Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/28/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: E. M. spol. s r.o., L. trieda XX, M., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: K.P. s.r.o. (pôvodne pod obchodným názvom G. F. s.r.o.), T. 4, V., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Dunajská 25, Bratislava, o zaplatenie 4.770,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -57 zo dňa 5.2.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že potom, ako sa žalobca žalobou doručenou súdu 21.7.2014 domáhal proti žalovanému peňažného nároku vo výške 4.770,45 eur, bol vydaný platobný rozkaz dňa 1.8.2014 č.k. -17, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.770,35 eur. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. V nadväznosti na to okresný súd uznesením zo dňa 17.9.2014 vyzval žalovaného, aby zaplatil súdny poplatok za podaný odpor vo výške 286,00 eur podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (pol. č. 1 a/, poznámka 5 sadzobníka súdnych poplatkov). Konštatoval prvostupňový súd, že podaním doručeným súdu dňa 16.10.2014 podal žalovaný návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne doložil tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania.

Z potvrdenia preukazujúceho majetkové pomery žalovaného súd zistil, že žalovaný ako právny subjekt nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže z potvrdení doložených súdu je zrejmé, že spoločnosť riadne podniká. V tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania žalovaný uviedol, že má zostatok na účte vo výške 354,15 eur, vedený vo X. a.s. a je vlastníkom motorových vozidiel U. V. F., C.: KE XXX FK, X. M., W.: KE XXX EM, X. N., W.: KE XXX GX, X. N., W.: KE XXX GX, X. N., W.: KE XXX FX, U. X., W.: KE XXX HK, X. M. X,X F., W.: KE XXX DX a je držiteľom motorových vozidiel X. N., W.: KE XXX ID, U. Benz F., W.: KE XXX HF, X. D. combi, W.: KE XXX IG, X. I. N. R., W.: KE XXX IG, X. I. R., W.: KE XXX IE, X. I. combi R., W.: KE XXX IG a X. D. R., W.: KE XXX IG.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. konštatoval, že citované zákonné ustanovenie nevylučuje možnosť priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe a vzhľadom na jeho znenie je potrebné aj toto prispôsobiť z hľadiska skúmania majetkových pomerov účastníka právnickej osoby. Uviedol, že je potrebné prihliadať na osobitné postavenie účastníka konania ako právnickej osoby, t.j. podnikateľa v zmysle Obchodného zákonníka a charakter konania. Mal za to, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že

má pohľadávky po lehote splatnosti alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Prvostupňový súd s poukazom na vyššie uvedené mal teda za to, že finančná situácia spoločnosti nie je natoľko zlá, aby nedovoľovala žalovanému zaplatiť súdny poplatok. Uviedol, že ustálená súdna prax uzavrela, že žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát. Žalobcu (správne má znieť žalovaného) nemožno podrobiť rovnakému merítku ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nevlastní majetok väčšieho rozsahu. Pomery žalobcu (správne má znieť žalovaného) by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov iba vtedy, ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v jeho podnikaní. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, aby sa dostal do ťaživej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci mal súd za to, že žalovaný nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a keďže žalovaný vlastní majetok väčšieho rozsahu, ako aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, ktorá predstavuje sumu 286,00 eur, súd žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za podaný odpor. V odvolaní poukázal na priebeh doterajšieho konania, na obsah návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, v ktorom zdôraznil, že z hľadiska priznania oslobodenia od súdnych poplatkov najpodstatnejším ukazovateľom majetkových pomerov účastníka sú momentálne disponibilné peňažné prostriedky, pričom žalovaný bez toho, aby ohrozil svoju plynulú prevádzku v súčasnosti nie je schopný zaplatiť vyrubený súdny poplatok v lehote určenej v uznesení o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, keďže nemá dostatok disponibilných finančných prostriedkov na jeho úhradu. Uviedol, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu preukázal vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, z ktorého vyplývalo, že žalovaný v čase podania návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov síce mal dostatok disponibilných finančných prostriedkov, ktoré by postačovali na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, avšak výška súdneho poplatku predstavovala viac ako polovicu celkových finančných prostriedkov žalovaného, ako aj, že výška záväzkov žalovaného viac než trojnásobne prevyšuje výšku pohľadávok žalovaného, z čoho vyvodil, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Poukazujúc aj na obsah podaného odporu vyvodil záver, že v predmetnej veci nejde ani o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Ďalej poukázal na závery súdu prvého stupňa (dôvody rozhodnutia uvedené v napadnutom uznesení), s ktorými nesúhlasil a považoval ich za nesprávne. Nepoprel, že neschopnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor kvôli nedostatku finančných prostriedkov je obvykle dôsledkom nepriaznivej situácie podnikateľa, resp. dôsledkom jeho neúspechu v podnikaní, ale je nesprávne vyvodzovať z toho záver, že pokiaľ by nepriaznivá situácia v dôsledku neúspechu v podnikaní bola dôvodom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika spojeného s podnikaním na štát, a preto žalovanému nemožno priznať oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Zastával názor, že stotožniť sa s týmto názorom by v konečnom dôsledku znamenalo, že žiaden podnikateľ (či už fyzická alebo právnická osoba) by sa nemohol nikdy úspešne domáhať oslobodenia od platenia súdneho poplatku, pretože priznať mu takéto oslobodenie by vždy znamenalo participáciu štátu na výsledku jeho hospodárenia. Podľa názoru žalovaného je potrebné vždy vyhodnotiť konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku rozhodujúce celkové majetkové pomery účastníka. Domnieval sa, že z hľadiska priznania oslobodenia od súdneho poplatku sú najpodstatnejším ukazovateľom majetkových pomerov účastníka momentálne disponibilné peňažné prostriedky, a to najmä z dôvodu relatívne krátkeho časového úseku, v ktorom je potrebné súdny poplatok zaplatiť a dôsledkov spojených s jeho nezaplatením. Navyše súdny poplatok je možné zaplatiť iba peniazmi a nie inými majetkovými hodnotami. Preto (aktuálny) objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nesmie zabrániť účastníkovi v uplatnení jeho ústavného práva na súdnu ochranu a ani ho nesmie nútiť k tomu, aby za nevýhodných podmienok predal svoj majetok za účelom získania peňažných prostriedkov potrebných na získanie súdnej ochrany vo forme vecného prejednania jeho odporu.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník, odvolaciemu súdu ho predložil sudca súdu prvého stupňa s tým, že sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, a preto podľa § 374 ods. 4 O.s.p. toto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Súd môže podľa citovaného zákonného ustanovenia priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov len na jeho návrh a v prípade, že sú splnené predpoklady pre oslobodenie, to znamená, ak to odôvodňujú pomery účastníka konania a ak zo strany tohto účastníka konania nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Tieto predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov musia existovať súčasne, ak nie je splnený jeden z uvedených predpokladov, oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno priznať.

Žalovaný je právnickou osobou a aj v súčasnosti je zapísaný v obchodnom registri ako obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania. Posudzovaním pomerov u právnickej osoby v súvislosti s oslobodením od súdnych poplatkov sa týka len jej majetkových pomerov, a to v celej jej majetkovej sfére.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného zákonného ustanovenia sú teda rozhodujúce majetkové pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať, výška súdneho poplatku a povaha spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby žiadateľ odôvodnil a preukázal svoj návrh okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie splnenia tejto povinnosti predstavovalo prekážku realizácie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu.

Treba prisvedčiť odvolateľovi, že dôvodom pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nemôže byť len skutočnosť, že je právnickou osobou. Ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. umožňuje priznať oslobodenie od súdnych poplatkov účastníkovi konania, ktorý môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, preto je potrebné vždy skúmať najmä pomery konkrétneho účastníka a posúdiť, či je schopný súdny poplatok za poplatkový úkon zaplatiť.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vychádzal z vyššie uvedených zásad, a to aj s ohľadom na celkové majetkové pomery žiadateľa a správne rozhodol, pokiaľ žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože žalovaný bez pochybnosti nepreukázal, že jeho reálne možnosti mu zaplatenie súdneho poplatku vo výške 286,00 eur neumožňujú. Výška súdneho poplatku, ktorý má žalovaný zaplatiť, o oslobodenie od platenia ktorého v tomto konaní žiada, je pomerne nízkou sumou, ktorú žalovaný môže a tiež v čase vzniku poplatkovej povinnosti aj mohol zaplatiť, aj zo zostatku na účte vedenom vo X. a.s., ktorý zostatok uviedol žalovaný v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania a ktorý predstavoval sumu 354,15 eur, ale aj z hotovosti, ktorú uviedol účastník v deň podania žiadosti a ktorá predstavovala sumu 417,37 eur.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému neznamená, že v súdnom konaní nemôže pokračovať a brániť svoje právo, keďže podaním odporu sa platobný rozkaz zo zákona zrušil a súd bude vo veci konať bez ohľadu na to, kedy žalovaný súdny poplatok za podaný odpor zaplatí.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.