Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/30/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 4.5.2015, v trestnej veci proti obž. W.B. V., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaná W. V. rod. S.Á., nar. XX.XX.XXXX P. T., trvale bytom O. O. - J., D.. I. Č.. XXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

v bode 2/

v presne nezistenom čase v októbri roku 2004 požiadala R. T., aby si zobrala úver od spoločnosti R. S. T., W..U.., čo ona odmietla, dňa 14.10.2004, bez vedomia R. T., uzavrela prostredníctvom obchodného zástupcu G. I. na presne nezistenom mieste zmluvu o úvere s veriteľom R.Q. S. T., W..U.., ktorou mal byť R. T. poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 €), a mala sa zaviazať splácať ho v 48 mesačných splátkach po 724,-Sk ( 24,03,- € ), pričom podpis R. T. na tejto zmluve sfalšovala, poskytnutý úver obžalovaná W.B. V. ani R. T. nesplácala, čím spôsobila škodu spoločnosti R. T., H..U.., D.. X. Č.. X, X., IČO : 17324220 (právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa) vo výške 1.153,56,- € ( pôvodne 34.752,- Sk ),

t e d a

- vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila malú škodu,

č í m s p á c h a l a

- prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500 ( päťsto ) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanej ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného R. T., H..U.. "v likvidácii", so sídlom X. X, X., IČO : 17324220 odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Naproti tomu

podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovanú W. V. rod. S.Ú., nar. XX.XX.XXXX P. T., trvale bytom O. O.

- J., D.. I. Č.. XXX/X,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine sp. zn. zo dňa 18.2.2011 pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/ ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že

v bode 1/

v presne nezistenom čase v mesiaci september 2005 navštívil už odsúdený X. W., B.. XX. XX. XXXX, P. Y., B.. XX. XX. XXXX s tým, že má záujem kúpiť jeho rodinný dom v Turčianskych Tepliciach, povedal mu, že si musí zabezpečiť znalecký posudok na ohodnotenie domu a vyzval ho, aby si na tento účel zabezpečil pôžičku od spoločnosti L.Ť., U.. G.. C.., X., následne dňa 26. 09. 2005 v Turčianskych Tepliciach navštívili obaja obžalovanú W. V. (v tom čase L.), mandatárku spoločnosti L., U.. G.. C.., ktorej P. Y. predložil výmer o invalidnom dôchodku, na čo mu obžalovaný W. V. povedala, že jeho príjem nie je dostatočný a z tohto dôvodu mu úver nemôže poskytnúť, pričom obžalovaná W. V. mu dala podpísať nejaké tlačivo a zatajila mu, že ide o vopred vypísanú zmluvu o úvere č. XXXXXXX so spoločnosťou L., U.. G.. C.., G. XX/A, X., ktorú P. Y. podpísal, a ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk ( 331,94,- € ), pričom sa zaviazal splácať ho v 2 mesačných splátkach po 6.300,- Sk ( 209,12,- € ), pričom však sumu úveru vyplatila obžalovaná W. V. priamo už odsúdenému X. W., nar. XX. XX. XXXX P. Y. odišiel od obžalovanej W. V. s tým, že žiadny úver nevybavil, čím obžalovaná spolu s už odsúdeným X. W., B.. XX. XX. XXXX spôsobila P. Y., B.. XX. XX. XXXX, bytom O.Č. O., D.. X. Č.. XXX/XX - J. J. škodu vo výške 418,24,- € ( pôvodne 12.600,-Sk ),

v bode 4/

dňa 04.01.2005 ako obchodný zástupca spoločnosti PC., U..G..C.., G. XX/A, X., uzavrela v Turčianskych Tepliciach zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk ( 663,88,- € ) R. T., so záväzkom splácať ho v 5 mesačných splátkach po 6.000,-Sk ( 199,16,- € ), R. T. jej však povedala, že si prostriedky z úveru čerpať nebude, lebo odchádza do Čiech, sumu úveru si ponechala obžalovaná W. V., po návrate z Česka v presne nezistených dňoch obžalovaná W. V. (vtedy L.) povedala R. T., že prostriedky z úveru si teda vyčerpá ona, a že ich bude aj splácať, čo však neurobila, úver riadne nesplácala, čím spôsobila škodu R. T., B.. X.X.XXXX, O. X. V. O. Č.. XX, C.. O.Č.. O. vo výške 995,82,- € ( pôvodne 30.000,- Sk ),

pretože nebolo dokázané, že skutky spáchala obžalovaná.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 21.2.2011 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. zo dňa 18.2.2011 na obv. W. V.C. a spol., a to pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/ ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovanej W. V.; výsluchom svedkov R. T. H. G. I.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania : P. Y., Q. W., G. X., G. Y., T. C., T.. Ľ.D. W. H. Ľ. L.; prečítaním znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru psychológie PhDr. Gabrielou Hollou pod č. 12/2009 a znaleckého posudku znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma Mgr. Aleny Najšlovej č. 7/2010, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovanej a prokurátora; ako aj prečítaním listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojených spisov OS Martin sp. zn. , , podľa § 269 Tr. por..

Obžalovaná W. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásila, že sa cíti byť nevinná. Vypovedala, že pokiaľ ide o poškodenú T., táto o úver požiadala, doklady potrebné k uzavretiu zmluvy predložila a zo strany spoločnosti jej úver bol poskytnutý. V spise sa tiež nachádza lístok, ktorý potvrdzuje, že peniaze prevzala. O úver požiadala s tým, že peniaze potrebovala na oslavu 60. narodenín. Je pravda, že nejaká splátka R. T. bola uhradená z jej účtu. Pokiaľ si pamätá, nejaká splátka bola vyplatená už vtedy, keď si poškodená prevzala peniaze z úveru. Potom ju žiadala, aby podala žiadosť o splácanie poštovými poukážkami, takže žiadosť bola vypísaná a zaslaná. Peniaze, ktoré zo svojho účtu zaslala jej poškodená vyplatila. Bolo by nelogické, aby poškodená žiadala o splácanie úveru, keď tvrdila, že peniaze neprevzala. V prípade spol. L. ešte poškodenú upozorňovala, či to bude schopná splácať, i vzhľadom na ten predchádzajúci úver od R. T.. Čo sa týka odkladu splátok, bolo potrebné uhradiť ešte 5.000,-Sk ako poslednú splátku. V prípade nejakých problémov ( napr. PN, úmrtie a pod. ) bolo možné požiadať o odklad splátok. Zo strany poškodenej takáto žiadosť bola podaná z dôvodu PN jej syna. Žiadosť podpísala a táto bola spoločnosťou schválená. S poškodenou T. uzatvárala prvýkrát zmluvu o úvere v roku 2002 ešte v spol. L.. Neskôr s ňou uzatvárala zmluvy asi 4 krát v rámci spol. L.. Jednalo sa o klientku, ktorá splátky úveru splácala, predtým neboli nejaké problémy. Pri uzatváraní zmlúv bolo potrebné predložiť doklad o vyplácaní dôchodku, nie starší ako mesiac, občiansky preukaz, rodný list. Spomína si, že vtedy poškodená potrebovala peniaze na oslavu 60. narodenín a hovorila, že ide do Čiech niečo si privyrobiť brigádnicky. Ako uviedla vo svojich predchádzajúcich výpovediach, zmluvu za ňu podpísala, nakoľko jej chcela pomôcť. Pokiaľ si spomína tak peniaze jej vyplatila v mieste svojho trvalého bydliska. Poškodená v tom čase nemala účet v banke a podávala aj žiadosť o splácanie úveru poštovými poukážkami. Sama poškodená vtedy hovorila, že jej poradil niekto z rodiny, aby na ňu podala trestné oznámenie. Myslí si, že poškodená mala v tom čase viacero úverov a nezvládala ich platiť, chcela sa zbaviť aspoň tohto úveru a využila, že tú zmluvu za ňu podpísala. Poškodený Y. peniaze z úveru dostal vyplatené, a to ako s nimi naložil, ak ich sám odovzdal obv. X. W. už ona ovplyvniť nemohla. Vie, že vtedy spomínali, že tie peniaze potrebuje na vyplatenie znaleckého posudku na ohodnotenie domu. Poškodenému Y. vtedy vysvetlila, že podľa výšky jeho príjmu by bolo možné poskytnúť úver so splátkami na 12 mesiacov. On hovoril, že by tam bol vysoký úrok, tak chcel úver na 2 mesiace. Potvrdil teda, že má vedľajší príjem ( okrem dôchodku ) v uvedenej výške. Vedľajší príjem osobitne neskúmala, neskúmala ho ani spoločnosť, potvrdzuje to klient svojím podpisom, ktorý sa tiež overuje. Postup pri uzatváraní zmlúv bol taký, že z jej strany bola povinnosť zistiť totožnosť klienta, ktorý bol povinný predložiť občiansky preukaz, ďalší doklad totožnosti, doklad potvrdzujúci výšku príjmu, prípadne v zmluve potvrdiť svojím podpisom ďalší príjem. Žiadosť sa v tejto časti vypísala a následne odfaxovala do spoločnosti. Zo strany spoločnosti si overovali napr. zamestnávateľa, rodné číslo, či klient nie je evidovaný ako neplatič, či nemá exekučné zrážky. Po overení spoločnosť oznámila telefonicky príp. SMS správou či zmluvu schvaľuje, neschvaľuje príp. schvaľuje, ale v nižšej ako požadovanej sume. Následne potom boli v zmluve vypísané aj ostatné podmienky, teda výška úveru, splátky. Klient si potom musel ísť overiť podpis na matriku, potom sa vrátil a až následne podpisoval splátkový kalendár a na spodku zmluvy tiež prevzatie peňažných prostriedkov. Až po tomto podpise mu boli peniaze vyplatené. V jej kompetencii teda nebolo posudzovanie solventnosti klienta. Čo sa týka poškodeného Y., nie je pravdou, že by peniaze boli vyplatené X. W.. Peniaze prevzal pán Y., čo aj sám priznal pri konfrontácii. Y. bol vtedy na vozíku, chodil s ním obv. W.. Ona stretnutie pred uzavretím zmluvy nedojednávala, Y. s W. prišli za ňou sami. Hovorili, že sú s W. dohodnutí, že tento si bude brať hypotekárny úver na kúpu domu pána Y. a keď mu bude úver poskytnutý, tak to Y. vyplatí všetko naraz. Y. nespomínal nič ohľadne nejakého nedoplatku na elektrinu, býval pritom v domove dôchodcov. Hovoril len o predaji svojho domu, že sa ho chce zbaviť a získať aspoň nejaké peniaze. Pokým úver nebol schválený, mohol od svojej žiadosti kedykoľvek odstúpiť. Ona bola neskôr Y. navštíviť v domove dôchodcov, keďže splátky nesplácal, pričom tento jej povedal, že ho s W. podviedli. Nevie prečo ju Y. obvinil, jeho výpovede aj pri konfrontácii boli rozporné. Myslí si, že Y. úplne chápal a rozumel všetkým úkonom ako i zmluve. Peniaze boli vyplácané Y. v hotovosti, a to pred jej kanceláriou, nakoľko sú tam schody a on sa nemohol na vozíku dostať dnu. Y. s ňou komunikoval priamo, nebol pod nejakým nátlakom zo strany W.. Y. po uzavretí zmluvy a vyplatení peňazí žiadnym spôsobom nereklamoval nevyplatenie peňažných prostriedkov zo zmluvy. Svedkyňa poškodená R. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá, že bola na brigáde v Českej republike a keď sa vrátila, tak zistila, že má šek na 33.000,-Sk. Obžalovanú pozná, podpisovala

s ňou jednu zmluvu o pôžičke na 5.000,-Sk, viac nie. Bola v kancelárii obžalovanej v Turčianskych Tepliciach ako je Ú.. Vie, že jej vtedy niečo hovorila, že sa pomýlila. Od obžalovanej žiadne peniaze neprevzala, nepodpisovala žiaden doklad o prevzatí peňazí. Pri prvej pôžičke jej predkladala doklady

- OP, rodný list, potvrdenie o dôchodku. Prvýkrát to bolo v roku 2004, mesiac uviesť nevie. Ona si nebola overovať podpisy na zmluve. Nebrala si žiadnu pôžičku od inej spoločnosti, nemala žiadnu oslavu nejakého životného jubilea. Nevie o tom, že by mala obžalovaná za ňu zaplatiť nejakú pôžičku, nič za ňu nezaplatila. Ona nemá žiaden bankový účet. Nežiadala o splácanie úveru poštovými poukážkami. Po prečítaní zápisníc o výpovediach svedkyne poškodenej z prípravného konania podľa § 264 ods. 1 Tr. por. ( zápisnice o výsluchu zo dňa 19.6.2006 na č.l. 108-113 spisu; zo dňa 21.11.2008 na č.l. 114-117; zo dňa 27.5.2009 na č.l. 120-126; zo dňa 8.9.2009 na č.l. 129 - 136; konfrontácia s obv. W. V. zo dňa 27.5.2009 na č.l. 244 - 245 spisu ) ďalej vypovedala, že si brala len jeden úver, ako už uvádzala 5.000,- Sk. Nebrala si žiadne iné úvery. Neprišli jej poštou žiadne výzvy na zaplatenie splátok. Na tunajšom súde bola dvakrát vo veciach týkajúcich sa zaplatenia dvoch pohľadávok. Pokiaľ ide o úver zo spol. L., ona žiadne peniaze neprevzala. Splácať musela dve exekúcie. Splácanie úveru pred začatím exekúcie nevie vysvetliť. V prípravnom konaní vypovedala, že ju obžalovaná oslovila niekedy v októbri, či si nechce zobrať pôžičku od R. S. T.. V minulosti si už pôžičku od p. L. brala. Tentoraz ale pôžičku nechcela, lebo mala ísť robiť do Čiech. Tak sa aj stalo v mesiacoch október, november a december robila v Čechách. Keď sa vrátila domov našla v pošte obálku od uvedenej spoločnosti, v ktorej bola zmluva na 20.000,- Sk. Podpis na zmluve nebol jej. Išla za p. L. domov a táto povedala, že tú zmluvu urobila za ňu, aj ju podpísala a bude ju splácať ona. V mesiaci jún 2005 však dostala list od spol. R. T. T., W..U.., kde žiadali o zaplatenie čiastky 32.558,-Sk. Zasa preto išla za L., ktorá znovu povedala, že to bude za ňu splácať. Bola aj v tej spoločnosti v Bratislave, kde to dali do poriadku. Ona určite neprevzala tých 20.000,-Sk v októbri 2005. Podpis na pokladničnom doklade nie je jej podpisom. Pred dvomi rokmi mala pôžičku 5.000,-Sk, ktorú dávno splatila. Odvtedy si inú pôžičku nebrala. Ako vie, L. peniaze použila na kúpu nábytku, využila, že je dôchodkyňa, zle počuje a tak ju chcela oklamať. Keď si brala prvý krát pôžičku cez obžalovanú niekedy v roku 2004 tak jej predložila všetky doklady, ktoré od nej požadovala a ona si ich zrejme nechala a použila neskôr pre túto druhú pôžičku. Ona nikdy nemala účet v banke, dôchodok jej chodil poštou. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere so spol. L., U..G..C.., zo dňa 2.1.2005 č. XXXXXXX, takúto zmluvu cez obž. L. uzavrela. Po predložení zmluvy uviedla, že túto nepodpísala. Úver splácala po 500,-Sk poštovou poukážkou. Platila cca. 8 mesiacov. Na druhý deň po poslednej splátke prišla za ňou obžalovaná, že jej má dať 1.200,-Sk, lebo po 500,-Sk bolo málo. Tieto peniaze jej nedala. Asi za 2 mesiace po poslednej splátke prišla obžalovaná za ňou a roztrhala všetky poštové poukážky, ktoré svedčili o tom, že platila splátky. Čo sa týka syna T. T., tento je narodený dňa 10.8.1980. Žiaden doklad o PN obžalovanej nedávala, nevedela o tom, že táto pozmenila doklad o PN p. C. na meno jej syna, nedávala jej k tomu súhlas. Od spol. L., U..G..C.. si brala úver raz. Úver na sumu 20.000,-Sk si nezobrala, ale splácala ho. Žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 6.4.2005 vlastnoručne podpísala, ale ona jej ho potom roztrhala. Pri konfrontácii s obv. W. V. dňa 27.5.2009 vypovedala, že bola žiadať obv. L.Ú. o úver vo výške 20.000,-Sk, ale peniaze si neprevzala. Predtým vypovedala, že si takýto úver nepýtala, lebo tomu nerozumela. Neskôr si to, že si zoberie úver rozmyslela, pretože mala ísť robiť do Čiech a tam si chcela zarobiť. Oznámila to aj obžalovanej. Na otázku či prevzala sumu 20.000,-Sk od obž. L. odpovedala, áno. Po ďalšej otázke, prečo predtým uvádzala, že od obž. L. nič neprevzala, odpovedala, že zle rozumela, peniaze nevzala od nej.

Keďže svedok poškodený P.I. Y., B.. XX.X.XXXX, B. X. X. XXX/XX, O. O., dňa 7.10.2011 zomrel, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal zápisnice o jeho výsluchu v štádiu prípravného konania - zápisnica zo dňa 27.5.2009 na č.l. 158 - 164 spisu a zápisnica z konfrontácie s obv. W. V. zo dňa 27.5.2009 na č.l. 249-250 spisu. Svedok poškodený vo svojich výpovediach uviedol, že asi tak v roku 2005 za ním prišiel X. W.Ľ. s tým, že sa ho pýtal, či mu predá rodinný dom v Hornej Štubni. Dohodli sa, že mu ho predá za 500.000,-Sk, ale bolo potrebné zabezpečiť odhad - znalecký posudok na dom. Takúto sumu však nemal on, ani W. a preto mu navrhol, aby išli za pani L., aby ju požiadal o úver na sumu 10.000,-Sk na znalecký posudok. Obv. L. od neho požadovala OP a výmeru dôchodku. Potom išla s W. do svojej kancelárie a jeho nechali na ceste. O čom sa oni dohadovali nevie povedať. Jemu len prišli dať podpísať papier. To čo mu dali podpísať ani nečítal. Nevie prečo to podpísal, nemal okuliare a oni sa ponáhľali. Nepýtal sa čo podpisuje, ani mu to nepovedali. Pri podpise zmluvy nebol na neho vyvíjaný fyzický alebo psychický nátlak. Na otázku či rozumel čo mu W. vysvetľoval ohľadne tých peňazí a znaleckého posudku odpovedal, že to chápal. Obv. L. ho nenahovárala, aby si vymyslel nejaký iný príjem, iba mu povedala, že má nedostačujúci príjem. On nemá žiadne deti, sem tam mu nejaké peniaze v sume 500,-Sk dala niektorá z jeho sestier. O tom, že v zmluve je uvedený aj ďalší príjem od jeho dcéry

v sume 5.000,-Sk sa dozvedel od policajtov. Od obv. L. žiadne peniaze nedostal. Či peniaze dala W. uviesť nevie. Obv. L. bola za ním asi týždeň potom ako podpísal tú zmluvu, že W. vyplatila peniaze a od neho žiadala, aby jej tieto peniaze vrátil. S W. sa už nestretol a kúpa domu padla. Zo spol. L. mu prišli upomienky asi 3 krát, ale nereagoval na to. On si myslel, že nakoľko dostáva málo peňazí, že zmluva nebude uzatvorená. Pri konfrontácii s obvinenou dňa 27.5.2009 zotrval na svojej výpovedi, že od obvinenej neprevzal sumu 10.000,-Sk a teda ani prevzatie peňazí nepodpisoval. Naviac uviedol, že on si pýtal sumu 4.000,-Sk, a to na elektrinu a nie na posudok pre W.. On predtým pri výsluchu nevravel, že chcel peniaze na znalecký posudok. Od obv. L. nebral žiaden úver, chcel len pôžičku ako mu požičala v minulosti, ale bola to len pôžička na elektrinu.

Svedok G. I. vypovedal, že v období 2004 - 2005 pracoval pre spoločnosti L., U..G..C.. i R. S. T.. Bol v pozícii nadriadeného obž. W. L.. Počas tejto doby u obžalovanej nezistil žiadne vážnejšie nedostatky. Pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv, on s klientmi osobne neprichádzal do styku. Obchodný zástupca si dohodol stretnutie, vypísal zmluvy, doklady a potom boli tieto predložené jemu. On potom doklady zasielal na centrálu firmy do Popradu T. X., U..G..C.. Na druhý deň potom prostredníctvom infolinky zistil či bola zmluva schválená. Zmluvu potom musel sám podpísať. Potvrdenia o príjme museli byť čo najčerstvejšie, pokiaľ by išlo o staré doklady napr. 1 - 2 roky, určite by neboli akceptované. Ako doklady k zmluve bola potrebná kópia OP, druhý doklad o totožnosti ( napr. rodný list, preukaz poistenca, pas ), potvrdenie zamestnávateľa resp. tri výplatné pásky, u poberateľov dôchodku potvrdenie o dôchodku, doklad SIPO. Tieto doklady mohli byť staré 1 mesiac. Čo sa týka zasielania peňazí, tieto posielali klientovi na bankový účet. V prípade ak klient nemal účet, suma mohla byť zaslaná na účet jeho rodinného príslušníka. Pokiaľ mali byť v danom prípade peniaze poslané na účet p. L., usudzuje, že to bolo preto, lebo sa s T. poznali dlhé roky, opakovane uzatvárali úvery, ale s iným poskytovateľom.

Z výpovede svedka G. Y. ( zápisnica o výsluchu zo dňa 17.8.2009 na č.l. 235 - 238 spisu ) vyplýva, že pracoval ako regionálny riaditeľ spol. L.Ť., U..G..C.., L. Ž.. Vypovedal, že pošk. T. mala uzavreté tri úverové zmluvy - 21.8.2003 č. XXXXXXX na sumu 5.000,-Sk, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Dve zmluvy riadne uhradila. Ako neuhradenú evidujú len zmluvu č. XXXXXXX. Pri uzatváraní úverovej zmluvy vypisoval všetky žiadosti a potrebné doklady pracovník obchodnej služby. Pri novom klientovi sa na preukazovanie výšky príjmov vyžadovalo potvrdenie od zamestnávateľa, u dôchodcu výmer a u živnostníka daňové priznanie za predchádzajúci rok. Pri opakovaných klientoch už takýto doklad nevyžadovali.

Na podklade znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma Mgr. Alenou Najšlovou zo dňa 10.2.2010 pod č. 7/2010 mal súd preukázané, že pisateľom textových a číselných zápisov na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 20.11.2004, úverovej zmluve č. XXXXXXX a úverovej zmluve č. XXXXXXX je obžalovaná W. V.. Pokiaľ ide o podpisy k priezvisku „T.“, charakter sporných podpisov neumožňuje obžalovanú ako aj poškodenú R. T. jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako možné pisateľky sporných podpisov. Určiť pisateľa takéhoto druhu podpisov je možné iba za predpokladu, že na skúškach písma sám ukáže, akým spôsobom podpisy vyhotovil.

V prípravnom konaní bol tiež vypracovaný znalecký posudok o vyšetrení svedkyne poškodenej R. T. znalkyňou z odboru psychológie PhDr. Gabrielou Hollou pod č. 12/2009. Znalkyňa v záveroch posudku konštatovala, že intelektové schopnosti svedkyne zodpovedajú úrovňou výraznej mentálnej subnorme. Mentálna úroveň je znížená do najnižšieho pásma duševnej normy. Uvedené svedčí pre celkovo zníženú schopnosť procesov porozumenia, logického myslenia, usudzovania i procesov analýzy v myslení. Z uvedeného vyplýva jednoduchšie chápanie reality, nespôsobilosť porozumenia zložitejším informáciám a podnetom. Schopnosť vnímania reality je sťažená i výraznými poruchami v sluchovom vnímaní. Pri vyšetrení neboli zistené také poruchy pamäti, ktoré by mohli viesť k poruchám zapamätania si udalostí z dôvodu deficitu pamäti. Schopnosť reprodukovať prežité udalosti v podstatných súvislostiach, následnostiach a časovej lokalizácii je zachovaná. Celkovo úroveň intelektových a mnestických schopností nie je znížená na takú úroveň, že by miera všeobecnej vierohodnosti mohla byť narušená. Špecifická vierohodnosť je pravdepodobne znížená. Pre uvedené svedčí nejednoznačnosť údajov pri opise udalostí, opakovaná závažnejšia nepresnosť v časovej lokalizácii udalostí, rozpornosť niektorých vyjadrení poškodenej. Nie je možné vylúčiť snahu poškodenej o pozitívnejšiu prezentáciu vlastnej osoby v posudzovanom prípade. Nemožno tiež vylúčiť, že vzhľadom k zníženej mentálnej úrovni a poruchám v sluchovom vnímaní mohlo dôjsť k istým nedorozumeniam, ktoré poškodená t.č. interpretuje zo svojho pohľadu a presvedčenia.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák., obžalovanej sa v podstate kladie za vinu, že pošk. P. Y. dala podpísať tlačivo, pričom mu zatajila, že ide o vopred vypísanú zmluvu o úvere č. XXXXXXX so spoločnosťou L., U..G..C.., ktorú P. Y. podpísal, a ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000,-Sk, avšak peniaze z úveru obžalovaná vyplatila priamo spoluobvinenému ( t.č. už odsúdenému ) X. W.C., B.. XX.XX.XXXX a P. Y. odišiel s tým, že žiadny úver nevybavil. Takýmto konaním potom spôsobili P. Y., B.. XX.X.XXXX, škodu vo výške 12.600,-Sk. Čo sa týka spoluobvineného X. W.H., B.. XX.XX.XXXX P. V., tento bol za žalovaný skutok v bode 1/ ( okrem tohto i skutok v bode 3/ obžaloby ) právoplatne odsúdený trestným rozkazom OS Martin č. k. -593 zo dňa 30.10.2012, právoplatným 16.5.2013, pričom podľa § 44 Tr. zák. bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý mu bol právoplatne uložený trestným rozkazom OS Martin sp. zn. zo dňa 14.9.2005. Súd spoluobv. X. W.Ľ. predvolal na hlavné pojednávanie ako svedka, avšak tento využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať. Vzhľadom na túto skutočnosť súd na hlavnom pojednávaní i s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( rozhodnutie sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2012 ) nemohol prečítať zápisnice o jeho výpovediach v štádiu prípravného konania. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že predmetná zmluva o úvere bola podpísaná dňa 30.9.2005, pričom podľa záveru znalkyne z odboru písmoznalectva Mgr. Aleny Najšlovej, na úverovej zmluve sa nachádzajú pravé podpisy P. Y.. Na zmluve je tiež osvedčovacia doložka s pečiatkou mesta Turčianske Teplice. V spodnej časti zmluvy je doložka, podľa ktorej dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve t.j. v danom prípade 10.000,-Sk. Obžalovaná sa ku spáchaniu činu nepriznala. Pred súdom vypovedala v podstate rovnako ako v štádiu prípravného konania ( výpovede zo dňa 16.5.2007 na č.l. 83-87; zo dňa 27.5.2009 na č.l. 88-91 a konfrontácia s pošk. P. Y. na č.l. 249-250 spisu ). Poukázala, že to bol sám poškodený Y., ktorý prišiel za ňou spoločne s obv. X. W. dňa 26.9.2005 a žiadal o poskytnutie úveru vo výške 10.000,-Sk. Úver chceli na veľmi krátke obdobie s tým, že jej hovorili, že Y. predáva dom a potrebuje zaplatiť odhad domu. Kupujúcim domu mal byť obv. X. W.. Žiadosť o úver Y. podpísal a tým prehlásil, že uvedené údaje sú pravdivé. Údaj o mesačnom príjme od dcéry vo výške 5.000,-Sk jej nadiktovali spoločne Y. s W.. Príjem Y. z invalidného dôchodku nepostačoval, bolo by možné poskytnúť úver so splátkami na 12 mesiacov. On hovoril, že by tam bol vysoký úrok a chcel úver na 2 mesiace. Potvrdil teda, že má okrem dôchodku vedľajší príjem v uvedenej výške. Vedľajší príjem osobitne nebola povinná skúmať a neskúmala ho ani spoločnosť. Kým prebiehal schvaľovací proces tak mu vysvetlila, že si musí ísť overiť podpis na matriku. Potom sa dohodli, kedy prídu po peniaze, nakoľko W. tlačil Y. na invalidnom vozíku. Peniaze v hotovosti 10.000,-Sk potom aj poškodenému P. Y. odovzdala a tento potvrdil prevzatie svojím podpisom. Uskutočnilo sa to asi pred jej kanceláriou v Turčianskych Tepliciach. Bol tam aj obv. X. W.. Myslí si, že Y. úplne chápal a rozumel všetkým úkonom ako i zmluve. Komunikoval s ňou priamo, nebol pod nejakým nátlakom zo strany W..

Taktiež čo sa týka skutkov v bode 2/ a 4/ obžaloby, obžalovaná svoju vinu od začiatku popierala. Potvrdila, že zmluvy o úvere medzi veriteľom R. S. T., W..U.. na sumu 20.000,-Sk ako i veriteľom L., U..G..C.. na sumu 20.000,-Sk s dlžníkom -poškodenou R. T. uzatvárala. Podľa jej výpovedí bola poškodená jej opakovaná klientka, uzatvárala s ňou viaceré zmluvy, cez L. K. asi 1 krát a cez L. asi 5 krát. K okolnostiam uzavretia zmluvy so spol. R. S. T., W..U.., zo dňa 14.10.2004 pod č. XXXXXXXXXX uviedla, že ju poškodená navštívila v mieste jej vtedajšieho trvalého bydliska v V. G. Č.. XX a požiadala ju, že potrebuje väčšiu finančnú hotovosť kvôli rodinným problémom s tým, že odchádza na brigádu do Českej republiky. Prosila ju, či by to nemohlo byť vybavené do doby kým sa vráti, zdôraznila, že peniaze súrne potrebuje. Keďže jej dôverovala tak jej dala všetky potrebné doklady ako prefotený OP, rodný list, inkasný lístok, potvrdenie o poberaní starobného dôchodku. Originál žiadosti zmluvy jej vlastnoručne podpísala s tým, že keď sa vráti asi po 2 týždňoch, že sa zastaví pre peniaze. Jednalo sa o 20.000,-Sk. Zo zmluvy vyplývalo, že túto musí vypísať pred klientom, ale poškodená sa ponáhľala na posledný autobus tak sa dohodli, že zmluvu vypíše sama dodatočne. Poškodená všetky podklady potrebné k vypísaniu zmluvy nechala u nej a ešte v ten deň odcestovala do ČR. Žiadosť so zmluvou vypísala, kde sa žiaľ pomýlila a

keďže na schválenie nemôže ísť opravovaná alebo škrtaná zmluva, túto v dobrom úmysle prepísala a za T. v jej mene podpísala. Dňa 20.11.2004 ju opätovne T. navštívila, prišla si pre finančnú hotovosť, ktorú žiadala v sume 20.000,-Sk a túto jej aj odovzdala do vlastných rúk. Pri odovzdaní hotovosti poškodená podpísala príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.11.2004. Pôvodný originál zmluvy, na ktorom sa pomýlila skartovala. Potvrdila, že číslo účtu uvedené v zmluve je jej účet, pretože T. jej povedala, že ona nemá žiaden účet a firma peniaze posielala prevodom na účet. S T. bola dohodnutá, že peniaze prídu na účet a potom jej ich odovzdá osobne, čo sa aj stalo. Tiež uviedla, že jednu alebo dve splátky úveru vyplatila zo svojho účtu, nakoľko T. nemala účet a peniaze bolo potrebné uhradiť na základe trvalého príkazu z účtu. T. jej peniaze na tieto splátky dala. Potom požiadala spol. R. T. o možnosť splácania poštovou poukážkou. Ku skutku v bode 4/ ďalej vypovedala, že dňa 2.1.2005 ju kontaktovala T. s tým, že žiadala o úver 20.000,-Sk. Na jej podnet zaslala žiadosť pod č. XXXXXXX do spol. L., U..G..C.., kde bol úver schválený a bola vypracovaná zmluva o úvere pod č. XXXXXXX. Poškodená žiadosť o úver ako i zmluvu podpísala a podpis úradne overila. Ona teda spol. L., U..G..C.. do omylu neuviedla. Jej názor je taký, že T. nevládala splácať splátky aj v iných splátkových spoločnostiach a východisko videla v možnosti podania trestného oznámenia. Jej ako obchodnej zástupkyni tiež chodil prehľad nezaplatených splátok na zákazníkov, ktorý meškali so splácaním. Bola medzi nimi aj T., ktorú za tým účelom kontaktovala, nakoľko to bola jej povinnosť. Dňa 6.4.2005 ju dotazovala z akého dôvodu došlo k omeškaniu splátok, na čo jej uviedla, že má nejaké finančné problémy a exekúciu. Keď poškodenej vysvetlila aké sú možnosti ďalšieho postupu táto jej povedala, aby to riešila cestou práceneschopnosti na jej syna T. T.. T. informovala, že spoločnosť prípadnú predloženú PN neskúma a preto sa dohodli, že spracuje s jej súhlasom nejaký doklad o dočasnej PN na tlačivo z niektorých predchádzajúcich klientov. Následne preto vystavila dočasnú PN č. XXXXXX na T. T.. Tlačivo so žiadosťou o úpravu splátkového kalendára potom zaslala do pobočky v Martine, kde úpravu splátkového kalendára schválili. Ľutuje, že vystavila nepravdivý doklad o PN, ale bolo to v snahe pomôcť poškodenej, ktorá o tomto vedela, bolo to na jej podnet a s jej súhlasom.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaná sa dopustila skutku v bode 2/ obžaloby, právne kvalifikovaného ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., nakoľko konaním popísaným v skutkovej vete vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila malú škodu. Trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák. sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, špecificky však ten majetok, z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver sa poskytuje na základe zmluvy o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, a tiež zaplatiť úroky. Podmienky na poskytnutie a splácanie úveru sú predmetom zmluvy o poskytnutí úveru. Za omyl sa považuje rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a uvedením do omylu sa rozumie konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Na trestnosť páchateľa sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver alebo záruku na úver. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin.

V konaní bolo preukázané, že obžalovaná vlastnoručne vypísala i podpísala za dlžníka R. T. žiadosť o poskytnutie úveru od spoločnosti R. S. T., W..U.., zo dňa 14.10.2004 pod č. XXXXXXXXXX, a to na sumu 20.000,-Sk, ktorá žiadosť bola následne schválená a veriteľom bol žiadaný úver poskytnutý. Peňažné prostriedky pritom veriteľ v zmysle údajov uvedených v žiadosti o úver poukázal bankovým prevodom na účet obžalovanej. Dlžník sa podľa zmluvy zaviazať úver splácať v 48 mesačných splátkach po 724,- Sk. Okrem jednej platby vo výške 1.760,-Sk však úver splácaný nebol. Veriteľ sa následne domáhal zaplatenia dlhu v občianskom súdnom konaní. Obžalovaná sa bránila tým, že takto konala v dobrom úmysle, nakoľko sa pri vypisovaní zmluvy pomýlila. Uviedla, že R. T. odchádzala do ČR, pričom ju pred odchodom prosila, či by to nemohlo byť vybavené do doby kým sa vráti, lebo peniaze súrne potrebuje. Keďže jej dôverovala tak jej dala všetky potrebné doklady ako prefotený OP, rodný list, inkasný lístok, potvrdenie o poberaní starobného dôchodku. Peniaze z úveru boli poukázané na jej účet, nakoľko T. účet nemala. Dňa 20.11.2004 si T. prišla pre finančnú hotovosť, ktorú jej odovzdala v hotovosti v sume 20.000,-Sk, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad.

Pokiaľ sa jedná o výpovede poškodenej R. T. k tomuto skutku, tieto podľa záveru súdu možno považovať za vierohodné. Poškodená ku skutku v bode 2/ obžaloby ( na rozdiel od bodu 4/ ) vypovedala zrozumiteľne a nerozporne, zotrvávala na tých skutočnostiach, že v tomto prípade nemala záujem o úver od spol. R. S. T., lebo mala ísť pracovať do Čiech. Tak sa aj stalo v mesiacoch október, november a december robila v Čechách. Keď sa vrátila domov našla v pošte obálku od uvedenej spoločnosti, v ktorej bola zmluva na 20.000,-Sk. Podpis na zmluve nebol jej a preto išla za obžalovanou. Táto jej povedala, že zmluvu urobila za ňu, aj ju podpísala a bude ju splácať. V mesiaci jún 2005 však dostala list od spol. R. T. T., W..U.., kde žiadali o zaplatenie čiastky 32.558,-Sk. Na obžalovanú potom podávala trestné oznámenie. Ona určite neprevzala tých 20.000,-Sk, podpis na pokladničnom doklade nie je jej podpisom. Súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -70 zo dňa 30.1.2009 právoplatným dňa 4.3.2009 bol zamietnutý návrh navrhovateľa R. T., H..U.. proti odporkyni R. T.C., o zaplatenie sumy 1.095,13,-Eur s príslušenstvom, z titulu úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 14.10.2004. Podľa odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa zmluvu o úvere neuzavrela a peniaze na jej účet poukázané neboli. V konaní vypočutá svedkyňa W. L. vo svojej výpovedi uviedla, že podpis odporkyne na úverovej zmluve sfalšovala a navrhovateľ peniaze poukázal na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s..

Podľa záveru súdu obranu obžalovanej v tom zmysle, že konala v prospech poškodenej a zmluvu podpísala za ňu na základe jej predchádzajúcej žiadosti možno vyhodnotiť ako účelovú v úmysle vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. I keby skutočne došlo ku situácii ako uvádzala obžalovaná t.j. že sa pomýlila pri vypisovaní údajov na zmluve ( čo však nepreukázala, nakoľko podľa jej tvrdenia originál podpísaný poškodenou skartovala ), nič jej nebránilo, aby zmluvu predložila poškodenej na podpis po jej návrate z Čiech. Pokiaľ napriek tomu zmluvu za poškodenú podpísala, nepochybne si musela byť vedomá, že tak uvádza do omylu poskytovateľa úveru a zároveň sfalšovaním podpisu zmluvnej strany

- dlžníka spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Obžalovaná ako sprostredkovateľka v oblasti uzatvárania úverových zmlúv nepochybne poznala jednak podmienky pre uzatváranie zmlúv stanovené právnymi predpismi ako i všeobecné zmluvné podmienky poskytovateľa úveru. Tvrdenie, že poškodená potrebovala peniaze súrne je tiež otázna, nakoľko tak či tak, tieto mohla reálne získať až potom ako sa vráti z ČR. Obžalovaná pritom vypovedala v prípravnom konaní ( výpoveď zo dňa 16.5.2007 na č.l. 86 spisu ), že poškodená potrebovala väčšiu finančnú hotovosť kvôli rodinným problémom, avšak na hlavnom pojednávaní uviedla, že peniaze poškodená potrebovala na oslavu 60. narodenín. Čo sa týka následných úkonov po schválení úverovej zmluvy spoločnosťou R. S. T., W..U.. a poskytnutí úveru, tu síce obžalovaná tvrdila, že vyplatila v hotovosti peniaze poškodenej, avšak pravosť podpisu na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 20.11.2004 zostala i po grafologickom skúmaní sporná. Obžalovaná tiež uviedla, že jednu alebo dve splátky úveru vyplatila zo svojho účtu, nakoľko T. nemala účet a peniaze bolo potrebné uhradiť na základe trvalého príkazu z účtu. T. jej peniaze na tieto splátky dala. Potom požiadala spol. R. T. o možnosť splácania poštovou poukážkou. Aj táto časť výpovede obžalovanej sa javí ako vykonštruovaná, nakoľko z prehľadu platobnej histórie spol. R. T. k predmetnej úverovej zmluve ( č.l. 389 - 390 spisu ) je zrejmé, že platba vo výške 1.760,-Sk bola vykonaná bankovým prevodom až dňa 3.2.2005, teda cca. 2 mesiace potom ako poškodená mala podpísať žiadosť o zmenu splátok formou šeku dňa 30.11.2004 ( č.l. 386 ). Z výpovede povereného zamestnanca spol. R. T., H..U.. T.. Ľ.D. W. ( č.l. 175 ) pritom tiež vyplýva, že dlžníčka síce 30.11.2004 požiadala o zmenu spôsobu splácania úveru na platbu poštovou poukážkou, avšak na žiadosti bol zjavne iný podpis ako na úverovej zmluve. Skutočnosť, že obžalovaná uviedla do omylu spol. R. S. T., W..U.. je nepochybne preukázaná i tým, že veriteľ mal za to, že úverová zmluva bola riadne uzavretá s dlžníkom R. T., ktorej bol úver poskytnutý a teda i žaloba o zaplatenie dlhu z úveru, podaná na OS Martin smerovala proti žalovanej R. T.. Až v priebehu konania na základe vykonaných dôkazov sa veriteľ dozvedel, že R. T. v skutočnosti úverovú zmluvu nepodpísala a peniaze neboli poukázané na jej účet, ale na účet obžalovanej. Následne bola žaloba voči R. T. v civilnom konaní vedenom na OS Martin pod sp. zn. zamietnutá ako nedôvodná.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľky súd mal preukázané, že obž. W. V. doteraz nebola súdne trestaná, pričom nemá podľa odpisu z registra trestov žiaden záznam. Pri rozhodovaní o uložení trestu súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností, keďže na jednej strane zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona tzn., že obžalovaná doposiaľ viedla riadny, bezúhonný život, pričom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. Súd po vyhodnotení osoby páchateľky, možností jej nápravy ako aj okolností prípadu, prihliadnuc tiež na dobu spáchania činu a spôsobený následok dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody, ale bude postačovať i uloženie alternatívneho trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spáchanie úmyselného trestného činu, ktorým sa obžalovaná snažila získať majetkový prospech, súd ukladal podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,-Eur. Takýto trest súd považoval za primeraný z hľadiska výchovného i represívneho pôsobenia na páchateľku. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného R. T., H..U.. "v likvidácii", so sídlom X. X, X., IČO : 17324220 odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko za účelom preukázania presnej výšky dlžnej sumy vzniknutej nesplácaním úveru spolu s príslušenstvom pohľadávky z úveru by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec trestného konania a konanie by neprimerane predĺžilo.

Naproti tomu po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaná spáchala skutky, ktoré sa jej kladú za vinu v bodoch 1/ a 4/ obžaloby. Je síce nesporné, že obžalovaná ako obchodná zástupkyňa spol. L., U..G..C.. sprostredkovala uzavretie úverových zmlúv v bode 1/ pre P. Y. a v bode 4/ pre R. T.C., avšak v týchto prípadoch nebol bez dôvodných pochybností preukázaný úmysel na strane obžalovanej obohatiť sa na škodu cudzieho majetku tak ako tvrdí obžaloba. Ku skutku v bode 1/ poškodený P. Y. vo svojej prvej výpovedi uviedol, že peniaze z úveru - 10.000,-Sk mali byť použité na znalecký posudok, nakoľko sa s obv. X. W. dohodli, že mu predá rodinný dom v Hornej Štubni. Poškodený teda nespochybňoval, že predmetný úver získať chcel ani skutočnosť, že úverovú zmluvu uzavrel dobrovoľne a bez fyzického alebo psychického nátlaku. Jeho tvrdenia o tom, že o všetkom sa dohadovala obžalovaná s W., pričom jemu len dali podpísať papier a nevie čo podpisoval sú potom rozporné. Obdobne protirečivé boli jeho vyjadrenia pri konfrontácii s obvinenou v prípravnom konaní, kedy zasa vypovedal, že požadoval sumu 4.000,-Sk, a to na elektrinu a nie 10.000,-Sk na posudok pre W.. Zotrval na tom, že od obvinenej neprevzal sumu 10.000,-Sk a teda ani prevzatie peňazí nepodpisoval. Podľa predmetnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že pošk. P. Y. svojím podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov. Podľa záveru znaleckého posudku znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej č. 7/2010 sa na úverovej zmluve nachádzajú pravé podpisy pošk. P. Y.. Žiadnym nespochybniteľným dôkazom potom nebola vyvrátená obrana obžalovanej v tom smere, že hotovosť z úveru poškodenému vyplatila, a to ako s peniazmi naložil ( t.j. že ich mohol sám odovzdať obv. X. W. za účelom, ktorý bol dohodnutý medzi nimi - vypracovanie znaleckého posudku na ohodnotenie domu poškodeného ) už ovplyvniť nemohla. Takáto obrana obžalovanej sa pritom javí ako pomerne vierohodná i vzhľadom na skutočnosť, že k žiadnemu predaju domu nakoniec nedošlo a teda záujem o kúpu domu poškodeného mohol byť len zámienkou pre obv. X. W.Ľ., aby prostredníctvom poškodeného Y. získal peňažné prostriedky. Ku skutku v bode 4/ obžaloby poškodená R. T. vypovedala značne rozporne a nejasne. Na jednej strane uviedla, že zmluvu o úvere so spol. L., U..G..C.., zo dňa 4.1.2005 č. XXXXXXX cez obž. V. ( L. ) uzavrela. Po predložení uvedenej zmluvy na nahliadnutie zasa uviedla, že túto nepodpísala. Pri konfrontácii s obv. W. V. dňa 27.5.2009 vypovedala, že bola žiadať obv. L. o úver vo výške 20.000,- Sk, ale peniaze si neprevzala. Predtým vypovedala, že si takýto úver nepýtala, lebo tomu nerozumela. Neskôr si to, že si zoberie úver rozmyslela, pretože mala ísť robiť do Čiech a tam si chcela zarobiť. Na otázku či prevzala sumu 20.000,-Sk od obž. L. odpovedala, áno. Po ďalšej otázke, prečo predtým uvádzala, že od obž. L. nič neprevzala, odpovedala, že zle rozumela, peniaze nevzala od nej. Úver splácala po 500,-Sk poštovou poukážkou. Ďalej bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -49 zo dňa 31.10.2007 právoplatným dňa 28.12.2007 bola uložená odporkyni R. T. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi L., U..G..C.. sumu 5.000,-Sk s príslušenstvom, a to z titulu zaplatenia zostávajúcej časti dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 4.1.2005. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že odporkyňa v konaní rozporovala skutočnosť, že prevzala hotovosť v sume 20.000,-Sk, avšak túto skutočnosť súdu nepreukázala. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX mal súd preukázané, že odporkyňa prevzatie peňazí potvrdila vlastnoručným podpisom. V civilnom konaní bolo navyše dokladované, že

zo strany odporkyne bola uhradená ešte pred podaním návrhu na súd prevažná časť dlžnej sumy v celkovej výške 25.300,-Sk. Na podklade znaleckého posudku znalkyne z odboru písmoznalectva č. 7/2010 súd zistil, že charakter sporného podpisu na zmluve neumožňuje obžalovanú ako aj poškodenú jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako možné pisateľky sporných podpisov. Keďže podpis R. T. na zmluve bol tiež úradne overený na MsÚ Turčianske Teplice, pričom táto skutočnosť nebola žiadnym dôkazom vyvrátená, platí prezumpcia, že sa jedná o pravý podpis poškodenej. V danom prípade obžalovaná potvrdila, že pozmenila doklad o PN vystavený na T. C., a to na meno syna poškodenej T. T., čo však bolo na žiadosť a so súhlasom poškodenej, aby jej spol. L. povolila odklad úverových splátok. K tomuto došlo až neskôr po poskytnutí úveru a preto pozmenenie dokladu o PN nemalo žiaden vplyv na otázku splnenia podmienok na poskytnutie úveru, jeho splácanie či otázku vyplatenia/nevyplatenia peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy.

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. V prípade existencie takých skutkových pochybností, ktoré nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť nepochybný záver o tom, že obžalovaná W. V. spáchala skutky v bodoch 1/ a 4/ obžaloby. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, obžalovanú v bodoch 1/ a 4/ spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.