Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľky: B. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, W., zastúpená: SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, proti odporcovi: TERNO Slovensko, spotrebné družstvo, Ivánska cesta 12, Bratislava, IČO: 00 500 674, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 1.792,48 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 429,81 Eur, a to na účet Advokátskej kancelárie RELEVANS, s.r.o., vedený v U. W., Y..X.., pobočka zahraničnej banky, č.účtu : XX XXXX XXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 22.9.2014 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia 1.792,48 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, z titulu zaplatenia odstupného v zmysle .

Svoj návrh odôvodnila tým, že pre odporcu vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 22.10.2001 v Bratislave. Navrhovateľka, vzhľadom na závažné zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku stresu na pracovisku, sa podrobila lekárskemu vyšetreniu, po absolvovaní ktorého bol jej zdravotný stav lekárom posúdený ako nevhodný na výkon práce pre odporcu v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Z tohto dôvodu predložila odporcovi listom zo dňa 5.6.2013 návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov vzhľadom na nespôsobilosť vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Listom zo dňa 6.6.2013 odporca oznámil navrhovateľke, že jej žiadosti vyhovuje a pracovný pomer končí 30.6.2013. Skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov potvrdil odporca navrhovateľke aj potvrdením o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.6.2013. Navrhovateľka vyzvala odporcu na vyplatenie odstupného v zmysle v sume 4 násobku jej priemerného zárobku. Nakoľko nebolo možné určiť priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, vychádzala navrhovateľka pri vyčíslení svojho nároku z pravdepodobného zárobku, za ktorý považuje mesačnú sadzbu mzdy vo výške 448,12 Eur. Odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke odstupné najneskôr dňa 15.7.2013, teda v najbližšom výplatnom období po skončení pracovného pomeru. Ku dňu 16.7.2013 bol teda v omeškaní, preto si navrhovateľka uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo žalovanej sumy od 16.7.2013 do zaplatenia.

Odporca, v rámci svojho vyjadrenia k návrhu, podaním doručeným súdu dňa 13.10.2014, žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil skutočnosť, že navrhovateľka bola s ním v pracovnom pomere a pracovala na pozícii " predavač pokladník". Od 22.2.2013 bola práceneschopná. Listom zo dňa 5.6.2013 požiadala o uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.6.2013, pričom žiadala v samotnej dohode uviesť, že k skončeniu pracovného pomeru dochádza zo zdravotných dôvodov navrhovateľky. Prílohou listu bola aj lekárska správa- nález zo dňa 31.5.2013, vyhotovený P.. Y. W., lekárom z odboru psychiatria. . V ňom bolo konštatované, že navrhovateľka je liečená ambulantne a že jej psychické problémy( po stresoch v zamestnaní) majú celkový dopad na somatický stav navrhovateľky. Táto správa obsahovala záver vo forme odporúčania lekárky z vážnych zdravotných dôvodov ukončenie pracovného pomeru dohodou. Odporca so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2013 súhlasil. Navrhovateľka doručila odporcovi potvrdenie o skončení práceneschopnosti ku dňu 30.6.2013. Odporca potvrdil, že navrhovateľka ho požiadala o vyplatenie odstupného, avšak má za to, že v jej prípade nie sú splnené predpoklady na vznik nároku na jeho vyplatenie. Odporca navrhovateľke odstupné nevyplatil, o čom ju upovedomil listom zo dňa 26.6.2013, doručeným navrhovateľke dňa 13.7.2013. Navrhovateľka sa následne opätovne domáhala zaplatenia odstupného ( listom zo dňa 13.7.2013) argumentujúc tým, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov. Odporcovi však zo strany navrhovateľky nebol predložený relevatný lekársky posudok, ktorý by konštatoval, že navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Odporca listom zo dňa 22.7.2013 požiadal navrhovateľku o jeho predloženie, do dnešného dňa však navrhovateľkou predložený nebol. Odporca poukázal na to, že o dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu nejde v prípade dočasnej práceneschopnosti, ktorá podľa trvá zásadne jeden rok, ak nejde o také poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré mu spôsobí dlhodobú nespôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zdôraznil, že na to, aby mal lekársky posudok pracovnoprávne účinky je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol zistený objektívne a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní. Z povahy veci vyplýva, že takýto lekársky posudok musí byť vydaný pred skončením pracovného pomeru. Konštatoval, že navrhovateľka vo svojom návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru ani odporca vo svojej akceptácii tohto návrhu neuvádzajú ako dôvod skončenia pracovného pomeru dôvod, že navrhovateľka stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Práceneschopnosť navrhovateľky ku dňu uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru trvala menej ako 12 mesiacov, teda nemožno hovoriť o dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Odporca vyjadril názor, že predložený lekársky dokument nie je lekárskym posudkom, ale len lekárskou správou, nespôsobilosť musí byť objektívne daná a zistená vo vzťahu k určitej práci. Práve v tomto prípade nie je vylúčené, že navrhovateľka môže rovnaký druh práce vykonávať na inom pracovisku. V predloženej lekárskej správe sa ani nekonštatuje, že ide o dlhodobú stratu spôsobilosti. K rozviazaniu pracovného pomeru nedošlo z dôvodu, že navrhovateľka stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a navrhovateľka nepredložila lekársky posudok, ktorý by konštatoval dlhodobú stratu spôsobilosti navrhovateľky vykonávať doterajšiu prácu.

Navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, reagovala na vyjadrenie odporcu vo veci, písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.12.2014. Poukázala na skutočnosť, že jej zdravotný stav bol posúdený lekárom- špecialistom z odboru psychiatrie a to vzhľadom na dlhodobú liečbu navrhovateľky u tohto lekára. Lekár jednoznačne odporúčal okamžité skončenie pracovného pomeru z vážnych zdravotných dôvodov, majúcich povahu v zamestnaní navrhovateľa. Predložená lekárska správa má povahu lekárskeho posudku, pokiaľ ide o posúdenie psychického stavu navrhovateľky s ohľadom ne jej schopnosť vykonávať prácu v pracovnom pomere s odporcom. Predložený dokument, po obsahovej stránke jednoznačne lekársky posudok vystavený ošetrujúcim lekárom, obsahuje záver, že navrhovateľka nebude môcť vykonávať doterajšie zamestnanie z vážnych zdravotných dôvodov majúcich pôvod v jej práci. Aj v návrhu na ukončenie pracovného pomeru dohodou navrhovateľka výslovne uviedla, že jeho ukončenie navrhuje zo zdravotných dôvodov a odporca tento návrh akceptoval bez výhrad. Tvrdenie odporcu, že v dohode nie je jednoznačne uvedené, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu straty spôsobilosti zamestnankyne dlhodobo vykonávať doterajšiu prácu, považovala navrhovateľka za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojej zákonnej povinnosti. Právna úprava totiž nevyžaduje, aby priamo v dohode o skončení pracovného pomeru bolo výslovne uvedené znenie, požadované odporcom, potrebné je len splnenie podmienky, ž k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu nespôsobilosti zamestnanca ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Uvedenie zdravotných dôvodov je podľa názoru navrhovateľky dostatočným slovným vyjadrením skutočnosti, že navrhovateľka bránili vo vykonávaní doterajšej práce zdravotné dôvody. Navrhovateľka ešte zdôraznila, že pred ukončením pracovného pomeru bola dlhodobo práceneschopná a to z dôvodov majúcich pôvod vo vykonávaní práce pre odporcu.

Súd v zmysle ustanovenia prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorý mal na jednotlivé pojednávania doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o ich odročenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: pracovnou zmluvou zo dňa 22.10.2001, lekárskou správou- nálezom zo dňa 31.5.2013, listom navrhovateľky odporcovi zo dňa 5.6.2013, návrhom dohody o skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.6.2013, vyjadrením k žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 6.6.2013 a doručenkou osvedčujúcou doručenie tejto listiny navrhovateľke dňa 11.6.2013, potvrdením o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.6.2013, listom navrhovateľky- skončenie pracovného pomeru-vyplatenie prostriedkov z konta "mankobanka" a odstupného zo dňa 25.6.2013, listom odporcu- skončenie pracovného pomeru-vyplatenie odstupného- odpoveď zo dňa 26.6.2013 a doručenkou osvedčujúcou doručenie tejto listiny navrhovateľke dňa 3.7.2013, listom navrhovateľka- vyplatenie odstupného-pokus o zmier zo dňa 13.7.2013, listom odporcu- vyplatenie odstupného- pokus o zmier- odpoveď zo dňa 22.7.2013 a doručenkou osvedčujúcou doručenie tejto listiny navrhovateľke dňa 25.7.2013, výplatnými páskami navrhovateľky za obdobie a , výpisom z Obchodného registra spoločnosti TERNO Slovensko, spotrebné družstvo oddiel T., vložka číslo XXX/B, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky zo dňa 22.2.2013, výmenným listom- poukazom vystaveným P.. Y. W., potvrdením všeobecného lekára P.. D. W. zo dňa 14.4.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, a potvrdzujú to aj predložené listinné dôkazy, že dňa 22.10.2001 bola medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a spoločnosťou JEDNOTA, spotrebné družstvo Bratislava, ako zamestnávateľom uzavretá pracovná zmluva, ktorou došlo k založeniu pracovného pomeru medzi zmluvnými stranami. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý 29.10.2001. Navrhovateľka bola prijatá na pracovnú pozíciu predavačka s miestom výkonu práce Jednota, spotrebné družstvo Bratislava. Z výpisu z Obchodného registra oddiel :T., vložka č. : XXX/B je zrejmé, že pôvodné obchodné meno odporcu Jednota spotrebné družstvo Bratislava sa ku dňu 19.9.2003 zmenilo na COOP Jednota Bratislava, spotrebné družstvo a ku dňu 25.6.2011 na TERNO Slovensko, spotrebné družstvo.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že pracovný pomer medzi nimi sa skončil ku dňu 30.6.2013 a to dohodou. Listom zo dňa 5.6.2013 požiadala navrhovateľka o skončenie pracovného pomeru dohodou, pričom k listu priložila aj dohodu o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov a lekárske potvrdenie o jej zdravotnom stave- lekársku správu-nález zo dňa 31.5.2013. V rámci priloženej dohody o skončení pracovného pomeru podľa , v čl. I uvedené, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom, založený pracovnou zmluvou zo dňa 22.10.2001, s dňom nástupu do práce 29.10.2001, v znení neskorších dodatkov, sa skončí dohodou ku dňu 30.6.2013. V čl. II bolo uvedené, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá na návrh zamestnanca a to zo zdravotného dôvodu. Navrhovateľka spolu s listom zo dňa 5.6.2013 a návrhu dohody o skončení pracovného pomeru priložila aj lekársku správu- nález vystavenú P.. Y. W., psychiatričkou dňa 31.5.2013. Obsahom tejto správy bolo uvedenie mena, priezviska, adresy a rodného čísla navrhovateľky, uvedenie identifikačných údajov lekárky a poznámka "Pre: zamestnávateľa". V samotnom vyjadrení lekárka konštatovala : Menovaná je liečená na našej ambulancii. Podľa anamnestických údajov jej psychické problémy ( po stresoch v zamestnaní) majú celkový dopad aj na somatický stav pacientky ( zvýšený tlak, búšenie srdca, závrate, napínanie na zvracanie, vnútorné chvenie, výkyvy nálady, poruchy spánku, dekoncentrácia pozornosti). Odporúčame z vážnych zdravotných dôvodov ukončenie pracovného pomeru dohodou. Je dlhodobo PN a nebude môcť vykonávať doterajšie zamestnanie."

Odporca sa listom zo dňa 6.6.2013 ( doručeným navrhovateľke dňa 11.6.2013) vyjadril k žiadosti u ukončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľky. V jeho obsahu odporca konštatoval, že navrhovateľa listom zo dňa 6.6.2013 požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou v zmysle dňom 30.6.2013. v žiadosti navrhovateľka uviedla skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. Odporca v tomto liste akceptoval žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou. Túto skutočnosť potvrdil následne aj listom zo dňa 28.6.2013, kde uviedol, že pracovný pomer navrhovateľky bol skončený v zmysle z dôvodu: dohodou zamestnanec- zo zdravotných dôvodov. Potvrdil jej tiež, že u odporcu pracovala od 29.10.2001 do 30.6.2013.

Listom zo dňa 25.6.2013 požiadala navrhovateľka odporcu o vyplatenie odstupného vo výške štvornásobku jej priemerného mesačného zárobku v zmysle . Odporca svoj nesúhlas deklaroval listom zo dňa 26.6.2013, doručeným navrhovateľke dňa 3.7.2013, kde konštatoval, že odstupné navrhovateľke neprináleží.

Navrhovateľka v rámci pokusu o zmier zo dňa 13.7.2013, prevzatým navrhovateľom dňa 17.7.2013, opätovne žiadala o vyplatenie odstupného vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku v zmysle . Konštatovala, že pracovný pomer skončil dňom 30.6.2013 a to dohodou zo zdravotných dôvodov. Poukázala na ustanovenie , v zmysle ktorého sa v dohode o skončení pracovného pomeru uvádza dôvod aj vtedy, ak ide o skončenie pracovného pomeru zo zdravotného dôvodu. Odporca v liste zo dňa 22.7.2013, doručenom navrhovateľke dňa 25.7.2013 zotrval na svojom názore, pričom poukázal na znenie zákonných ustanovení a , , ako aj a Poukázal tiež na odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR o náplni preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci č. XXXXX/XXXX-E., v prílohe 8 ktorého je uvedený vzor posudku. Vyjadril názor, že navrhovateľkou predložená správa nie je lekárskym posudkom v zmysle príslušných právnych predpisov, ktorého výsledkom by bolo záväzné konštatovanie , že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať konkrétnu prácu. Rovnako v ňom nie je uvedené aké následky by malo ponechanie na tejto funkcii a akú pracovnú pozíciu je schopný vykonávať. V tomto liste rovnako poukázal na to, že v dohode o skončení pracovného pomeru nie je uvedené, že zamestnávateľ so zamestnancom končí pracovný pomer z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho posudku stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo len kvôli zdravotným problémov, ale nie preto, že by tieto problémy robili navrhovateľku nespôsobilou vykonávať doterajšiu prácu. Zdôraznil, že v lekárskej správe je len odporúčanie skončenia pracovného pomeru. Zároveň požiadal navrhovateľku o predloženie lekárskeho posudku, ktorý by vyššie uvedené skutočnosti osvedčoval.

Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu uviedla, že posledný rok a pol, čo pracovala u odporcu, svoju prácu nezvládala po psychickej stránke. Nakoľko bola zvyknutá na to, že zákazníci robili veľké nákupy, ako prišla mena Euro a zákazníci robili menšie nákupy, pracovala s položkami ako 1 alebo 2 eurá, z čoho bola veľmi nervózna. Musela aj odchádzať od pokladne, čo bolo zakázané, plakávala. Ošetrujúca lekárska ju poslala k psychiatrovi. Neúnosná situácia nastala, ako do práce nastúpila nová vedúca, niekedy v januári alebo februári 2013, ktorá mala na zamestnancom neprimerané nároky. Asi 2 -3 krát do mesiaca chodila do práce asi o 1,5 hodiny skorej ( asi o 8 hod.) , aby stihla všetko pripraviť. Inak sa predajňa otvárala o 9.00 hod a pokladníčky museli byť prítomné od pol 9. V práci mala len 5 minútové prestávky, hoci mala nárok na pol hodinu, celý čas bola na nohách. Keď to už nevydržala, navštívila všeobecnú lekárku asi 20.2.2013, ktorá navrhovateľku vypísala na PN a poslala ju k psychiatrovi. Psychiatrickú ambulanciu navštevovala 4 mesiace, mala aj predpísané lieky, aké už uviesť nevedela. Lekársku správu, ktorá tvorí súčasť spisu, jej psychiatrička vypísala po tom, ako je povedala, že svoju prácu nezvláda. Túto správu následne priložila svojmu zamestnávateľovi k návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Práceneschopná bola až do 30.6.2013, kedy sa skončil pracovný pomer. Napriek žiadosti o vyplatenie odstupného, toto jej zo strany zamestnávateľa vyplatené nebolo. Po skončení pracovného pomeru u odporcu, bola navrhovateľka nezamestnaná a od 20.2.2014 je na starobnom dôchodku. Okolnosti vystavenia lekárskej správy zo dňa 31.5.2013 opísala navrhovateľka tak, že P.. W. rozprávala o svojich problémoch a tá jej odporučila nevykonávať prácu ďalej, pretože to ohrozuje jej zdravotný stav. Navrhovateľka uvažovala o skončení pracovného pomeru už rok a pol pred tým, čo to povedala lekárke. Naposledy P.. W. navštívila v auguste 2013, potom sa jej zdravotný stav zlepšil. Od vtedy nenavštevovala ani iných lekárov.

Z výsluchu navrhovateľky, ako aj z predložených listinných dokladov ( výmenný list- poukaz vystavený P.. Y. W. zo dňa 23.3.2015) je zrejmé, že navrhovateľka navštevovala psychiatrickú ambulanciu približne štyri mesiace, liečila sa výlučne ambulantnou formou. Po skončení pracovného pomeru sa jej stav zlepšil a následne nepotrebovala pomoc psychiatra ani iného lekára. V rozhodnom čase bola navrhovateľka práceneschopná v čase od 22.2.2013 do 30.6.2015, čo je zrejmé z potvrdenia všeobecného lekára P.. D. W. zo dňa 14.4.2015, ako aj z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti ( č.l. 37).

Právny zástupca navrhovateľa, v rámci svojho prednesu, uviedol, že nie je možné na tento prípad aplikovať ustanovenie f) , ktoré určuje náležitosti lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Uvedené ustanovenie opravuje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rámci výkonu pracovnej zdravotnej služby a to výlučne na základe plnenia povinnosti zamestnávateľa, pričom aj samotný lekársky posudok je doručovaný zamestnávateľovi. Tento lekársky posudok nevystavuje ošetrujúci lekár zamestnanca, ale lekár určený v súvislosti s výkonom pracovnej zdravotnej služby. Uviedol, že úprava náležitostí lekárskeho posudku okrem úpravy v nie je v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Podľa , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c).

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

Podľa 30 ods. 12 , účinného v čase vyhotovenia lekárskej správy dňa 31.5.2013, lekár , ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamenáva výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do zdravotnej dokumentácie a vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Posudok odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a kópiu posudku doručí lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba- podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie poskytne lekárovi výsledky vyšetrení získaných pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Podľa , účinného v čase vyhotovenia lekárskej správy dňa 31.5.2013, posudok podľa odseku 12 obsahuje názov a sídlo zamestnávateľa alebo fyzickej osoby- podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, meno, priezvisko, rodné číslo, adresu bydliska, pracovné zaradenie, faktor pracovného prostredia, kategóriu práce zamestnanca alebo fyzickej osoby- podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a záver posudku.

Podľa o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, účinného v čase vyhotovenia lekárskej správy dňa 31.5.2013 lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti.

Súd, s poukazom , vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Pre účely právneho posúdenia skutkového stavu súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že pracovný pomer medzi nimi trval od 29.10.2001 do 30.6.2013, teda viac ako 10 rokov. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 30.6.2013, pričom súd v tejto súvislosti konštatuje, že hoci účastníkmi konania nebola uzavretá v rámci jednej listiny a prejavy vôle oboch strán boli obsahovo poňaté v rôznych listinách ( liste navrhovateľky zo dňa 5.6.2013 s prílohou- dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 5.6.2013 a liste odporcu zo dňa 6.6.2013 ), obsah samotnej dohody je nesporný a účastníkmi konania nenapádaný. Je zrejmé, že navrhovateľka žiadala skončiť pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov, pričom v samotnom návrhu odkazovala na ustanovenie . Tento návrh odporca akceptoval listom zo dňa 6.6.2013, pričom odkázal na obsah listu navrhovateľky, kde uvádzala, že žiada o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.6.2013 zo zdravotných dôvodov. Súd preto konštatuje, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo medzi účastníkmi konania dohodou ku dňu 30.6.2013 zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľky. Z obsahu spisu je tiež nesporné, že navrhovateľka sa, opakovane, obracala na odporcu s požiadavkou na vyplatenie odstupného vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy. Odporca tejto požiadavke nevyhovel a do dnešného dňa jej odstupné vo výške uplatnenej týmto návrhom nezaplatil.

V zmysle vyššie uvedeného súd uvádza, že jedným z dôvodov nemožnosti vyhovenia samotnému návrhu bola tá skutočnosť, že v dohode o skončení pracovného pomeru nebol vymedzený dôvod, predpokladaný ustanovením - teda že navrhovateľka stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V rámci samotnej dohody o skončení pracovného pomeru bol uvedený len všeobecný dôvod- zdravotný stav navrhovateľky. Súd preto konštatuje, že dôvod ukončenia pracovného pomeru bol do dohody zakomponovaný na žiadosť zamestnanca. Zákonné ustanovenie vyslovene uvádza, že povinnosťou zamestnanca a zamestnávateľa pri dohode o skončení pracovného pomeru je uvedenie dôvodu podľa - teda aj to, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, v prípade, že táto skutočnosť, je dôvodom skončenia pracovného pomeru. Z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru v tomto prípade však takáto skutočnosť nevyplýva, navrhnuté znenie zo strany navrhovateľky na toto ustanovenie ( ) žiadnym spôsobom neodkazuje. Súd má za to, že je podstatný skutkový rozdiel, či sa pracovný pomer končí len z dôvodu všeobecných zdravotných ťažkostí zamestnanca, alebo preto, že tento stratil na základe lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať konkrétny druh práce, určený pracovnou zmluvou. Nakoľko do samotnej dohody o skončení pracovného pomeru nebol ustanovením vyžadovaný dôvod zakomponovaný, v plnom obsahovom a skutkovom význame, nie je splnená podmienka, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola strata spôsobilosti dlhodobo vykonávať prácu navrhovateľkou. V tomto prípade ani nemožno uvažovať o inom, rozširujúcom výklade prejavov vôle oboch účastníkov pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru. Súd nemôže svoje rozhodnutie stavať len na predpoklade, že odporca by uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru aj v prípade vymedzenia dôvodu v zmysle , nakoľko tento dôvod má po skutkovej stránke odlišný obsah a jednoznačne z neho vyplývajú aj iné právne následky predpokladané . Ak teda navrhovateľka prejavila vôľu uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov ( bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, resp. spájaniu vzniku zdravotných komplikácii s výkonom doterajšej práce), a odporca tento návrh akceptoval, nemožno mu prostredníctvom žiadneho výkladu priznať širší rozsah, ako ten, že dôvodom skončenia boli bližšie nešpecifikované ( čo do dôvodu vzniku) zdravotné problémy navrhovateľky.

Súd sa samozrejme zaoberal aj obsahom predloženej lekárskej správy zo dňa 31.5.2013, resp. tým, či daná lekárska správa je lekárskym posudkom, deklarujúcim záver o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu navrhovateľkou. Aj v tomto prípade však súd konštatuje, že obsah samotnej lekárskej správy, po formálnej ako aj materiálnej stránke nevykazuje náležitosti lekárskeho posudku. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý konštatoval, že a v ňom stanovenú úpravu náležitostí lekárskeho posudku nemožno aplikovať pre tento prípad. S týmto záverom sa súd nestotožňuje. Hoci je nesporné, že tento právny predpis upravuje v zákonných ustanoveniach a najmä 13 náležitosti lekárskeho posudku, pre skutkovo iný prípad, v iných všeobecne záväzných právnych ustanoveniach však takáto úprava absentuje. Práve z tohto dôvodu je potrebné vychádzať z tejto právnej úpravy, ktorá nie je v rozpore s významom lekárskeho posudku, jeho náležitostí a obsahu v zmysle . Ak totiž právny poriadok neobsahuje inú právnu úpravu, práve v sporných momentoch, aké nastali aj v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť na právnu úpravu obdobnú, ktorá svojim obsahom a účelom neodporuje potrebám právneho posúdenia prejednávanej veci. Súd samozrejme v prípade takýchto pochybností prihliadol aj na znenie a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu.

Po preskúmaní obsahu lekárskej správy zo dňa 31.5.2013 súd konštatuje, že po formálnej stránke nejde o lekársky posudok. Absentuje v ňom najmä uvedenie údajov o zamestnávateľovi, čo je ale podstatnejšie ( a vychádzajúc z ustanovenia ) uvedenie konkrétneho pracovného zaradenia navrhovateľky ( teda to, aký druh práce u odporcu vykonávala) jednotlivé faktory charakterizujúce druh práce navrhovateľky. Okrem toho tu absentuje jednoznačný a nespochybniteľný záver, ktorý by mal byť v znaleckom posudku deklarovaný určite a zrozumiteľne, že navrhovateľka stratila vzhľadom na svoj zdravotnú stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať prácu pokladníčky- predavačky. Po obsahovej stránke súd vyhodnotil lekársku správu len ako odporúčanie ( čo je konštatované aj v jeho obsahu) ukončenia pracovného pomeru. V tejto otázke sa súd stotožňuje s názorom odporcu, že lekárskym posudkom je len taký posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver než ten, že zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Nestačí teda iba odporučenie lekára odôvodňované zdravotnými problémami. Okrem toho súd uvádza, že lekárka v samotnej správne nikde nespomína stratu spôsobilosti, konštatuje len dlhodobú práceneschopnosť, pre ktorú nebude môcť navrhovateľka vykonávať doterajšie zamestnanie. Súd má tiež za to, že zo strany lekárky nebol konkretizovaný vzťah ku konkrétnej práci ( jednoducho povedané- na aký druh práce stratila navrhovateľka dlhodobo spôsobilosť). Z obsahu lekárskej správy teda nevyplýva, že by navrhovateľka stratila spôsobilosť dlhodobo vykonávať prácu pokladníčky pre odporcu.

Súd pre účely tohto konania, je povinný skúmať lekársku správu podľa jej obsahu, pričom nie je prípustné dodatočné dopĺňanie lekárskeho posudku. Ten musí existovať už v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru a rozhodujúci je jeho obsah. Preto súd nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka P.. Y. W.A., nakoľko je povinnosťou súdu vychádzať z lekárskej správy v čase jej vydania, ktorá ak nespĺňala náležitosti lekárskeho posudku a ani nekonštatovala zákonom vyžadovaný a nespochybniteľný záver o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu pokladníčky- predavačky pre zamestnávateľa- odporcu, túto nemožno žiadnym spôsobom dopĺňať. Aj prípadné vyjadrenie lekárky vystavujúcej spornú lekársku správu, že jej úmyslom bolo potvrdiť vznik dlhodobej straty spôsobilosti navrhovateľky na vykonávanie určitej práce, by nemohlo spätne reparovať obsah už vyhotovenej lekárskej správy. Súd ešte dodáva, že svedecká výpoveď ďalšej navrhnutej svedkyne p. Ľ. U., zástupkyne vedúcej v prevádzke, kde vykonávala prácu navrhovateľka, by bola v tomto kontexte irelevatná. Jednak táto svedkyňa nie je osobou, ktorej prináleží hodnotiť zdravotný stav navrhovateľky tak, aby súd mohol jej výpoveď považovať za odbornú a objektívnu a jednak samotnú existenciu zdravotných ťažkostí navrhovateľky súd nespochybňuje.

Okrem toho pochybnosti o obsahu lekárskej správy vzbudzuje aj fakt, že lekárska konštatuje dlhodobú práceneschopnosť navrhovateľky, ktorá však v čase vystavenia lekárskej správy trvala len tri mesiace a skončila sa v deň, kedy došlo k zániku pracovného pomeru.

Bez relevancie na prijatie vyššie uvedených právnych záverov, súd uvádza, že z tvrdení navrhovateľky, uvádzaných súdu v rámci jej výsluchu, možno evokovať záver o existencii nesporných psychických problémov navrhovateľky v rozhodnom období, ktoré boli spôsobené stresom, ktorý prežívala v práci. Je nepochybné, že s výkonom akejkoľvek práce je spojený aj vznik zodpovednosti a stresových situácií, v rôznom rozsahu a rôznej intenzity. Ich zvládanie a spracovávanie je však súčasťou výkonu práce, kedy sú na všetkých zamestnancov kladené zvýšené nároky.

Nakoľko súd ustálil, že nárok na vyplatenie odstupného navrhovateľke nevznikol, nezaoberal sa výškou uplatneného nároku, resp. tým, či žalovaná suma zodpovedá zákonnému vymedzeniu výšky odstupného ako štvornásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

O trovách konania súd rozhodol podľa v zmysle ktorého účastníkovi, ktorá mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, preto mu vznikol voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. Tieto trovy si odporca riadne vyčíslil, pričom žiadal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 429,81 Eur. Súd mu ich náhradu priznal v plnej výške, nakoľko boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. ( ďalej len "vyhláška"). Súd priznal odmenu za 4 úkony právnej služby: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 9.10.2014, 2. písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.10.2014, 3. účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015 a 4. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015, všetky v zmysle vyhlášky vo výške 81, Eur, t.j. 4x81, Eur, spolu 325, Eur. Za každý úkon právnej služby súd priznal v zmysle aj náhradu hotových výdavkov, a to vo výške 2x 8,04 eur a 2x 8,39 Eur, spolu 32,86 Eur. Nakoľko právny zástupca odporcu je platiteľom DPN, súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky priznal zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o 20% DPH, t.j. 325,32 Eur + 32,86 Eur = 358,18 Eur + 20% DPH, t.j.429,81 Eur.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložený náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak navrhovateľ dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, odporca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.