Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-246-2022.pdf
PDF · 92.62 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/246/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: V.. T. H., N.. XX.X.XXXX, A. D. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 109,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 109,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 7.7.2020 až do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a z trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že so žalovanou uzavrel dňa 7.9.2018 poistnú zmluvu č. 6599655309, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a žalovaná mala podľa zmluvy platiť poistenie v štvrťročných splátkach. Žalovaná suma predstavuje neuhradené poistné za obdobie odo dňa 7.9.2019 do 7.9.2020.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 12.9.2022 platobný rozkaz pod č.k. 34 Csp/246/2022-18, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 109,60 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 7.7.2020 do zaplatenia, nahradila žalobcovi trovy konania vo výške 82,43 Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.
4. Žalovaná po doručení platobného rozkazu podala voči nemu v zákonnej lehote dňa 22.9.2022 odpor s tým vecným odôvodnením, že voči žalobcovi nemá a neeviduje žiadny svoj záväzok. Na podporu svojich skutkových tvrdení a popretie skutkových tvrdení žalobcu spolu s odporom predložila listinný dôkaz Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.5.2022, týkajúci sa poistnej udalosti č. 9570813987 zo dňa 2.5.2022, v ktorom jej žalobca oznámil ukončenie šetrenia tejto poistnej udalosti a predložil jej výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplývalo započítanie pohľadávky žalobcu s jej pohľadávkou na poistné plnenie z poistnej udalosti.
5. Žalobcovi bol prostredníctvom jeho zástupcu odpor žalovanej doručený dňa 4.10.2022. Žalobca sa k odporu žalovanej nevyjadril v súdom stanovenej lehote, a ani do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia.
6. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol prvej inštancie bez nariadenia pojednávania dňa 29.11.2022 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Návrhu poistnej zmluvy - zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 3539345389, oznámenia žalobcu o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného, výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy, na základe listinného dôkazu predloženého žalovanou - Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.5.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo žalobcom predloženého návrhu poistnej zmluvy č. 3539345389 je zrejmé, že žalovaná ako poistený a žalobca ako poisťovateľ uzavreli dňa 7.9.2018 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Začiatok poistenia bol zmluvne dojednaný na deň 7.9.2018. Poistná zmluva bola dohodnutá účastníkmi zmluvného vzťahu na dobu neurčitú. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že sporové strany sa dohodli na spôsobe platenia poistného štvrťročne. Výsledné ročné poistné bolo dojednané vo výške 178,50 Eur, jeho platenie bolo dojednané v štvrťročných splátkach vo výške 44,63 Eur. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, s ktorými bola žalovaná oboznámená.
9. Žalobca listom zo dňa 24.7.2020 oznámil žalovanej zánik poistenia dňom 6.7.2020 z dôvodu nezaplatenia poistného a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného vo výške 109,60 Eur.
10. Listom zo dňa 25.5.2022 označeným ako Oznámenie o poistnej udalosti žalobca oznámil žalovanej ako poškodenej, že ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9570813987, ku ktorej došlo dňa 2.5.2022. Z oznámenia vyplýva, že poistné plnenie vo výške 109,60 Eur bolo poukázané na účet žalobcu a vo výške 73,46 Eur na účet spoločnosti Hílek a spol., a.s. Podľa popisu položiek pripojeného k oznámeniu predstavovala faktúra za opravu vozidla č. 1022324554 spoločnosti HÍLEK a spol., a.s. sumu 223,91 Eur, z ktorej sumy bola odčítaná čiastka 40,85 Eur a poškodenej - žalovanej bolo priznané poistné plnenie vo výške 183,06 Eur. Z predloženého výpočtu výšky poistného plnenia je tiež zrejmé, že žalobca si jednostranným započítaním započítal proti pohľadávke žalovanej vo výške 183,06 Eur svoju vlastnú pohľadávku vo výške 109,60 Eur, čím žalobca krátil vyplatené poistné plnenie proti skutočnej výške škody, a žalovanej tak v skutočnosti uhradil poistné plnenie vo výške 73,46 Eur.
11. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel alebo v obdobnom preukaze.
13. Podľa ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky.
14. Podľa ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky.
15. Podľa ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
16. Podľa ust. § 11 ods. 11 citovaného zákona ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
17. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
18. Podľa ust. § 581 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 1.3.2019 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalovaná v predmetnom záväzkovo - právnom vzťahu vystupovala ako poistník a žalobca ako poisťovateľ.
20. Súd predmetnú poistnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, vychádzajúc z ust. § 788 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 6 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý predstavuje právnu úpravu lex specialis pre daný typ poistenia. Z ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona totiž vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (odkaz napr. na Občiansky zákonník).
21. Základnou povinnosťou vyplývajúcou pre poisteného z poistnej zmluvy je povinnosť platiť poistné (ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, ust. § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka).
22. Z ust. § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky. V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia dňa 7.9.2018, pričom výšku ročného poistného si strany sporu dojednali v sume 178,50 Eur. Zároveň sa strany sporu dohodli na spôsobe zaplatenia ročného poistného, a to v štvrťročných splátkach vo výške 44,63 Eur.
23. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje ust. § 9 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z. V danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu predpokladaného v ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona, a teda z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, a to v lehote do 6.7.2020.
24. V konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy a to tým, že nezaplatila splátky poistného do konca poistného obdobia. Poistenie v zmysle vyššie citovaných ustanovení zaniklo v lehote jedného mesiaca po splatnosti splátky splatnej dňa 7.6.2020, a to dňa 6.7.2020. Nakoľko poistenie zaniklo pred koncom poistného obdobia, žalobca by mal nárok na alikvotnú časť dohodnutého poistného odo dňa 7.3.2020 do 6.7.2020, t.j. ku dňu zániku poistenia vo výške 104,14 Eur (2 štvrťročné splátky vo výške 44,63,- Eur + 14,88 Eur). Žalobca nepreukázal súdu, že žalovaná mala platiť štvrťročné splátky vo výške 46,97 Eur, a že ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 187,88 Eur.
25. Súd pri výpočte dlžného poistného preto vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, a na základe ich preskúmania dospel k záveru, že žalobca by mal nárok len na zaplatenie istiny vo výške 104,14 Eur.
26. V zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
27. V intenciách vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatuje, že v prípade pohľadávky žalovanej na poistné plnenie, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti, ide o peňažnú pohľadávku, a peňažnou pohľadávkou je aj pohľadávka žalobcu na dlžné poistné. Zároveň nejde o pohľadávky, proti ktorým nie je prípustné započítanie jednostranným právnym úkonom v zmysle ust. § 581 Občianskeho zákonníka. Na započítavané pohľadávky sa nevzťahuje režim ust. § 581 Občianskeho zákonníka. Pri zachovaní zákonných, resp. zmluvných podmienok je prípustné započítať aj peňažné pohľadávky, ktoré vznikli z rôznych právnych dôvodov, napr. peňažnú pohľadávku z jednej zmluvy je možné započítať s peňažnou pohľadávkou vzniknutou z inej zmluvy, resp. aj pohľadávkou, ktorá vznikla mimo rámca zmluvného záväzku, napr. titulom škody, či bezdôvodného obohatenia.
28. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca si žalobou uplatnenú pohľadávku započítal svojím jednostranným právnym úkonom, a to v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.5.2022l, ku svojej povinnosti vyplatiť poistné plnenie žalovanej z poistnej udalosti č. 9570813987, a teda k zániku pohľadávky žalobcu došlo započítaním v celom jej uplatnenom rozsahu pred podaním žaloby na súd. Na základe uvedeného nezostalo súdu nič iné ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
35. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
36. V danom prípade žalovanej ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaná si ich náhradu neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)