Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-443-2014.pdf
PDF · 71.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/443/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. Z. nar. XX.X.XXXX a L. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov T. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. ul. č. X v C. zastúpenej advokátskou kanceláriou B&B, s.r.o. so sídlom na Rázusovej ul. č. 1 v Košiciach a K. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na C. ulici č. X v C. v konaní o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.8.2014 č.k. 23P/229/2013-163 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre maloletého L. T. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 6.2.2013 sp.zn. 41P 299/2012 od 1.10.2013 do budúcna zo 100 eur na 110 eur mesačne a pre maloletú Z. T. od 1.10.2013 do 31.8.2014 zo 120 eur na 130 eur mesačne a od 1.9.2014 do budúcna zo 130 eur na 140 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke.
Z r u š u j e výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 6.2.2013 č.k. 41P/299/2012 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. L. zo 100 eur na 120 eur mesačne od 1.10.2013 do budúcna a pre mal. Z. zo 120 na 140 eur mesačne od 1.10.2013 do 31.7.2014 a od 1.8.2014 do budúcna na 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a konanie o zmene úpravy styku otca s maloletým zastavil. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2013 do 31.7.2014 pre mal. L. 170,06 eur a pre mal. Z. 90,06 eur zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh matky zamietol. Uviedol, že konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne vec právne posúdil a neprimerane zvýšil výživné. Poukázal na to, že súdu prvého stupňa podrobne poskytol všetky informácie o jeho príjmoch, výdavkoch a majetkových pomeroch, z ktorých nepochybne vyplýva, že jeho nevyhnutné výdavky prevyšujú jeho príjmy. Konštatoval, že si uvedomuje prednosť výživného pred inými výdavkami, zároveň však uviedol, že je potrebné taktiež zohľadniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho náklady spojené s bývaním. V závere vyslovil
presvedčenie, že takéto rozhodnutie zvyšuje riziko spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, preto je podľa jeho názoru nesprávne.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že toto odvolanie považuje za neodôvodnené a s jeho obsahom nesúhlasí. Konštatovala, že síce je pravdou, že by sa mohla zamestnať aj v inom odbore, tak ako navrhol konajúci súd, avšak podľa jej názoru by potom vznikol problém s pracovnou dobou, nakoľko nemôže kvôli deťom pracovať na zmeny a väčšina zamestnaní si to vyžaduje. Poukázala na to, že jej rodičia ešte nie sú v dôchodkovom veku, preto jej nemá kto pomôcť s vodením a vyberaním detí zo školy, nakoľko otec jej s touto činnosťou odmieta pomôcť. K jeho majetkovým pomerom uviedla, že s jeho tvrdením o nedostatočnej životnej úrovni nesúhlasí, nakoľko si odporca kúpil byt, na ktorý spláca úver. Konštatovala, že odporca by mohol bývať u rodičov a prepravovať sa mestskou hromadnou dopravou, čím by ušetril dostatok peňažných prostriedkov, aby mohol platiť určené výživné. K možnému spáchaniu prečinu zanedbania povinnej výživy uviedla, že vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca táto možnosť podľa jej názoru neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§219), ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1).
Po preskúmaní rozsudku v napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel odvolací súd k záveru, že konajúci súd síce správne rozhodol, keď konštatoval, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov a zvýšil výživné pre maloleté deti T.É., ale nesprávne určil výšku výživného, nakoľko takto určené výživné nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ani odôvodneným potrebám mal. detí. Odvolací súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživného neubehli ani tri roky, ktorých uplynutie podľa ustálenej súdnej praxe odôvodňuje zvýšenie výživného z dôvodu plynutia času, a nezmenili sa ani pomery otca v takej miere, aby odôvodňovali zvýšenie výživného spolu o 60 eur mesačne. Zdôrazňuje, že pre zvýšenie výživného nestačí, aby sa potreby mal. detí zmenili len nepatrne, pričom konštatuje, že odôvodnené potreby mal. L. sa od poslednej úpravy nezmenili, stále navštevuje materskú školu, nezmenil sa jeho zdravotný stav, ani voľnočasové aktivity, s ktorými by boli spojené odôvodnené výdavky, preto dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživné o 20 % v časovom rozmedzí menej ako jeden rok medzi právoplatným rozsudkom a podaným návrhom na zvýšenie. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zvýšil výživné pre mal. L. o 10 eur mesačne z dôvodu nárastu príjmu otca približne o 70 eur mesačne. Z tých istých dôvodov zvýšil výživné pre mal. Z. o 10 eur mesačne za obdobie od podania návrhu do skončenia predškolskej dochádzky. Poukazuje na to, že od jej nástupu do školy zvýšil výživné o 20 eur mesačne, pretože zmena v stupni vzdelávania odôvodňuje zvýšenie výživného, napriek krátkosti času, ktorý uplynul od poslednej úpravy. Odvolací súd konštatuje, že takto určené výživné predstavuje rovnaký percentuálny podiel výživného na príjme otca ako pri predchádzajúcej úprave, nakoľko pôvodné výživné na obe deti 220 eur mesačne tvorilo z otcovho príjmu 800 eur 27,5 % a zvýšené výživné spolu na obe deti 240 eur mesačne taktiež tvorí z otcovho súčasného príjmu približne 27,5 %, preto dospel k záveru, že určené výživné spĺňa zákonné požiadavky v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 220 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil výšku výživného, zrušil výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, aby súd prvého stupňa rozhodol o dlžnom výživnom, nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu o dlžnom výživnom by bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.