Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-14-2011.pdf
PDF · 117.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/2027/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Management, s.r.o., IČO: 44 905 122, so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: E. L., X.. XX.X.XXXX, X. L. F., Z. XX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: H.. Z. V., L.., B. Okresného R. F. A., v konaní o zaplatenie 1.286,64 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 197,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.5.2012 bolo rozhodnuté vo veci samej tak, že žaloba bola zamietnutá. Odôvodnený bol tým, že ak pôvodný dlžník A.. B. L. zomrel dňa X.X.XXXX, týmto dňom sa stal zročným celý dlh vzhľadom na to, že úverová zmluva a ani VOP neupravujú otázku zročnosti celého dlhu pri neuhrádzaní splátok.
Na základe odvolania proti uvedenému rozsudku zo strany žalobcu Krajský súd Košice svojím unesením 6Co/343/2012 - 130 zo dňa 14.3.2013 uvedený rozsudok súdu zrušil a vrátil na nové prejednanie. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia bolo poukázané na nesprávny právny názor u o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie žalobou uplatneného nároku dňom nasledujúcim po smrti dlžníka, t.j. dňom X.X.XXXX pretože tento záver nemá oporu v ustanoveniach Obč. zákonníka, vzťahujúcich sa na prejednávanú vec. Dňom smrti poručiteľa nevznikla jeho právnym nástupcom povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a preto od okamihu smrti poručiteľa nemôže začať plynúť ani premlčacia lehota pre uplatnenie celého nesplateného dlhu. Splatnosť celého dlhu nebola dohodnutá ani pre prípad omeškania s plnením niektorej zo splátok. Premlčacia doba plynula osobitne pre jednotlivé splátky. Uložil súdu v ďalšom konaní zistiť, v akej výške a či vôbec existoval dlh ku dňu smrti poručiteľa, v tej súvislosti sa vyporiadať s obranou žalovaného o neprijateľných zmluvných podmienkach, pokiaľ ide o poplatok za úver, úrok z úveru a príp. ďalšie a následne posúdiť, či ku dňu podania žaloby nedošlo k jeho premlčaniu, resp. jeho časti. V prípade, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, hoci len v časti, bude potrebné pri rozhodovaní veci tiež aplikovať ust. § 470 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, avšak ak je viac dedičov, zodpovedajú za tieto dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Nejde tu o solidárnu zodpovednosť,
kedy by bolo možné dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z dedičov v celom rozsahu, a keďže žalovaný nebol jediným dedičom, nemôže zodpovedať sám za celý dlh (§ 470 ods. 2 Obč. zákonníka).
Z obsahu zrušujúceho uznesenia krajského súdu je zrejmé, že čo sa zistenia skutkového stavu týka, neboli zistené nedostatky. Nesprávnosť rozsudku zo dňa 29.5.2012 teda spočíval na nesprávnom právnom posúdení.
Riadiac sa intenciami odvolacieho súdu súd založil rozhodnutie na skutkových zisteniach v doterajšom priebehu konania a o nároku žalobcu z nich vychádzal.
Zmenu oproti procesnému stavu v čase konania po podaní návrhu je v tom, že žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, nebolo možné vyhľadať ani bydlisko jeho matky, ktorá so žalovaným predtým aktívne so žalovaným spolupracovala a preto mu súd ustanovil pre konanie opatrovníka. Ten bol po zrušení prvostupňového rozsudku nečinný.
Žalobca sa žalobou zo dňa 25.11.2010, podanou na súd dňa 30.11.2010 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.286,64 eura spolu s úrokom v sadzbe 29,99% ročne z tejto sumy od 11.8.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť jednak z dôvodu neprijateľných podmienok a taktiež z dôvodu, že nárok žalobcu považuje za premlčaný a túto námietku uplatnil na pojednávaní priamo pred súdom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe uvádzal, že:
- žalobca uzavrel dňa 23.12.2005 s A.. B. L., M.. - otcom žalovaného úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky vo výške 1.327,76 eura (40.000 Sk)
- požičanú sumu sa dlžník zaviazal zaplatiť na danom úvere celkovú sumu 1.722,85 eura (51.902,60 Sk), pozostávajúcu z poplatku za poskytnutie úveru v sume 331,94 eura, poplatku za poistenie v sume 63,15 eura a to v 36 splátkach po 73,13 eura mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, počnú prvou splátkou do 15.1.2005 (?). Dohodnutý úrok z úveru činil 29,99% ročne, čím mal dlžník zaplatiť za celé obdobie sumu 79.308 Sk (2632,54 eura). RPMN bola 15,18% a posledná splátka mala byť zaplatená 15.12.2008
- dlžník dňa X.X.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice pod sp.zn. 36D/359/2008, a že dedičom sa ku dňu smrti poručiteľa stal žalovaný a vstúpil do všetkých práva a povinností po poručiteľovi vo vzťahu k úverovému prípadu
Žalobca prihlásil svoju pohľadávku v dedičskom konaní dňa 10.8.2007. Na základe týchto skutočností sa žalobca domáhal na žalovanom ako dedičovi po dlžníkovi žalobcu sumy 1.286,64 eura, pozostávajúcej zo sumy istiny na úvere 1.183,69 eura, úroku z úveru 102,95 eura tak, ako boli vyčíslené ku dňu prihlásenia pohľadávky v dedičskom konaní. Za obdobie od 11.8.2007 do budúcna sa domáhal úhrady úroku v sadzbe 29,99% ročne až do zaplatenia.
Za účelom preukázania týchto okolností žalobca predložil súdu
1) žiadosť poručiteľa o úver zo dňa 21.12.2005 (čl. 5 -6),
2) Zmluvu o úvere (čl. 7 -10), z ktorej žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú,
3) Všeobecné podmienky pre poskytovanie úverov pre fyzické osoby (čl. 11)
4) prihlásenie pohľadávky veriteľa do dedičského konania 36D 295/07 zo dňa 10.8.2007 (čl. 12)
Podaním zo dňa 13.5.2011 žalobca konkretizoval, že poručiteľ za svojho života splátkami v čase od 10.1.2006 do 12.3.2007 zaplatil celkom 36.726 Sk (t.j. 1219,08 eura - čl 44)
Súd si zabezpečil rozhodnutia o dedičstve poručiteľa, z ktorých bolo zistené nasledovné:
A/ rozhodnutím Dnot 101/2007, 36D 295/2007 zo dňa 4.4.2008 a právoplatným 4.4.2008 bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi A.. B. L. M., zomrelom dňa X.X.XXXX bez zanechania závetu, pričom týmto rozhodnutím bol prejednaný majetok:
- aktíva: byt vedený na Z. XXXXX F..Ú.. P. v hodnote 2 300 000 Sk patriaci do BSM poručiteľa a pozostalej manželky a nehnuteľnosť na Z. XXX F..Ú.. K. vo vlastníctve poručiteľa v celosti o hodnote 500 000.
- pasíva:
a) náhradová pohľadávka pozostalej manželky titulom vyporiadania BSM v sume 250.000 Sk
b) pohľadávka ÚB a.s. z hypotekárneho úveru v sume 268.883,84 Sk
c) pohľadávka Daňového úradu Košice I v sume 17.799,26 Sk
Po odpočítaní pasív bola čistá hodnota dedičstva určená sumou 1, 113.316,90 Sk (36 955,35 eura).
Pozostalá manželka (matka žalovaného) zdedila polovicu bytu vedeného na Z. XXXXX F..Ú.. P. a žalovaný zdedil nehnuteľnosť na Z. XXX F..Ú.. K.
B/ rozhodnutím Dnot 117/2008, 36D/359/2008 zo dňa 16.9.2008 a právoplatným dňa 16.9.2008 bol prejednaný novoobjavený majetok nehnuteľnosti v kat. území Kavečany v hodnote 100 000 Sk (3319,39 eura) a ako pasívum - náhradová pohľadávka pozostalej manželky titulom vyporiadania BSM v sume 50.000 Sk (1659,70 eura). Prejednaný nehnuteľný majetok v čistej hodnote 50 000 Sk (1659,70 eura) nadobudol žalovaný.
Žiaden iný majetok, než je vyššie popísaný, prejednaný nebol. Dedičia neoznámili notárovi tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice I 14C 997/99 - 13 zo dňa 18.12.2000 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a jeho manželky zrušené a teda, ak do 3 rokov nedošlo medzi nimi k dohode o jeho vysporiadaní a v tej istej lehote ani jeden z nich nepodal návrh na súd o vysporiadanie, tak voči nehnuteľnému majetku platí, že medzi nimi došlo k vzniku podielové spoluvlastníctva v rozsahu 1 každého z nich. Uvedená skutočnosť však nemá v prejednávaným prípadom súvis.
Na dotaz súdu žalobca podaním zo dňa 14.9.2011 prezentoval , že poručiteľ mal síce úver poistený a to na základe všeobecnej hromadnej poistnej zmluvy, ku ktorej úveroví dlžníci pristupujú formou vyhlásenia v zmluve o úvere. Poukázal na bod 6 mal žalovaný v prípade poistnej udalosti povinnosť nahlásiť žalobcovi poistnú udalosť a predložiť všetky nevyhnutné dokumenty, následne vyplniť Formulár pre poistnú udalosť a poistiteľ potom zisťuje, či došlo k udalosti, s ktorou sa spája jeho povinnosť uhradiť za žalovaného poistné v prospech žalobcu. Keďže si žalovaný túto povinnosť nesplnil, žalobca ani nemal vedomosť o smrti poručiteľa a teda nemohol nahlásiť poistiteľovi túto udalosť. Pritom, podľa tvrdenia žalobcu, poistenie podľa bodu 1 písm. d) vzťahovalo len na prípad straty života z dôvodu úrazu, ktoré zanikne dovŕšením 70. roku života poručiteľa. K touto podaniu priložil dokument, vydaný poisťovňou Amslico AIG Life - Poistenie pre prípad straty života, úplne trvalej invalidity ....
Ako však vyplýva priamo z úverovej zmluvy v časti, upravujúcej poistenie, podľa čl.5.2:
klient svojím podpisom potvrdzuje a súhlasí s tým, že poistník bude jedinou a výlučnou osobou oprávnenou na prijatie poistného plnenia z poistenia dojednaného v rozsahu požadovanom podľa čl. 5.1 tejto zmluvy (t.j. v rozsahu základného balíka) pre prípad straty života.... Poistné plnenie nikdy nezahŕňa neuhradené splátky a záväzky poistného splatného predo dňom vzniku poistnej udalosti.
Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 20.1.2012 bolo prezentované stanovisko, podľa ktorého neprihlásenie pohľadávky žalobcom do dedičského konania nemá vplyv na existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému a ten v zmysle § 460 OZ nadobudol dedičstvo ku dňu smrti poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa ku jeho smrti. Tomuto režimu podliehajú aj neprihlásené resp. prihlásené ale neprejednané dlhy po poručiteľovi, ktoré na dedičov prechádzajú priamo zo zákona.
Ako súdu oznámila MetLife Amslico poisťovňa zo dňa 25.1.2012, táto spoločnosť evidovala poistenie úveru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2005, neevidujú nahlásenie žiadne poistnej udalosti a že nikomu nebolo z titulu tohto poistenia vyplatené žiadne poistné plnenie.
Žalovaný pred súdom prezentoval, že neuznáva pohľadávku žalobcu a to z viacerých dôvodov. V prvom rade namietol ako neprijateľné domáhať sa pri úvere v sume 40.000 Sk poplatku za spracovanie úverovej zmluvy vo výške 10.000 Sk a tiež úrokovú sadzbu z úveru vo výške bezmála 30% ročne. Poprel, resp. nevedel vôbec, či si žalobca prihlásil pohľadávku v dedičskom konaní, pretože o nej v konaní o dedičstve vôbec nebola reč. Uviedol, že sa dozvedel aj to, že otec mal tento úver poistený pre prípad úmrtia a teda pohľadávka mala byť uhradená z tohto poistenia.
Vypovedal ďalej, že v zmysle úpravy v bode 5.1 a 5.2 úverovej zmluvy jeho matka, tiež dedička, už dňa 9.7.2007 a opakovane dňa 30.7.2007 poslala žalobcovi úmrtný list jeho otca spolu so sprievodným listom, na ktorý žalobca nijako nereagoval. Poukázal na to, že táto povinnosť z ich strany bola splnená už aj preto, že podľa úverovej zmluvy sa skutočnosť o vzniku poistenie udalosti t.j. úmrtia otca, mala nahlásiť u žalobcu, čo aj urobili, pričom to bol v zmysle zmluvy jedine žalobca, ktorý mal poistné plnenie v podstate vinkulované vo svoj prospech.
S poukazom na obsah správy spoločnosti Amslico je ale zrejmé, že to bol práve žalobca ktorý túto svoju povinnosť nesplnil. Dokonca ani listu, ktorý matka žalovaného poslala dňa 17.4.2008 priamo poisťovni, nevenoval nikto pozornosť. Podľa tvrdení žalovaného do dňa smrti otec na úvere nemal žiadne dlžoby, resp. do dňa, kedy bol hospitalizovaný, kde aj zomrel. Napokon, na pojednávaní dňa 13.3.2012 žalovaný vzniesol námietku premlčania poukazujúc na to, že ak aj žalobca prihlásil pohľadávku v dedičskom konaní listom z 10.8.2008, trojročná premlčacia doba už uplynula, pretože žaloba bola na súde podaná dňa 30.11.2010.
Žalobca na vznesenú námietku reagoval podaním zo dňa 14.5.2012 tak, že daný právny vzťah je považovaný za absolútny obchod podľa §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), ktorý má všeobecnú premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov. Aplikáciu ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) žalobca vylúčil s poukazom na to, že celý právny vzťah sa zásadne riadi ustanoveniami OBZ, pretože §1 ods. 1 Zákona so spotrebiteľských úveroch upravuje len niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, pričom takýto právny vzťah bude vždy posudzovať podľa ustanovení OBZ bez ohľadu na to, či je dlžníkom spotrebiteľ alebo nie. Poukázal aj a to, že v čase od 10.8.2007 , kedy prihlásil pohľadávku v dedičskom konaní až do skončenia konania dňa 16.9.2008 premlčacia doba spočívala.
Z listín, predložených žalovaným (v prílohovej obálke), súd zistil, že listom zo dňa 30.7.2007 priamo žalobcovi oznamuje, že už dňa 9.7.2007 mu poslala úmrtný list jej manžela spolu s rozhodnutím súdu o právoplatnom zrušení ich BSM, a že tak činí znova.
Súd uveril týmto skutočnostiam a teda aj tvrdeniu žalovaného, že oznámenie vzniku poistnej udalosti t.j. úmrtie dlžníka oznámil žalobcovi v súlade so zmluvou. Logické je to v tom, že bez tohto oznámenia by
si žalobca asi ťažko prihlásil svoju pohľadávku v dedičskom konaní a to dokonca už v jeho prvotnej fáze t.j. v konaní 36D 295/07 (prihláška na čl. 12 a 94).
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 100 ods. 1) OZ: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa 103 OZ: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Na beh premlčacej doby nemá vplyv ani zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111 Občianskeho zákonníka). Právny nástupca subjektu určitého práva alebo povinnosti preberá toto právo alebo povinnosti v stave, v akom sa nachádza v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodné, z akého dôvodu k zmene subjektov dochádza, teda aj pri zmene subjektov v dôsledku nadobudnutia dedičstva (§ 460 Občianskeho zákonníka). Sám žalobca vo svojom stanovisku, prezentovanému k vznesenej námietke premlčania žalovaným uviedol, že práva povinnosti prechádzajú na dediča dňom smrti. S tým možno iba súhlasiť avšak s tým že ani po smrti poručiteľa na obsahu záväzku z hľadiska oprávnenia žalovaného ako právneho nástupcu dlžníka platiť úver v splátkach, nič nezmenilo.
Občiansky zákonník v ust. § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje taký úkon oprávneného,
ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie. Bez vplyvu na beh premlčacej doby je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve (§ 175o ods. 1 O.s.p.), ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve (§ 175n O.s.p.). V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa §112O.s.p., pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je autoritatívne rozhodované.
Z vyššie uvedených dôvodov súd na tvrdenie žalobcu o tom, že počas dedičského konania premlčacia lehota spočívala, neprihliadol.
Ako bolo odprezentované vyššie, úver, ktorý si zobral poručiteľ A.. B. L., mal byť splácaný v období od 15.1.2005 (správne asi 2006) do 15.12.2008. Počas konania žalobca netvrdil a nepreukázal, či a kedy veriteľ kvôli omeškaniu dlžníka predčasne vyhlásil splatnosť celého úveru popr. či vypovedal alebo od zmluvy odstúpil.
Ako vyplýva z rozpisu splátok, ktoré na úvere poručiteľ zaplatil vyplýva, že posledná splátka bola na účet žalobcu pripísaná dňa 12.3.2007 v sume 2.203 Sk. Keďže počas trvania záväzkového vzťahu nedošlo k zosplatneniu úveru pred lehotou, dohodnutou v úverovej zmluve, ohľadom každej splátky začala plynúť samostatná premlčacia doba a dňom nasledujúcim po dni jej zročnosti. Ak boli splátky v zmysle zmluvy splatné k 15. dňu, 16. dňom začala plynúť premlčacia doba čo v tomto prípade znamená,
že nepremlčanými splátkami boli splátky, splatné v období od 15.12.2007 do 15.12.2008 v celkovom počte 13. Pri zmluvne dohodnutej výške splátky 2 203 Sk (73,13 eura) by tak dlh činil 950,69 eura.
Vzhľadom na obranu žalovaného v tom smere, že namietol neprijateľnú výšku úroku z úveru 29,99% ročne ako aj výšku poplatku za poskytnutie úveru 10 000 Sk, k tomu súd uvádza: priemerná úroková miera obchodných bánk za úvery obyvateľstvu bola v čase uzavretia zmluvy v sadzbe 16,40%. Vzhľadom na to, že poručiteľovi bol tento úver poskytnutý rýchlo a bez zabezpečenia, dohodnutý úrok v úverovej zmluve v sadzbe 29,99% ročne, zodpovedajúci (približne 30%) je akceptovateľná.
V úverovej zmluve je však uvedené ja to, že poplatok za poskytnutie úveru v sume 10 000 Sk zo sumy 40 000 Sk predstavuje 25% (!!!). Je všeobecne známe, že poplatky bánk za poskytnutie úverov sa pohybuje v obvyklej miere od 2 -5%, takže 25% poplatku je 500% navýšenie oproti ostatnému priemeru. Uvedené zmluvné „dojednanie“ súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku o to viac, že tomuto poplatku, ktorý bol poručiteľovi prirátaný k požičanej sume 40 000 Sk nielenže nezodpovedalo žiadne protiplnenie zo strany veriteľa, ale bol so zvyškom požičaných peňazí úročený zmluvným úrokom. Za daného stavu súd preto vychádzal z toho, že ak reálne bolo poručiteľovi požičaných 40 000 Sk, ktorú sumu mal v období od 15.1.2006 do 15.12.2008 vrátiť v 36 splátkach, tak pri úrokovej sadzbe 30% ročne by celková čiastka určená k zaplateniu činila celkom 2122,42 eura a splátka by bola vo výške 58,96 eura. Po smrti poručiteľa poplatok za poistenie už netvorí súčasť splátky, keďže zaniklo, a ako bolo dokazovaním preukázané, toto poistenie neplnilo absolútne vôbec žiaden účel vzhľadom na to, že napriek splneniu povinnosti pozostalých oznámiť úmrtie poručiteľa zostal k tejto skutočnosti veriteľ ale aj poisťovňa ľahostajný.
Pri splátke 58,96 eura a pri počte nepremlčaných splátok 13 tak dlh ku dňu podania žaloby činí sumu 766,48 eura. Ako však bolo uvedené vyššie, dedením žalovaný nadobudol osvedčením o dedičstve 36D 295/2007 z hodnoty čistého dedičstva 1,113.316,90 Sk majetok v hodnote 250 000 Sk (500 000 mínus pasívum 250 000 Sk), a osvedčením 36D 359/2008 z hodnoty dedičstva 100 000 Sk nadobudol majetok v hodnote 50 000 Sk (100 000 mínus pasívum 50 000 Sk), celkom teda 300 000 Sk (9958,18 eura). Hodnota čistého dedičstva celkom činila teda sumu 1,163,316,90 Sk (1,113.316,90 Sk plus 50 000 Sk), z čoho hodnota majetku, ktorý nadobudol žalovaný, predstavuje 25,79% (300 000 : 1,163.316,90).
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Vychádzajúc z cit. zákonných ustanovení z dôvodne žalovateľnej sumy 766,48 eura (13 x 58,96 eura) žalovaný zodpovedá za dlhy poručiteľa v rozsahu 25,79% t.j. v rozsahu sumy 197,68 eura. Za zvyšok zodpovedá pozostalá manželka, ktorá nebola účastníčkou konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 197,68 eura v určenej lehote (úroky z omeškania neboli predmetom konania).
K námietke žalobcu, týkajúcej sa okolnosti, že na daný právny vzťah sa aplikuje 4 ročná premlčacia doba vzhľadom na to, že zmluva o úvere je absolútny obchod, súd dáva do pozornosti, že:
Podľa § 52 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného od 1.4.2015: "Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.".
Nad všetky pochybnosti je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, upravenú v 5. Hlave Občianskeho zákonníka a preto súd celý záväzkový vzťah, uzatvorený podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku posúdil ako druh občianskoprávny vzťah vo všetkých jeho aspektoch, keďže ust. § 52 ods. 2 OZ, účinné od 1.4.2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015.
Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a to aj ohľadom úroku 29,99% ročne od 11.8.2007 do zaplatenia z dôvodu, že:
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Z uvedeného vyplýva, že úroky z úveru, tvoriace samotnú istinu, sa stávajú jej súčasťou v momente, keď je splatná buď každá jednotlivá splátka alebo celý úver v dobe, kedy dôjde k jeho zročnosti bez ohľadu na to, či dobehne v splátkovom režime alebo k predčasnej zročnosti. Pri predčasne zročnosti celého dlhu, ktorý sa má zaplatiť, sú zročné aj úroky a to za celé obdobie, ktorého sa podľa zmluvy týkajú. V danom prípade ale nebola vyhlásená predčasná zročnosť celého úveru, a preto sa pohľadávka ako celok stala zročnou dňa 15.12.2008 uplynutím lehoty na zaplatenie poslednej splátky, kedy sa v zmysle vyššie cit. ustanovení stal zročným aj úrok z celého úveru. Ten súd, samozrejme, zohľadnil, keď o rozsahu zodpovednosti žalovaného titulom dedenia vychádzal z 13 nepremlčaných splátok vrátane zmluvného úroku z nich. Dňom 16.12.2008 sa úver neúročil zmluvným úrokom a žalobca mal nárok už iba na úrok z omeškania, ten však nebol predmetom konania.
Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.