Na základe uvedených námietok preto odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ktoré navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v intenciách dôkaznej aktivity účastníkov konania oboznámením s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. , prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Predmetom konania je posúdenie nároku na úrok z omeškania vo vzťahu k nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa vzniknutého za škodu na zdraví, o ktorej už tunajší súd právoplatne rozhodol v konaní sp. zn. , a ktorú navrhovateľ utrpel následkom dopravnej nehody osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia EČ D. XXX O. dňa 14.07.2002 vo Francúzsku, v meste Button. Dopravnú nehodu spôsobil vodič označeného vozidla, ktorý bol v tom čase pod vplyvom alkoholu v rozsahu 1,82 promile. K nehode došlo cestou z večierka, na ktorom tak navrhovateľ, ako aj vodič požili väčšie množstvo alkoholu. Navrhovateľ dňa 12.07.2004 požiadal odporcu o plnenie titulom škody na zdraví, dňa 11.03.2005 podal žalobný návrh vedený pod sp. zn. . Odporca pred podaným žaloby o náhradu škody na zdraví navrhovateľovi plnil plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Felicia EČ D. XXX O. v zmysle lekárskych posudkov MUDr. Kociana, a to za bolestné v maximálnej výške 72.000,- Sk podľa §7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 79.500,- Sk bez zvýšenia v zmysle §6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965Zb., teda spolu dňa 18.11.2004 plnil sumu 151.500,- Sk /v zmysle likvidačnej správy zo dňa 13.09.2004/. Navrhovateľ mal v čase nehody 24 rokov, vo Francúzsku pracoval ako sklár na základe pracovného povolenia. Tunajší súd v konaní sp. zn. ustálil spoluzavinenie navrhovateľa na vzniknutej škode na zdraví v rozsahu 50%. Spoluzavinenie navrhovateľa súd videl v tom, že po večierku, ktorý dopravnej nehode predchádzal, a na ktorom spolu s kamarátom - vodičom motorového vozidla, požívali alkoholické nápoje, čo bolo v konaní svedecky preukázané, nezabránil vodičovi v šoférovaní, ale sám opitý si k nemu prisadol, vlastnú opitosť navrhovateľ v konaní potvrdil. Súd ustálil, že navrhovateľ sa sám priviedol do stavu, ktorý mu bránil rozumne posúdiť stav vodiča motorového vozidla, rozpoznať možné následky jazdy pod vplyvom alkoholu, a preto musí pomerne znášať následky dopravnej nehody. Rozsudkom zo dňa 9.12.2009 súd zaviazal odporcu na zaplatenie škody na zdraví vo výške 117.008,56 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Navrhovateľ sa v konaní domáhal 50 násobného navýšenia bodového ohodnotenia za bolestné a 50 násobku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyčíslené znalcom MUDr. Branislavom Delejom znaleckým posudkom č. 6/2005 zo dňa 25.11.2005 a znalcom MUDr. Ľubomírom Vraždom znaleckým posudkom č. 1/06 zo dňa 1.6.2006. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §7 ods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb. pre zvýšenie bolestného na 50 násobok nepreukázal. Za preukázané a dôvodné však súd považoval dôvody osobitného zreteľa v zmysle §7 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s odškodnením SSU, pričom navrhovaný 50 násobok súd považoval za primeraný. Súd tak priznal navrhovateľovi zvýšenie SSU v zmysle §7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. po zohľadnení 50% miery spoluzavinenia vo výške 3.525.000,- Sk a vo zvyšku návrh zamietol. Zamietajúca časť rozsudku sa týkala úrokov z omeškania uplatnených navrhovateľom vo výške 10% ročne po právoplatnosti rozsudku, ako aj úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 88.500,- Sk od 28.07.2004 do zaplatenia, v tejto súvislosti súd konštatoval,

že k omeškaniu odporcu ešte nedošlo, nakoľko ten poskytol navrhovateľovi plnenie v súlade s §6 ods. 1 a §7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na základne navrhovateľom predložených znaleckých posudkov o bolestnom a SSU, pričom mu z §6 ods. 2 vyhlášky nevyplývala povinnosť, ale len možnosť primerane zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenému lekárom až na dvojnásobok, a preto k omeškaniu odporcu nedošlo.

Krajský súd Uznesením zo dňa 11.05.2010 č.k. -261rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. -334, ktorým navrhovateľovi priznal sumu 140.998,31 eur, vo zvyšku žabou zamietol. Priznaná suma predstavuje 50 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného po zohľadnení 50% spoluúčasti navrhovateľa vo výške 61.979,49 eur. Titulom mimoriadneho zvýšenia SSU súd priznal navrhovateľovi po zohľadnení 50% spoluúčasti sumu 79.018,62 eur. Zamietajúca časť rozsudku sa opäť týkala úrokov z omeškania uplatnených navrhovateľom vo výške 10% ročne po právoplatnosti rozsudku, ako aj úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 88.500,- Sk od 28.07.2004 do zaplatenia, nakoľko súd zhodne ako v prvom rozsudku konštatoval, že k omeškaniu odporcu ešte nedošlo, nakoľko ten poskytol navrhovateľovi plnenie v súlade s §6 ods. 1 a §7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na základne navrhovateľom predložených znaleckých posudkov o bolestnom a SSU, pričom mu z §6 ods. 2 vyhlášky nevyplývala povinnosť, ale len možnosť primerane zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenému lekárom až na dvojnásobok, a preto k omeškaniu odporcu nedošlo.

Krajský súd rozsudkom č.k. -431 rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nároku na SSU potvrdil, takisto potvrdil rozsudok v jeho zamietajúcej časti (úroky z omeškania) s odkazom na odôvodnenie súdu prvého stupňa, pričom oba výroky nadobudli právoplatnosť dňa 16.07.2012, v časti týkajúcej sa bolestného rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudkom -451 zo dňa 16.11.2012 súd rozhodol o zrušenej časti tak, že ustálil mimoriadne zvýšenie bolestného na sumu 61.979,49 eur po zohľadnení 50% spoluúčasti navrhovateľa na vzniku škody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2013. V konaní tak bolo právoplatne rozhodnuté o všetkých uplatnených nárokoch škody na zdraví vr. uplatneného príslušenstva.

V konaní teda tunajší súdu už právoplatne rozhodol čo do právneho základu o uplatnených úrokoch z omeškania odporcu, konštatoval, že k omeškaniu nedošlo, pretože odporca nemal právnu povinnosť poskytnúť mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU, pričom s týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd, nakoniec navrhovateľ nebol úspešný ani v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR sp. zn. , kde bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietnuté. V časti uplatnených úrokov z omeškania tak rozsudok sp.zn.12C 74/2005 nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2012. Keďže navrhovateľ svoj nárok na úroky z omeškania v konaní sp. zn. čo do výšky špecifikoval inak (žiadal zaplatiť pevne stanovenú sumu 70.666,40 eur), pričom omeškanie odporcu ustálil v časti o zaplatenie mimoriadneho zvýšenia SSU zo sumy 79.018,62 eur od 28.06.2006, kedy mu mala podľa navrhovateľa uplynúť 15 dňová lehota na plnenie, do 10.07.2013 /správne malo byť uvedené do 10.07.2012, viď. čl. 43 / na čiastku 38.145,- eur a zo sumy mimoriadneho zvýšenia bolestného 61.979,49 od 28.06.2006 do 18.01.2013, čo činí sumu 32.521,40 eur, súd prejednávanú vec neposúdil ako vec už právoplatne prejednanú a nedošlo k zastaveniu konania podľa §104 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1996 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

V súvislosti s uplatnenými úrokmi z omeškania súd opätovne a zhodne s právnym záverom vysloveným v konaní sp. zn. dospel k záveru, že mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia len v kompetencii súdu, odporca teda nemal právnu povinnosť plniť titulom mimoriadneho zvýšenia. Bez existencie právnej povinnosti nie je možné konštatovať omeškanie s jej plnením.

Keďže k dopravnej nehode, t.j. k poistnej udalosti, došlo dňa 14.07.2002, t.j. za účinnosti predošlej právnej úpravy /vyhlášky č. 32/1965 Zb./, aplikácia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia účinného až od 1.8.2004 nebola v zmysle jeho prechodných ustanovení možná. Svoje povinnosti plniť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia určené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. a v zákone č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti /14.07.2002/ si odporca riadne a včas splnil, čo nakoniec bolo už konštatované v konaní sp. zn. .

Otázke aplikácie Smerníc Európskeho parlamentu sa venoval už Najvyšší súd SR v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR v časti výroku, ktorým tunajší súd v konaní č. -334 návrh voči odporcovi zamietal, a to v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. . NS SR vo svojom Rozsudku zo dňa 27.08.2014, právoplatným dňa 30.10.2014, konštatoval, že právo EÚ na území členského štátu je účinné až od jeho pristúpenia k EÚ, pričom na posudzovanie právnych skutočností z hľadiska hmotného práva sa aplikujú právne normy platné a účinné v čase, keď k posudzovaným právnym skutočnostiam došlo. Keďže Slovenská republika vstúpila do Európskej únie dňa 1.5.2004 predmetnú Smernicu nie je možné použiť na posudzovanie právnej skutočnosti, ktorá nastala dňa 14.07.2002 /dátum dopravnej nehody/, pričom konajúci súd na uvedené odôvodnenie plne odkazuje. Pre úplnosť súd dodáva, že bod 19 Smernice 2000/26/ES zo dňa 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, na ktorý sa navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvoláva, má len odporúčací charakter (čl.42), čo vyplýva z jeho znenia : “Okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nezrealizovalo v zmienenej predpísanej lehote .....“.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd môže žalobe vyhovieť len v tom prípade, ak sa z vykonaného dokazovania v konaní preukáže navrhovateľom tvrdená vecná legitimácia, t.j. ak sa v konaní preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo a zároveň, že žaluje osobu, ktorá je nositeľom právnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania však vyplynul nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na požadované úroky z omeškania a tiež absencia pasívnej vecnej legitimácie odporcu. Vzhľadom na uvedené preto súdu neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.