Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/253/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľky: U.. Y. G. - P., A.. XX.X.XXXX, W. Š. X, D., proti odporkyni: P. T., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXX, o zaplatenie 30.000 €, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.8.2014 žiadala súd, aby zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 9.759,44 €, ktorú podaním zo dňa 15.12.2014 rozšírila na sumu 30.000 €, a to z titulu náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená trestným činom zo strany odporkyne. V návrhu uviedla, že na základe uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach č.k. -27 zo dňa 20.12.2004 súhlasila so zastavením trestného stíhania, ktoré bolo vznesené vo veci trestného činu krádeže, ktorého sa mala dopustiť podozrivá P. Č., t.č. T.. Uvedený skutok bol prejednávaný na OO PZ Levice pod sp.zn. ORP-925/1-OSV-LV-2004. Odporkyňa od rozhodnutia orgánov odmietla vrátiť niektoré z vecí a ani nepristúpila k finančnej náhrade škody. Náplňou žaloby o zaplatenie náhrady škody do súčasnej doby nebolo možné, nakoľko sa odporkyňa zdržiavala na neznámom mieste. Navrhovateľka sa až v posledných dvoch - troch mesiacoch pred podaním návrhu dozvedela o zmene priezviska a miesta pobytu odporkyne, ktorá odmietla akúkoľvek náhradu škody. Na základe tohto návrhu si navrhovateľka uplatňuje finančnú náhradu k veciam uvedeným v návrhu vrátane sumy, ktorou musela dodatočne vykryť kúpou nových predmetov pre seba a dieťa a náhradu nemajetkovej ujmy za to, že odporkyňa svojimi aktivitami po rodine navrhovateľky tvrdila, že navrhovateľka okradla odporkyňu. Zároveň si navrhovateľka uplatnila od odporkyne náhradu súdnych trov a poplatkov.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2015 uviedla, že trestné stíhanie voči je osobe bolo zastavené. Veci, ktoré od nej navrhovateľka žiada, jej odporkyňa na vlastné náklady presťahovala zo svojho bytu na adresu trvalého bydliska navrhovateľky a riadne zaplatila sťahovacej firme. To, že navrhovateľke odporkyňa veci vrátila, vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu, kde je dodatok k výpovedi, v ktorom navrhovateľka sama uvádza, že veci jej boli vrátené či už cestou advokáta alebo priamo jej. Žiadne veci navrhovateľky neboli sťahovaním poškodené, vysťahovanie bolo legálne a teda domáhanie sa nejakej škody alebo ujmy po desiatich rokoch považuje odporkyňa za rozporné s dobrými mravmi. Návrh považuje za pokus o bezdôvodné obohatenie zo strany navrhovateľky, všetky veci jej boli vrátené a odporkyňa jej nie je nič dlžná. Zároveň odporkyňa vzniesla voči návrhu námietku premlčania, pretože toto právo bolo uplatnené na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odporkyňa žiadala podaný návrh zamietnuť, náhradu trov si neuplatnila, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Súd pojednával v prítomnosti oboch účastníčok, pričom na základe ich výpovedí, písomných podaní a pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania (ďalej len „OR PZ“) ČVS: ORP-925/1-OSV-LV-2004 zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Uznesením Obvodného oddelenia PZ Levice č. ORP-779/L-2003 zo dňa 1.11.2003 bolo podľa § 160 ods. 1 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 3 písm. b/ preto, že dňa 26.9.2003 v Leviciach na ulici S. XX mala P. Č., nar. XX.X.XXXX, W. S. X, D. vymeniť zámok zn. FAB na vchodových dverách do bytu na treťom poschodí, čím zabránila prístup do bytu poškodenej Y.W. P., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. D. Č.. XXX, bez prihlásenia D., N.. A. XX/X, ktorá v uvedenom byte bývala, nakoľko patril jej matke a v byte sa nachádzali jej osobné veci ako aj nábytok, a to odevy v hodnote najmenej 18.952,- Sk, nábytok v hodnote najmenej 16.850,- Sk, šperky zo žltého a sivého kovu v hodnote najmenej 11.826,- Sk, svietidlo v hodnote 1.266,- Sk a tieto jej i napriek žiadosti odmietla vydať. Celkove jej bola spôsobená škoda vo výške 48.894,- Sk. Trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia poškodenej Y. P. prijatého dňa 1.10.2003.

Z dodatku k výpovedi zo dňa 22.11.2004 (čl. 19 vyšetrovacieho spisu), ktorou poškodená Y. P. doplnila svoju výpoveď zo dňa 25.11.2003, vyplýva, že Y. P. odvolala trestné oznámenie, ktoré podala na svoju sestru P. Č. a tým využila § 163a a nedala súhlas na trestné stíhanie svojej sestry P. Č.. Vzhľadom k tomu, že sestra jej veci postupne vracia a niektoré veci už vrátila, k čomu priložila aj zápisnicu vykonanú u advokáta JUDr. Štefana Belaňu, a to zoznam vrátených vecí. Ďalšie veci jej už sestra cez advokáta nevracala, ale dávala ich priamo jej.

Uznesením Okresnej prokuratúry v Leviciach č.k. -27 zo dňa 20.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.1.2005 (čl. 93, 94 vyšetrovacieho spisu), bolo zastavené trestné stíhanie vedené na Úrade justičnej a kriminálnej polície - Odbore skráteného vyšetrovania v Leviciach pod sp. zn. ORP-925/1-OSV-LV-2004 vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 3 písm. b / TZ, ktorého sa mala dopustiť podozrivá P. Č. na tom skutkovom základe, že: dňa 26.9.2003 v D. na ul. S. XX mala vymeniť zámok zn. FAB na vchodových dverách bytu na treťom poschodí, čím zabránila prístupu do bytu poškodenej Y. P., ktorá v uvedenom byte, ktorého majiteľkou bola jej matka, bývala a mala v tomto byte aj svoje osobné veci a nábytok, a to odevy, šperky a iné veci podľa znaleckého posudku v celkovej hodnote 55.080,- Sk, pretože je trestné stíhanie neprípustné, keďže je podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný (§ 163a).

Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala v súlade s podaným návrhom a žiadala náhradu škody, ktorú jej odporkyňa spôsobila trestným činom. Po dlhom pátraní odporkyňu našla a žiadala od nej vrátenie vecí, ktoré jej ukradla. Náhrady sa domáha súdnou cestou, nakoľko odporkyňa s ňou odmietla komunikovať. Navrhovateľka tvrdí, že všetky veci jej odporkyňa ukradla v deň krádeže. Zároveň žiadala náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že ujma jej bola spôsobená už keď oznámila trestný čin krádeže, keďže už vtedy ju odporkyňa osočovala a špinila jej meno po celej rodine.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, vypovedala, že už v písomnom vyjadrení namietla premlčanie tohto nároku. Má za to, že návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je nedôvodný. Trestné stíhanie bolo v roku 2014 zastavené, keď sama navrhovateľka stiahla trestné oznámenie a nedala súhlas na trestné stíhanie. Všetky veci boli navrhovateľke presťahované na adresu trvalého bydliska riadnou sťahovacou firmou. Ak by navrhovateľke vznikla škoda, mohla ju žiadať hneď. Odporkyňa sa opakovane odvolávala na stranu 19 vyšetrovacieho spisu. Nakoľko navrhovateľka trestné oznámenie sama stiahla, nebolo preukázané, že bol spáchaný trestný čin, nikto nebol odsúdený.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 najneskoršie sa právo premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú premlčaciu dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká a trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možností jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok spočívanie nároku, ktorý síce naďalej existuje, je však oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd nemôže veriteľovi priznať. Súd je tak povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať a ak je námietka vznesená úspešne, nesmie veriteľovi právo priznať. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Pri práve na náhradu škody sa rozlišuje subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený samostatne. Kým objektívna doba plynie od škodovej udalosti, subjektívna odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna a objektívna premlčacia doba sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Námietku premlčania možno vzniesť kedykoľvek v priebehu konania až do jeho právoplatného skončenia.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľka návrh podala dňa 15.8.2014, ktorým sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré je boli spôsobené dňa 26.9.2003, kedy malo dôjsť ku skutku, ktorý mal napĺňať skutkovú podstatu trestného činu krádeže a teda škoda mala byť spôsobená úmyselne. V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku a preto bol súd povinný na námietku premlčania prihliadať. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá v tomto uplynula dňa 26.9.2006, keď súd stanovil začiatok jej plynutia na 26.9.2003, ktorý navrhovateľka označila za deň, kedy jej bola nemajetková ujma spôsobená. V prípade práva na náhradu škodu je stanovená kombinovaná premlčacia doba, pričom pri dĺžke objektívnej sa navyše prihliada na to, či bola škoda spôsobená z nedbanlivosti alebo úmyselne. Navrhovateľka síce tvrdí, že škoda jej bola spôsobená trestným činom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie bolo zastavené, nebolo preukázané, že skutok je trestným činom, preto má súd za to, že objektívna premlčacia je v tomto prípade trojročná. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa navrhovateľka skutočne dozvedela o škode, teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohla svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. S poukazom na uvedené má súd za preukázané, že subjektívna doba začala plynúť dňom 26.9.2003, kedy navrhovateľka podala na odporkyňu trestné oznámenie, v ktorom označila veci, ktoré jej mali byť odporkyňou odcudzené a vyčíslila aj ich hodnotu, a uplynula dňa 26.9.2005. Rovnakým dňom 26.9.2003, kedy došlo k škodovej udalosti, začala plynúť aj objektívna doba, ktorá uplynula dňa 26.9.2006. Súd tu pre úplnosť poznamenáva, že aj v prípade, ak by škoda bola spôsobená úmyselne, objektívna doba by uplynula dňa 26.9.2013. Z uvedeného je zrejmé, že všetky premlčacie doby v tomto prípade uplynuli pred podaním žalobného návrhu, svoje práva navrhovateľka neuplatnila včas (tvrdenie navrhovateľky, že nepoznala pobyt odporkyne, nie je dôvodom na neuplatnenie si práva v zákonom stanovenej dobe) a teda námietka premlčania vznesená odporkyňou bola úspešná. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne súd podaný návrh zamietol a ďalej sa skutkovým stavom nezaoberal.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa mala v konaní plný úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania, keďže si však náhradu trov neuplatnila, nakoľko jej žiadne nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Leviciach, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia .