Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/434/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: KUBAR s. r. o., naposledy so sídlom Clementisova 1138/2, Bánovce nad Bebravou IČO 44242484, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 427,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06. novembra 2014, č.k. -23, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodil, že z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -24 zo dňa 26.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012 súd zrušil bez likvidácie povinného a následne vymazal z Obchodného registra Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa na základe uvedeného a citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený a následne vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa a prvá veta Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že trovy súdneho exekútora predstavovali spolu s hodnotou DPH sumu 44,75 Eur (37,29 Eur + 20 % DPH 7,46 Eur), na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal v zmysle Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -13 a sp. zn. . Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, ktorý zastával názor, že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému stavu a k náležitému právnemu posúdeniu veci, keď zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Keďže je napadnuté uznesenie rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, žiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou, aby postupom podľa opätovne rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie v sume 44,75 Eur. V prípade, ak bude vo veci odvolania voči uzneseniu súdu prvého stupňa rozhodovať Krajský súd v Trenčíne, navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa potvrdiť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 16.03.2010, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi dňa 22.03.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 427,20 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 700-1011625209- GC04/09 zo dňa 14.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2010. Súd prvého stupňa dňa 20.07.2010 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 427,20 Eur a trov exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, nástupcu súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -24 zo dňa 26.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť KUBAR s. r. o., so sídlom Clementisova 1138/2, Bánovce nad Bebravou, IČO 44 242 484 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 20422/R. Povinný bol následne dňa 22.12.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -24 zo dňa 26.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením posledná veta zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie , stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa ( posledná veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.