Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/79/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľky: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XXC, Z., proti odporcovi: zomrelý P. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, zast. L.. U. V., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, o určenie otcovstva k maloletému Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXC, Z., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto

rozhodol:

Súd určuje, že P. K., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX je otcom maloletého Z. L., narodeného XX.XX.XXXX z matky B. L., narodenej XX.X.XXXX.

Súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

Súd štátu nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.6.2010 domáhala určenia otcovstva k maloletému Z., ktorý sa narodil po smrti odporcu.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -5 zo dňa 20.5.2010 bola nebohému odporcovi ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní o určenie otcovstva. Opatrovníčka odporcu ponechala rozhodnutie vo veci na úvahe súdu.

Kolízny opatrovník maloletého po vykonanom dokazovaní odporučil, aby súd návrhu vyhovel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka P. K., znaleckým posudkom, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka mala známosť s P. K. od XX.X.XXXX, pričom sa stala intímnou od XX.X.XXXX. Nežili v spoločnej domácnosti, stretávali sa u odporcu v jeho dome počas víkendov. Na návštevy chodila i so svojim synom C. L. nar. XX.X.XXXX, pričom počas víkendov u neho prespávali. V apríli XXXX zistila, že je tehotná a oznámila to odporcovi. Odporca dňa XX.X.XXXX spáchal samovraždu. Porodila XX.XX.XXXX v termíne.

Zo správy fakultnej nemocnice zo dňa XX.XX.XXXX a z tehotenského preukazu i zdravotnej dokumentácie súd zistil, že dňa XX.X.XXXX bola vyšetrovaná u gynekológa, pričom bolo zistené, že je tehotná, posledný menzes mala X.X.XXXX, riadny termín pôrodu bol určený na XX.XX.XXXX.

Svedok P. K., syn odporcu potvrdil, že jeho nebohý otec sa stretával s navrhovateľkou. Stretol ju štyrikrát a to dvakrát v dome u otca aj s jej synom, keď bol pozvaný na obed. Jedenkrát všetci traja prespali u neho v rodinnom dome. Či spali spolu nevedel, ale videl, ako otec vykladal u neho nákup, v rámci ktorého mal i kondómy, preto predpokladal, že odporca si dával pozor. Nevedel, či ich vzťah bol intímny. Odporca mu nepovedal o tehotenstve, to sa dozvedel až od navrhovateľky. Jeho rodičia neboli rozvedení, nežili v spoločnej domácnosti rok pred smrťou otca.

Svedok P. K. súdu dňa 2.2.2012 písomne oznámil, že si neželá, aby bolo otcovstvo k maloletému určené alebo vyvrátené, pretože by bol ukrátený na dedičstve po otcovi. Z týchto dôvodov opakovane odmietol zúčastniť sa na znaleckom dokazovaní.

Súd nariadil dňa 19.5.2011 znalecké dokazovanie. Následne zisťoval okruh možných príbuzných, ktorý by sa mohli podrobiť znaleckému dokazovaniu a zisťoval možnosti zabezpečenia krvných vzoriek, prípadne iných vhodných biologických vzoriek od nebohého. Znaleckého dokazovania sa odmietli podrobiť synovia odporcu. Z tohto dôvodu súd uložil P. K. poriadkovú pokutu vo výške 300,- € uznesením č.k. -119 zo dňa 13.2.2012, ktorú Krajský súd v Trnave uznesením č.k -139 zo dňa 31.7.2013 potvrdil. Uznesením č.k. -199 zo dňa 1.4.2014 uložil opätovne pokutu vo výške 600,- €, uznesenie nie je právoplatné, nakoľko sa svedok sa proti pokute odvolal. Uznesením č.k. -282 súd uložil poriadkovú pokutu 300,- € svedkovi Y. K., ktorý medzičasom nadobudol plnoletosť. Uznesenie nie je právoplatné, nakoľko sa odvolal. Nakoľko nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie za účasti synov odporcu a jeho rodičia zomreli, súd uložil povinnosť podrobiť sa odberom biologických vzoriek sestrám nebohého.

Zo znaleckého posudku znalkyne E.. B. P. č. 16/2014 zo dňa 10.12.2014 súd zistil, že nie je vylúčené otcovstvo nebohého odporcu k maloletému dieťaťu. Znalkyňa uviedla v znaleckom posudku, že ak sa určuje otcovstvo označeného muža vyšetrovaním jeho súrodencov len veľmi zriedkavo sa dá zistiť vysoká hodnota pravdepodobnosti otcovstva, nakoľko by sa museli zhodnúť v mimoriadne zriedkavých alelách. Otcovstvo sa považuje za skôr pravdepodobné pri hodnote v rozmedzí 90%-95%. Pravdepodobnosť otcovstva odporcu má číselnú hodnotu v rozmedzí 91,916-92,707% a teda je skôr pravdepodobné. Ale index paternity PI má hodnotu len v rozmedzí 11-13, preto v závere znaleckého posudku uviedla, že je otcovstvo k maloletému nerozhodné, pretože vyšetrovanie jeho sestier neprinieslo dostatočne presvedčivé dôkazy v prospech domnienky otcovstva, avšak otcovstvo nie je možné vylúčiť. Znalkyňa uviedla, že pri určovaní otcovstva je až štvrtou možnosťou jeho určenie vyšetrením len súrodencov, na prvom mieste uviedla určenie vyšetrením synov a otca nebohého odporcu.

Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Súd po vykanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX mala navrhovateľka známosť s nebohým odporcom. Uvedené potvrdil nepriamo i svedok syn odporcu. Potvrdil, že sa u jeho otca v tomto období zdržiavala cez víkendy a že v jednej domácnosti s odporcom prespala minimálne

jedenkrát a v tom čase odporca kupoval kondómy. V čase ich známosti odporca nežil rok so svoju manželkou. Tento svedok je však zaujatý a to z obavy o svoj diel dedičstva ako sám uviedol. Nemocnica potvrdila pôrod dňa XX.XX.XXXX v riadnom termíne, ktorý bol určený na XX.XX.XXXX. Ošetrujúci lekár potvrdil, že XX.X.XXXX bolo zistené tehotenstvo navrhovateľky. Synovia odporcu z manželstva sa odmietli podrobiť vyšetreniu za účelom určenia alebo vylúčenia otcovstva odporcu. Preto súd pristúpil k poslednej možnosti určenia otcovstva a uložil povinnosť podrobiť sa znaleckému dokazovaniu sestrám odporcu. Znalkyňa otcovstvo odporcu nevylúčila a určila pravdepodobnosť otcovstva odporcu v rozmedzí 91,916-92,707% a teda že je skôr pravdepodobné. Uviedla, že ak sa určuje otcovstvo označeného muža vyšetrovaním jeho súrodencov, len veľmi zriedkavo sa dá zistiť vysoká hodnota pravdepodobnosti otcovstva, nakoľko by sa museli zhodnúť v mimoriadne zriedkavých alelách. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnila a zo spisu jej náhrada trov konania nevyplýva.

Znalkyni bolo priznané znalečné uznesením č.k. -280 zo dňa 15.1.2015 vo výške 868,46 €. Znalečné bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Štátu vznikli trovy konania na uhradenom znalečnom.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 v spojení s § 150 O.s.p., keď súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania. Tieto boli vzhliadnuté v charaktere a druhu súdneho konania, keď návrh bol podávaný voči opatrovníkovi zomrelého biologického otca maloletého dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.