Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-355-2014.pdf
PDF · 68.68 KB
Case nature
Subarea
13CoE/355/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R. poisťovňa so sídlom v L., pobočka F., IČO: XX XXX XXX, O. námestie 1, F. proti povinnému: Z. spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom v F., Z. XX, o vymoženie 412,50 eura a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom E.. K. G., V. Y. XX, H., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 9.4.2014, č.k. XXEr/ XXXX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a. V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,55 eura do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný bol dňa 15.6.2012 vymazaný ex offo z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. XXCbR/XX/XXXX-XX zo dňa 25.4.2012, vzhľadom na čo súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal (v zmysle § 14 ods. 1 a 2 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 196 a nasl. Exekučného poriadku) náhradu trov exekúcie vo výške 43,55 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (výmaz povinného) a aby súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
V odvolaní vyjadril názor, že postup súdu bol nesprávny, pretože tento má vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné.
Keďže oprávnený mal za to, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu jej neprípustnosti, neexistujú dôvody, pre ktoré súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd mal totiž skúmať, či oprávnený
nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie, t.j. mal skúmať splnenie zákonných podmienok pre uloženie takejto povinnosti oprávnenému.
Podotkol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 20.4.2011, pričom k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 15.6.2012. Z uvedeného mu vyplynulo, že exekútor mohol účelnejšie vedeným exekučným konaním v trvaní jedného roka vymôcť od povinného aspoň trovy exekučného konania.
Konštatoval, že súdnych exekútorov je nutné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. V závere odvolania uviedol, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie ktoré je do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Oprávnený podal odvolanie proti výrokom o zastavení exekúcie a o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „O.s.p.“/) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.
Čo sa týka výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vrátil vec v uvedenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.