Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-42-2024.pdf
PDF · 164.66 KB
Case nature
Subarea
12Co/42/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Denisy Šaligovej a JUDr. Borisa Minksa a vo veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXX/X, XXX XX H., zastúpených JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/42/2024-134 zo dňa 06.06.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a v zamietajúcom výroku II. v časti zamietnutia zvyšku návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia m e n í tak, že: Súd zakazuje žalovanému 2/ nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C., a to pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 183/2 o výmere 97 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 184/2 o výmere 223 m2, záhrada; pozemok parc. reg. „E“, parc. č. 183/1 o výmere 615 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „E“, parc. č. 183/3 o výmere 75 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „E“, parc. č. 184/1 o výmere 223 m2, záhrada; stavba – dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. 183/2; stavba – dom so súp. č. XX, postavený na par. č. 183/3; a nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 530 o výmere 68 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 531/3 o výmere 134 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 531/4 o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie; stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 531/3; stavba – garáž so súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. 530; a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu Tatra banka, a. s. k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 1/ nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres Nové Zámky, zapísaných v prospech žalovanej 1/ v podiele 1/1 k celku, na LV č. XXXX, ako parc. reg. ,,C“ číslo 2959 o výmere 612 m2 - záhrada a parc. reg. ,,C“ číslo 2960 o výmere 349 m2- zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný
dom so súp. č. XX postavený na pozemku parc. reg. ,,C“ číslo 2960, a to za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok žalobcu, ktoré si uplatnil v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 27Up/652/2024, sp. zn. 3Up/112/2024 a sp. zn. 12Up/652/2024. Výrokom II. súd vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 3, § 332 ods. 1, § 340 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 23.11.2021 a určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024. Súčasťou tohto podania je aj návrh na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Žalobca disponuje pohľadávkami: A) pohľadávkou voči spoločnosti Datasave, spol. s.r.o., keď dňa 09.05.2019 žalobca uzavrel so spoločnosťou Datasave, spol. s.r.o. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 1/“). Za poskytnutý úver sa zaručil ako ručiteľ zosnulý JUDr. Ľubomír Krivočenko, ktorý bol bývalým manželom žalovanej 1/ a otcom žalovaného 2/ (ďalej len „ručiteľ“). Žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a svoju pohľadávku si uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 27Up/652/2024, kde bol vydaný platobný rozkaz; B) pohľadávkou voči spoločnosti HELICA s.r.o., keď dňa 28.11.2017 žalobca uzavrel so spoločnosťou HELICA s.r.o. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. I. (ďalej len „Zmluva 2a/“) a Zmluvu o splátkovom úvere č. I. (ďalej len „Zmluva 2b/“). Za oba poskytnuté úvery sa opäť zaručil ručiteľ. Žalobca pristúpil aj v tomto prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a svoju pohľadávku si uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 3Up/112/2024. Vo veci bol tiež vydaný platobný rozkaz; C) pohľadávkou voči spoločnosti Advokátska kancelária LawComp s.r.o., keď dňa 15.03.2019 žalobca uzavrel so spoločnosťou Advokátska kancelária LawComp, s.r.o. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 3a/“) a dňa 22.05.2019 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 3b/“). Zároveň so spoločnosťou LawComp uzatvorili dňa 13.01.2017 Zmluvu o splátkovom úvere č. I. (ďalej len „Zmluva 3c/“). Za všetky tieto úvery sa opäť zaručil ručiteľ. Žalobca pristúpil aj v tomto prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a svoju pohľadávku si uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 12Up/652/2024. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz. Žalobca mal za to, že zodpovednosť za tieto úvery prešla na žalovanú 1/ ako výlučného dediča po poručiteľovi.
3. Žalobca podanú žalobu a návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaní s ďalšími osobami vykonali úkony smerujúce k ukráteniu svojich veriteľov a to aj žalobcu. Zo strany ručiteľa bol podaný na Okresnom súde Nové Zámky návrh na zrušenie BSM, kde konanie bolo vedené pod sp. zn. 15C/13/2020 a v ktorom konaní ručiteľ odôvodnil svoj návrh snahou znížiť riziko vyplývajúce z podnikateľských aktivít žalovanej 1/ ako jeho manželky. BSM ručiteľa a žalovanej 1/ bolo zrušené ku dňu 29.07.2020, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.07.2020. Následne podala žalovaná 1/ dňa 04.11.2020 na Okresnom súde Nové Zámky žalobu na vyporiadanie BSM, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 6C/74/2020. Dňa 28.02.2021, t.j. v priebehu uvedeného súdneho konania ručiteľ zomrel. Dedičmi ručiteľa sa okrem žalovanej 1/ (manželka) stali D. B. (žalovaný 2/) a J. K. B.. V rámci tohto súdneho konania žalovaná 1/ a jej synovia uzavreli dohodu, na základe ktorej mala žalovaná 1/ nadobudnúť všetok hodnotný majetok po ručiteľovi. Žalobca mal za to, že takýmto konaním chceli žalovaná 1/ a žalovaný 2/ a J. B. vyňať tieto nehnuteľnosti z dedičstva po poručiteľovi tak, aby z tohto majetku nebolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. Týmto konaním aj zásadne znížili hodnotu dedičstva, t.j. aj svoj podiel na záväzkoch, za ktorý v rámci dedenia zodpovedajú, čím ukrátili žalobcu. V dedičstve po zosnulom ručiteľovi ponechali len pozemky predstavujúce ornú pôdu zapísanú na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX K. XXXX v katastrálnom území L. a okrem uvedeného zostali v rámci dedičstva predĺžené obchodné podiely v spoločnostiach, ďalej zostatok na bežných účtoch ručiteľa spolu vo výške približne 17.000 eur, zbierky poštových známok a obálok, ktorých hodnota je otázna. Na liste vlastníctva č. XXX (k. ú. C.) a č. 4686 (k. ú. H.) je aktuálne ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 2/, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva zo dňa 05.02.2024, V-520/2024. Právnymi úkonmi, teda dohodou o vyporiadaní BSM a aj následnou Kúpnou zmluvou zo dňa 05.02.2024 - došlo k jeho ukráteniu ako veriteľa ručiteľa, resp. žalovanej 1/, na ktorú ako dediča po poručiteľovi prešli všetky dlhy. Keďže aj v budúcnosti môže kedykoľvek dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s majetkom žalovaných, bol toho názoru, že žalovaní konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane, a teda exekúcia v
prospech žalobcu by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. Ak by bol v konaní úspešný, môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak by to nebolo možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Ďalším prevedením nehnuteľností by tak došlo k podstatnému sťaženiu až znemožneniu vymáhania samotnej pohľadávky žalobcu.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca osvedčil tvrdenie, že žalovaná 1/, ktorú ako dlžníčku žaluje vo vyššie uvedených konaniach na Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorých už boli aj vydané platobné rozkazy, robí úkony, ktorými prevádza majetok vo svojom výlučnom vlastníctve na tretie osoby. Uvedeným teda mal súd za osvedčené, že žalovaná týmito úkonmi zmenšuje svoj majetok. Keďže dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, v tomto prípade, kedy bolo osvedčené, že žalovaná 1/ je žalobcom žalovaná na Okresnom súde Banská Bystrica o zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom ručiteľského záväzku, vyčíslenej v sume 104.515,58 eura, súd mal za dostatočne osvedčené, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanej 1/ a súčasne že žalovaná 1/ robí úkony na zmenšenie svojho majetku. Súd teda mal osvedčené, že je tu dôvod takéto zabezpečovacie opatrenie vydať, avšak len v rozsahu, resp. vo vzťahu k uvedeným osvedčeným pohľadávkam. Netreba opomenúť, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaná 1/ prevádza sú predmetom súdom schváleného zmieru o vyporiadaní BSM, pričom aj tento úkon, t. j. dohodu o vyporiadaní BSM žalobca v tomto konaní rozporuje. V tomto prípade mal súd dostatočne osvedčenú jednak existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/, ktorá ako dedička ručí za záväzky poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva a súčasne mal osvedčené, že žalovaná 1/ robí úkony, ktorými prevádza svoj majetok na tretie soby. Žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam v k. ú. H., zapísaným na dvoch listoch vlastníctva a to LV č. XXXX a LV č. XXXX. I keď sa zabezpečovacie opatrenie môže týkať veci s vyššou hodnotou, ako je zabezpečovaná pohľadávka, je aj v tomto prípade potrebné, aby bol dodržaný princíp proporcionality. V tejto súvislosti preto súd dospel k záveru, že za účelom zabezpečenia prípadnej pohľadávky žalobcu je postačujúce zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie H.. Na uvedenom LV sú zapísané pozemky- záhrada, zastavané plochy a nádvorie a rodinný dom. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd mal za to, že nariadeným zabezpečovacím opatrením je žalobcovi poskytnutá dostatočná ochrana vo vzťahu k prípadnej budúcej exekúcii a preto, čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak v tejto časti už aj z uvedeného dôvodu nevzhliadol potrebu na jeho nariadenie. Okrem toho, v prípade neodkladného opatrenia navrhovateľ ani neosvedčil, že žalovaný 2/, na ktorého previedla žalovaná 1/ nehnuteľnosti, robí úkony smerujúce k prevodu tejto nehnuteľnosti na ďalšie osoby.
5. Proti tomuto uzneseniu v zamietajúcom výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ ako bolo toto vymedzené v návrhu, rozšíri nariadené zabezpečovacie opatrenie na všetky nehnuteľnosti žalovanej 1/ (teda aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.) a opraví zabezpečené pohľadávky vo výroku I. tak ako bolo toto vymedzené v návrhu. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že tvrdené skutočnosti v dostatočnej miere osvedčujú obavu, že exekúcia uplatňovaných pohľadávok bude ohrozená. Nie len tých, ktoré boli uplatnené v súdnych konaniach, ale aj všetky ostatné, za ktoré sa zaručil právny predchodca žalovanej 1/ a ktoré zatiaľ z dôvodu hospodárnosti nežaloval. Vo vzťahu k zamietnutiu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ uviedol, že predmetom konania vo veci samej nie je vymáhanie pohľadávky, ale je ním odporovateľnosť právneho úkonu. Ak sa ukáže žaloba dôvodná, znamená to, že žalovaný 2/ v kolúzii so žalovanou 1/ už raz konali protiprávne. A pokiaľ tak urobia znovu, nárok na požadovanie uspokojenia z toho, čo z majetku dlžníka ušlo, nenávratne zanikne (ust. § 42b ods. 4 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Hrozí teda vážna ujma v podobe nezvratného zániku nároku požadovať uspokojenie z ušlého majetku dlžníka. Vo veci samej sa domáha okrem iného určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými. V danom smere preto v prípade úspechu v spore bude darovacia zmluva relatívne neúčinná len voči žalovanej 1/. To okrem iného znamená, že v prípade exekúcie sa môže domáhať uspokojenia z majetku – nehnuteľností ako predmetu odporovaného právneho úkonu. Určovací rozsudok s účinkami právoplatnosti v konaní o odporovacej žalobe sa však bude viazať na predmetný majetok, nie na žalovaného 2/. Právne účinky úspešného odporovania sa v tomto smere prejavia voči žalovanému 2/ len v rozsahu jeho povinnosti strpieť exekvovanie predmetného majetku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré uznesenia krajských súdov. K primeranosti zabezpečenia pri sudcovskom záložnom práve uviedol, že súd prihliadal len na istinu žalovaných pohľadávok voči
žalovanej, avšak nezohľadnil pohľadávky, ktoré zatiaľ voči žalovanej 1/ neuplatnil v súdnom konaní ako aj ich príslušenstvo (čo platí aj pre zažalované pohľadávky). Súd prvej inštancie tak prihliadal len na časť uplatnených nárokov, ktorých istina súhrnne predstavuje sumu 96.988 eur. Ako však už preukázal v rámci žaloby, všetky pohľadávky voči žalovanej 1/ len na istine predstavujú sumu vo výške 221.299,98 eura. K tomu je potrebné ďalej pripočítať úroky z omeškania, ktoré máme pri každom úvere dohodnuté vo výške 25 % ročne. Rovnako nemožno opomínať aj náklady súvisiace s vymáhaním predmetných pohľadávok, ktoré len doposiaľ presiahli sumu ďalších 6.000 eur a je predpoklad, že sa budú ďalej zvyšovať. Pohľadávky, ktoré požaduje zabezpečiť v súčasnosti presahujú sumu 400.000 eur, pričom táto suma ďalej kontinuálne narastá každým ďalším dňom omeškania.
6. Proti tomuto uzneseniu vo vyhovujúcom výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Namietala, že zabezpečovacie opatrenie bolo vydané na základe fikcií, nepotvrdených úvah a špekulácií. Žalovaná 1/ na základe toho, že chcela uhradiť predmetný dlh voči žalobcovi, tak s jeho súhlasom uzavrela dňa 22.04.2024 kúpnu zmluvu s tým, že z výťažku z predaja nehnuteľností boli uhradené všetky podlžnosti voči žalobcovi, ktoré vyplynuli z hypotekárneho úveru, ktorým boli zaťažené nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaná 1/ dobrovoľne uhradila aj predchádzajúci dlh vyplývajúci z dedičského rozhodnutia a takisto splácala podľa svojich možností hypotekárny úver. Došlo k splateniu všetkých dlhov vyplývajúcich z dedičského konania voči žalobcovi tak ako to je uvedené v dedičskom rozhodnutí. V súčasnej dobe prebiehajú súdne spory medzi účastníkmi, preto len samotné uplatnenie pohľadávky nemôže byť podkladom na zabezpečenie týchto pohľadávok vo vzťahu k žalovanej 1/. Každá nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu bola prevedená na základe riadnej kúpnej zmluvy, nebolo preukázané, že by žalovaná 1/ v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV číslo XXXX mala záujem tieto nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom s nimi nakladať. Žalovaná 1/ nehnuteľnosti riadne užíva. Konanie súdu môže mať charakter ohýbania práva, pretože zvýhodňuje žalobcu, ktorý nedisponuje žiadnou právoplatnou a vykonateľnou pohľadávkou voči žalovanej 1/. Žalobca si v dedičskom konaní neuplatnil riadne a včas pohľadávky z titulu ručenia. Súd vôbec nevzal do úvahy, že dlžníkom žalobcu nie je nebohý M. N. B., ale sú dlžné tri spoločnosti, kde iba v prípade, že by takáto pohľadávka nebola vymožiteľná voči týmto spoločnostiam, by mohlo byť pristúpené k uplatneniu si pohľadávky od ručiteľa. V žalobe nie je uvedené, že by malo dôjsť k vymáhaniu pohľadávok od týchto spoločností a aký bol výsledok vymáhania. Súd zriadil záložné právo pre pohľadávky, ktoré neexistujú, pričom predpokladom zriadenia záložného práva je okolnosť, že takéto pohľadávky existujú. Je predčasné konštatovanie súdu, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanej 1/. Ak žalovaná 1/ robí úkony na zmenšenie svojho majetku, tak by mali byť takéto úkony konkretizované. Rozhodnutie súdu považovala za arbitrárne nezákonné a nepodložené vychádzajúce len z fikcií žalobcu.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že ak žalobca konštatuje, že žalovaný 2/ sa opäť pokúsiť nehnuteľnosť scudziť, tak je to zjavne nepodložené tvrdenie. Žalovaný 2/ nedlhuje žalobcovi žiadne finančné prostriedky, ani nie sú vedené voči nemu žiadnej súdne konania, nemá dlhy a ani nežije neusporiadaným spôsobom života. Žalobca uviedol v odvolaní iné sumy týkajúce sa údajných dlhov, kde už má istina predstavovať sumu 221.299,98 eura a úroky z omeškania by mali byť 25 %. Nie je však zrejmé, o akú pohľadávku sa jedná. Jedná sa len o určitý sumár pravdepodobných čísel. Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % a výška 25 % uvedená v odvolaní s tým nekorešponduje. Poukázali na to, že žalobca odmietol komunikovať so žalovanou 1/ ohľadne splácania úverov. Žalovanej 1/ zo strany žalobcu neboli doručené žiadne písomnosti o dlhoch poručiteľa, o predčasnom vyhlásení splatnosti úveru, a pokiaľ došlo k jednaniam zo strany žalovanej 1/ tak sa jednalo o splatenie hypotekárneho úveru, ktorý aj bol splatený.
8. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca s tým, že odvolanie považoval len za odvolanie žalovanej 1/, pretože v neprospech žalovaného 2/ napadnuté uznesenie nebolo vydané, preto žalovaný 2/ nie je oprávnený na podanie odvolania. Odvolacie námietky žalovanej 1/ považoval za neopodstatnené, mohli by byť hypoteticky relevantné pre posúdenie žaloby vo veci samej, ale nie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Mal za to, že dostatočne osvedčil priebeh viacerých súdnych konaní voči žalovanej 1/, kde sa domáha úhrady záväzkov, ktoré na ňu prešli dedením po jej zosnulom manželovi. Medzičasom voči žalovanej 1/ inicioval aj ďalšie konanie o zaplatenie zostávajúcich nárokov, a to pohľadávky voči spoločnosti Advokátska kancelária Lawcomp s.r.o. z titulu úverových zmlúv, ktoré sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 38Up/1241/2024 a tiež pristúpil k rozšíreniu žaloby a nárokov v konaniach spi. zn. 27Up/652/2024 a 12Up/652/2024 o zmluvné úroky z omeškania vo výške 25 %. Je pravdou, že žalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX a pozemok
zapísaný na LV číslo XXXX a z takto získaných prostriedkov vyplatila hypotekárny úver. Dosiahnutý výnos však pokryl výlučne záväzok z hypotekárneho úveru. Žalovaná 1/ bagatelizuje skutočnosť, že vykonala viacero ďalších prevodov bez vedomosti žalobcu, ktorými previedla na tretiu osobu aj nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XX, k. ú. C. K. C. číslo XXX k. ú. C. a LV číslo XXXX k. ú. H.. Tieto nehnuteľnosti v súčasnosti vlastní žalovaný 2/. Z týchto prevodov nepoužila na vyplatenie záväzkov ani časť. Nariadené zabezpečovacie opatrenie žalovanú 1/ nelimituje v užívaní predmetných nehnuteľností. Je bezpredmetné, že nevysporiadané pohľadávky žalobcu neboli prihlásené do dedičského konania, pretože ich neprihlásenie nemá žiadny vplyv na ich existenciu. Rovnako je bezpredmetné akou formou právnych úkonov žalovaná 1/ zrealizovala prevody nehnuteľností. Podstatným je, či týmto úkonom došlo k sťaženiu vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa alebo nie. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo 1/2022, podľa ktorého je vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka taká, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní, čiže pohľadávka splatná. V súdnych konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica boli vydané platobné rozkazy, čo samé o sebe osvedčujú vyššiu mieru pravdepodobnosti existencie nárokov žalobcu. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním žalovanej 1/, že súd prejudikoval ako dopadnú a spory vedené Okresným súdom Banská Bystrica. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovanej 1/, že súd bol povinný v odôvodnení špecifikovať konkrétne úkony, ktorými žalovaná 1/ zmenšuje svoj majetok. Súd v odôvodnení uznesenia pomenoval konkrétne prevody majetku žalovanej 1/, ktorými sa jej majetok už zmenšil.
9. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca tak, že keďže vo vyjadrení žalovaní neuvádzajú žiadne tvrdenia, ktorými by čo i len okrajovo reagovali na odvolacie námietky, z tohto dôvodu nepovažoval za nevyhnutné sa k ním podrobne vyjadrovať.
10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že v plnom rozsahu trvajú na svojom odvolaní a vyjadreniach. Ani jedno konanie, ktoré sa pôvodne viedlo na Okresnom súde v Banskej Bystrici a v súčasnej dobe sa vedie na Okresnom súde Nitra ohľadne žalovanej 1/ nie je právoplatne ukončené a samotné podanie žaloby ešte negarantuje a nezaručuje úspech žalobcu v súdnom konaní. To, že žalobca rozšíril žaloby o úroky z omeškania vo výške 25 % svedčí o nekoncepčnosti a nestabilite toho, čoho sa domáha. Žalobca zavádza ohľadne tvrdenia, že žalovaná 1/ mala zatajiť prevod nehnuteľností. V súčasnej dobe žalovaná 1/ žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu, a to že si žalobca uplatnil údajné pohľadávky ešte neznamená, že by žalovaná 1/ nemala právo disponovať so svojím majetkom. Žiadna pohľadávka žalobcu voči žalovanej 1/ nie je právoplatne priznaná, a teda nemôže dôjsť k sťaženiu vymožiteľnosti takejto pohľadávky. Ani vydanie platobného rozkazu neosvedčuje vyššou mieru pravdepodobnosť existencie nárokov žalobcu.
11. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, že podanie žalovaných nijakým spôsobom neneguje jeho argumenty a tvrdenia, ktoré uviedol a rovnako tak nerozptýlilo dôvody, pre ktoré je potrebné zabezpečiť pohľadávky. Nepovažoval za dôležité sa osobitne vyjadrovať.
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku I. a vo výroku II. v časti zamietnutia zvyšku návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku II. v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmeniť podľa § 388 CSP tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie tak, ako bolo navrhované žalobcom.
13. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončí súd môže na návrh nariadiť neodkladané opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
24. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
25. Podľa § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
26. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
27. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal neúčinnosti právnych úkonov, a to dohody o vyporiadaní BSM bývalých manželov a kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024, ktorú uzatvorila žalovaná 1/ so žalovaným 2/. Spolu s podanou žalobou podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia jeho pohľadávok uplatnených v samostatných súdnych konaniach. V súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu žalobcu je smerodajným, že žalobca podal tri návrhy na Okresný súd Banská Bystrica na vydanie platobného rozkazu, o ktorých sa vedú konania sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024, kde jednou zo žalovaných vo všetkých troch sporoch je žalovaná 1/. Vo všetkých troch sporoch sa jedná o pohľadávky žalobcu, ktoré si žalobca uplatnil návrhmi na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Za tieto pohľadávky podľa príslušných zmlúv o úveroch ručil neb. M. N. B., bývalý manžel žalovanej 1/. M. N. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením sp. zn. 16D/435/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.12.2022 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva s tým, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudla žalovaná 1/ v celosti, voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne.
O podaných návrhoch na vydanie platobného rozkazu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica tak, že platobným rozkazom sp. zn. 27Up/652/2024 zo dňa 15.04.2024 zaviazal okrem iného aj žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 29.324 eur s príslušenstvom, ďalej platobným rozkazom vydaným pod sp. zn. 3Up/112/2024 zo dňa 08.04.2024 zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 22.196 eur s príslušenstvom a platobným rozkazom sp. zn. 12Up/652/2024 zo dňa 19.04.2024 zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 45.468 eur s príslušenstvom. Vo všetkých troch prípadoch bola žalovaná 1/ zaviazaná plniť ako ručiteľka. Voči uvedeným platobným rozkazom bol podľa žalobcu podaný odpor.
28. Vychádzajúc z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie považoval za dostatočne osvedčené, že žalobca eviduje voči žalovanej 1/ neprávoplatne priznané pohľadávky, ktoré si uplatnil v súdnych konaniach. O návrhoch žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia preto rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým výrokom I. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia čiastočne vyhovel a výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a taktiež žalovaná 1/. Hoci odvolanie žalovanej 1/ bolo koncipované spoločne v mene oboch žalovaných, ich spoločným právnym zástupcom, vyhovujúci výrok I., proti ktorému smeruje odvolanie žalovaných nie je v neprospech žalovaného 2/, preto voči nemu žalovaný 2/ nie je oprávnený podať odvolanie. Z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil, aj s prihliadnutím na obsah odvolania, že odvolanie proti vyhovujúcemu výroku I. napadnutého uznesenia bolo podané len žalovanou 1/.
29. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zabezpečovacie opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom súd nie je povinný vykonávať osobitné dokazovanie a vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme, na podklade najmä listinných dôkazov. Žalobca musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda len povahu osvedčovania, keď žalobca musí osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva.
30. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov a napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že právny názor súdu prvej inštancie o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, je správny. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca doložením vydaných platobných rozkazov v upomínacích konaniach, príslušných listov vlastníctva, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov, zmluvami o úveroch a súdnymi rozhodnutiami v konaniach sp. zn. 16D/435/2021 a 6C/74/2020, ako i dostatočne konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou v podanom návrhu primerane osvedčil obavu z ohrozenia výkonu exekúcie pre prípad, že by bol úspešným pri uplatnení si zaplatenia svojich pohľadávok - nárokov uplatnených v upomínacích konaniach sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024 (po podaní odporov voči vydaným platobným rozkazom tieto konania prebiehajú na súdoch príslušných podľa Civilného sporového konania). Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.
31. V posudzovanom spore žalobca skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou 1/ spočívajúcom v peňažných pohľadávkach žalobcu voči žalovanej 1/ ako osoby, na ktorú prešiel ručiteľský záväzok, uplatnených vo vyššie uvedených upomínacích konaniach, pričom o tomto nároku žalobcu, ktorého uspokojenie má byť predmetom tvrdenej ohrozenej exekúcie, bude rozhodovať súd prvej inštancie v príslušných konaniach. Predmetné tri konania sa viedli na upomínacom súde – Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024, ktorý vydal tri platobné rozkazy predložené žalobcom spolu so žalobou a návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Hoci boli vydané platobné rozkazy v dôsledku podaných odporov zrušené, v súlade so zákonom č. 307/216 Z. z. o upomínacom konaní sa vec na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní postúpi súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorý bude v tomto konaní pokračovať a po prejednaní veci o priznaní, resp. nepriznaní pohľadávok žalobcu opätovne rozhodne. Žalobca tiež osvedčil existenciu spôsobilého predmetu záložného práva – a to nehnuteľností vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. ako pozemok parcela registra „C“, parc. č. 2959 - záhrada o výmere 612 m2; pozemok parcela registra „C“, parc. č. 2960 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2; stavba so súpisným číslom XX, rodinný dom, ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 2960, a taktiež nehnuteľností vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX, pre k. ú. H. ako pozemok parcela registra „C“ parc. č. 5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2; pozemok parcela registra „C“ parc. č. 7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2; stavba so súpisným číslom 359, rodinný dom, ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 5 a 7. Obava, že exekúcia bude ohrozená bola dostatočne spoľahlivo preukázaná skutkovými tvrdeniami žalobcu o konaní žalovanej 1/, ktorá sa mala dopustiť, po tom ako na ňu prešiel ručiteľský záväzok po neb. M. N. B., takých úkonov, ktoré vyvolávajú dôvodné podozrenie, že sa zbavuje majetku nadobudnutého v dedičskom konaní po poručiteľovi M. N. B. (manželovi) tak, aby nebolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny úkon – dohody o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mala žalovaná 1/ nadobudnúť všetok hodnotný majetok pôvodne zahrnutý v mase BSM s neb. M. N. B., poukázal na prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. a č. XXXX k. ú. H. na žalovaného 2/ Kúpnou zmluvou zo dňa 05.02.2024, O./XXXX, a taktiež poukázal na prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k. ú. C. na tretiu osobu Kúpnou zmluvou zo dňa 05.04.2024, O./XXXX. Skutočnosť, že žalovaná 1/ nakladá s majetkom po poručiteľovi vyplýva taktiež z uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2024, O./XXXX, kedy žalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. H. a č. 2661 na ďalšiu osobu. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná 1/ použila získané finančné prostriedky z tohto predaja na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2024, O./XXXX na vyplatenie hypotekárneho úveru vo výške 178.441,73 eura, ktorý taktiež bol poskytnutý žalobcom, ale ostatné jej dlhy voči žalobcovi vyplývajúce z ručiteľského záväzku, ktorý na ňu prešiel, ani čiastočne nevysporiadala. Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že žalovaná 1/ ani čiastočne nevysporiadala dlhy plynúce z ručiteľského záväzku, ktorý na ňu prešiel, hoci došlo k prevodom viacerých nehnuteľností, za ktoré obdŕžala určité finančné prostriedky. Z uvedených právnych úkonov je možné vyvodiť úmysel žalovanej 1/ konať tak, aby v budúcnosti nedošlo k uspokojeniu pohľadávok žalobcu, ak by boli právoplatne priznané súdom. K uspokojeniu pohľadávok žalobcu by nedošlo, pokiaľ by žalovaná 1/ nedisponovala žiadnym majetkom, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Rovnako nemožno opomenúť skutočnosť, že pohľadávky žalobcu, ktorých zaplatenia sa domáha v osobitných konaniach nie sú zabezpečené žiadnym záložným právom. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca disponuje voči žalovanej 1/ vymáhateľnou pohľadávkou, pričom žalovaná 1/ robí úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku. Odvolací súd má za to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia boli súdom špecifikované úkony, ktorými žalovaná 1/ zmenšila svoj majetok a konanie žalovanej 1/ smerujúce k zmenšeniu jej majetku bolo súdom opísané v odôvodnení nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou žalovanej 1/, že súd úkony na zmenšenie majetku v rozhodnutí nekonkretizoval.
32. V súvislosti s rozsahom zabezpečovacieho opatrenia sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia toto nariadil len vo vzťahu k zabezpečeniu budúcej exekúcie pohľadávok, ktoré žalobca pred súdom osvedčil. Jedná sa teda
o pohľadávky uplatnené v upomínacom konaní sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024, spolu vo výške 104.515,58 eura. Na iné žalobcom tvrdené pohľadávky a nároky, ktorých existencia a vymáhateľnosť pred súdom prvej inštancie nebola osvedčená, ani preukázaná, nie je možné prihliadnuť. Na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu, ktoré si voči žalovanej 1/ v súdnom konaní ešte neuplatnil nie sú splnené zákonné predpoklady. Čo sa týka samotného príslušenstva uplatnených pohľadávok žalobcu a nákladov spojených s ich vymáhaním odvolací súd zastáva názor, že zriadené sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k. ú. H. postačuje aj na zabezpečenie týchto nárokov žalobcu. Súd prvej inštancie zriadil záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na uvedenom liste vlastníctva, a to aj k rodinnému domu a k nemu prislúchajúcim pozemkom, pričom správne zohľadnil aj princíp proporcionality zabezpečovanej pohľadávky k predpokladanej hodnote zabezpečovanej veci. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, že je skutočne potrebné a nevyhnutné vzhľadom na hodnotu zabezpečovaných pohľadávok a hodnotu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. H., zabezpečiť záložným právom i ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 1/, a to nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. H.. Aj keď žalobca v odvolaní poukazoval na úrok z omeškania vo výške 25 %, tento úrok si žalobca v iniciovaných upomínacích konaniach pred súdom neuplatnil, uplatňoval si len úrok z omeškania vo výške 9 %. Pokiaľ v priebehu odvolacieho konania žalobca uviedol, že medzičasom voči žalovanej 1/ inicioval aj ďalšie konanie o zaplatenie zostávajúcich nárokov, a to pohľadávky voči spoločnosti Advokátska kancelária Lawcomp s.r.o. z titulu úverových zmlúv, ktoré sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 38Up/1241/2024 a tiež pristúpil k rozšíreniu žaloby a nárokov v konaniach sp. zn. 27Up/652/2024 a 12Up/652/2024 o zmluvné úroky z omeškania vo výške 25 %, tu odvolací súd považuje za dôvodné poukázať na ust. § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu uvedené nároky žalobcu uplatnené neboli, preto súd prvej inštancie správne prihliadol len na existujúce vymáhateľné pohľadávky žalobcu uplatnené v upomínacích konaniach sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024 do času rozhodovania súdu prvej inštancie.
33. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne nariadil zabezpečovacie opatrenie v predmetnom rozsahu, pričom toto nariadenie bolo založené na skutkových tvrdeniach žalobcu osvedčených listinnými dôkazmi priloženými k podanému návrhu. Nemožno sa teda stotožniť s námietkou žalovanej 1/, že súd pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia sa opieral o nepodložené tvrdenia bez akýchkoľvek podkladov, resp. že súd vychádzal z fikcií, nepotvrdených úvah a špekulácii žalobcu. Na prijatí záveru o možnom ohrození budúcej exekúcie pohľadávok žalobcu nič nemení skutočnosť, že žalovaná 1/ dobrovoľne uhradila žalobcovi dlh vyplývajúci z dedičského rozhodnutia a takisto splácala a následne vyplatila hypotekárny úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k. ú. H.. Podstatným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že žalovaná 1/ ani len čiastočne neuhradila dlh vyplývajúci z ručiteľského záväzku, ktorý na ňu prešiel a ani nedošlo k žiadnej dohode medzi stranami sporu o spôsobe, resp. možnosti plnenia dlhu vyplývajúceho z ručiteľského záväzku.
34. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nárokov žalobcu na zaplatenie žalovaných pohľadávok. Uvedené bude predmetom posudzovania a preukazovania v konaniach iniciovaných žalobcom na upomínacom súde. V tomto konaní týkajúcom sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je podstatnou tá skutočnosť, že sa vedú konania o zaplatenie žalobcových pohľadávok, v ktorých sa žalobca domáha zaplatenia peňažných súm, kde žalovaná 1/ vystupuje na žalovanej strane, pričom ak bude v tých konaniach žalobca procesne úspešným a súd jeho žalobám vyhovie, na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa bude môcť domáhať vymoženia týchto pohľadávok aj od žalovanej 1/ (aj od žalovaných spoločností, ktoré taktiež vystupujú v pozícii žalovaných v týchto konaniach o zaplatenie). Prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená, a to práve v prípade, ak by žalovaná 1/ nedisponovala dostatočným majetkom, ktorý by bolo možné zexekvovať za účelom uspokojenia pohľadávok žalobcu. V prípade keď žalovaná 1/ nevlastní žiadny iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou na vymoženie žalobcových pohľadávok, žalobca môže svoje nároky uspokojiť len prostredníctvom predmetných nehnuteľností, pričom ak by došlo k prevodom vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, podstatne by to sťažilo, resp. zmarilo vymožiteľnosť žalobcových pohľadávok. Navyše žalovaná 1/ pred odvolacím súdom netvrdila, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na prípadné uhradenie pohľadávok žalobcu bez toho, aby muselo dôjsť k nútenému výkonu rozhodnutí priznávajúcich žalobcovi jeho uplatnené nároky.
35. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala, že samotné uplatnenie pohľadávky na súde nemôže byť podkladom na zabezpečenie týchto pohľadávok vo vzťahu k žalovanej 1/, keďže sa stále vedú súdne konania o zaplatenie pohľadávok žalobcu. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd uvádza, že jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Tento peňažný nárok by mal byť predbežne hodnoverne osvedčený, nemusí byť právoplatne priznaný súdnym rozhodnutím. Z judikatúry Ústavného súdu SR sa javí, že pohľadávka sa pokladá za hodnoverne osvedčenú aj v prípade, keď súd pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností tvrdených žalobcom pristúpil k vydaniu platobného rozkazu (ktorý nemusel do doby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nadobudnúť právoplatnosť), pretože predpokladom jeho vydania je možnosť rozhodnúť vo veci na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti. Z uvedeného dôvodu platobné rozkazy vydané v upomínacích konaniach hodnoverne osvedčujú peňažné nároky žalobcu, hoci boli voči nim podané odpory, a teda predpoklad existencie peňažného nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daný. Konanie súdu prvej inštancie tak nemá charakter ohýbania práva a nezvýhodňuje žalobcu, ktorý nateraz nedisponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým mu je priznaný nárok na zaplatenie jeho pohľadávky voči žalovanej 1/. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej 1/, že žalobca si v dedičskom konaní neuplatnil riadne a včas pohľadávky z titulu ručenia, pretože ich neuplatnením v dedičskom konaní nedošlo k ich zániku. Pokiaľ žalovaná 1/ namietala, že súd vôbec nevzal do úvahy, že dlžníkom žalobcu nie je nebohý M. N. B., ale sú dlžné tri spoločnosti, kde iba v prípade, že by takáto pohľadávka nebola vymožiteľná voči týmto spoločnostiam, by mohlo byť pristúpené k uplatneniu si pohľadávky od ručiteľa, tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnil na súde voči trom spoločnostiam ako dlžníkom a súčasne aj voči žalovanej 1/ ako ručiteľke, pričom subsidiárna povaha ručenia sa v rozhodnutí súdu o priznaní nároku na zaplatenie pohľadávky neuplatňuje, ale súd v rozsudku v záujme určitosti výroku vyjadruje povinnosť dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi tú istú sumu tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného. Preto aj v danom prípade pokiaľ súd vo veci rozhodne rozsudkom o pohľadávkach žalobcu, uloží žalovaným spoločnostiam a žalovanej 1/ povinnosť ich zaplatiť s tým, že plnením jedného z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že iba v prípade, že by pohľadávky neboli vymožiteľné voči spoločnostiam, až následne by mohlo byť pristúpené k uplatneniu si pohľadávky od žalovanej 1/.
36. Pred potvrdením nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd tiež zvážil, či v jeho dôsledku zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému nároku žalobcu (zásada tzv. primeranosti zásahu) a skúmal aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nie je v rozpore so zásadou primeranosti zásahu a ústavno- procesnými princípmi civilného procesu.
37. Vo vzťahu k zamietnutiu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ odvolací súd uvádza, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený.
38. V posudzovanej veci odvolací súd – na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu. Odvolací súd z opisu rozhodných skutočností a z pripojených listín zistil, že žalobca v návrhu opísal a osvedčil skutočnosti, z ktorých hodnoverne vyplýva žalobcom tvrdený nárok na zaplatenie pohľadávok voči žalovanej 1/ vyplývajúcich z ručiteľského záväzku tak ako uviedol súd už vyššie a rovnako osvedčil obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie voči žalovanej 1/, ktorá sa svojím konaním zbavuje nadobudnutého majetku so zámerom znemožniť uspokojenie nárokov žalobcu v prípadnej exekúcii. V danom prípade sa žalobca vo veci samej domáha určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024, O./XXXX, ktorou boli žalovanou 1/ prevedené na žalovaného 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. a LV č. XXXX, k. ú. H.. Tento hmotnoprávny nárok právne opiera o § 42a ods. 1 až 3 a § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd na podklade skutočností osvedčených listinnými dôkazmi uzavrel, že odporovaný právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 05.02.2024 má potenciál zhoršiť možnosť žalobcu domáhať sa neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024, ktorým došlo k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 1/ na žalovaného 2/. Žalobca v návrhu vyjadril svoje presvedčenie, že zámerom a účelom prevodu nehnuteľností do vlastníctva žalovaného 2/ bolo znemožniť uspokojenie jeho prípadných nárokov, ktoré sa z obsahu súdneho spisu a zo skutkových tvrdení žalobcu odvolaciemu súdu javí ako dôvodné. Z okolností prípadu tiež vyplýva, že žalobou napadnutý odporovaný úkon bol urobený v posledných troch rokoch pred podaním odporovacej žaloby a to medzi blízkymi osobami, keďže žalovaný 2/ je synom žalovanej 1/.
39. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami nemožno dosiahnuť. Odvolací súd zobral na zreteľ, že po podaní žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024 by bez nariadenia neodkladného opatrenia nič nebránilo žalovanému 2/ vykonaniu ďalšieho prevodu nehnuteľností vidovaných na LV č. XXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k. ú. H. na tretie osoby, prípadne ich zaťaženiu alebo inému úkonu, ktorým by mohlo dôjsť k sťaženiu uplatnenia práva žalobcu domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024. V zmysle platnej právnej úpravy veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (žalovaný 2/), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade prevodu tohto majetku žalovaným 2/ na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (§ 42b ods. 3 a 4 OZ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k. ú. H. alebo ich zaťaženie má potenciál poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný právny úkon urobil. Skutočnosť, že žalovaný 2/ nedlhuje žalobcovi žiadne finančné prostriedky, ani nie sú vedené voči nemu žiadnej súdne konania, nemá dlhy a ani nežije neusporiadaným spôsobom života, nie je relevantná pre rozhodovanie o nariadení predmetného neodkladného opatrenia, pretože žalovanému 2/ nič nebráni previesť dotknuté nehnuteľnosti na tretie osoby, pričom pokiaľ žalovaná 1/ a jej syn – žalovaný 2/ vyvíjajú snahu o zmenšenie majetku získaného dedičským konaním po poručiteľovi M. N. B., takéto konanie žalovaného 2/ je vzhľadom na všetky okolnosti danej veci pravdepodobné.
40. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (pri odporovateľnom právnom úkone) je možné považovať za špecifické z dôvodu, že ak by došlo k ďalšiemu prevodu (príp. inému zaťaženiu) nehnuteľností, situácia žalobcu ako veriteľa by bola podstatne sťažená tým, že by mu bolo takpovediac znemožnené, po prípadnom vyslovení neúčinnosti právneho úkonu, uspokojiť sa v exekučnom konaní priamo z majetku, ktorý bol odporovateľným úkonom dotknutý - t.j. ktorý z majetku dlžníka takto „ušiel“ (resp. žalobcovi by ostal len nárok na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech). Navyše zákon zaťažuje žalujúceho veriteľa povinnosťou tvrdiť a preukázať skutočnosť, že žalovanej tretej osobe boli v čase jej vlastného úkonu známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu medzi jej predchodcom a dlžníkom. Preto nie je na prekážku nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia neosvedčenie zámeru žalovaného 2/ s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, keďže na osvedčenie takéhoto zámeru v takomto prípade vyčkávať nemožno, pretože sa, zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa, stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu toto bolo možné zamedziť.
41. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je teda daná tým, že jeho nenariadením žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.
42. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na obdobnú rozhodovaciu prax súdov. Napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne (žalovanej) scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“
43. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení (v súčasnosti o neodkladnom opatrení) nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“
44. Taktiež podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia (dnes neodkladného opatrenia) účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením (neodkladným opatrením) už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“
45. Rovnaký právny názor bol zaujatý aj v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca, a to uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob/2/2020 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/21/2024.
46. Nariadeniu neodkladnému opatreniu tiež nebráni ani skutočnosť, že pohľadávka žalobcu doposiaľ nie je judikovaná, k čomu odvolací súd nad rámec už uvedeného poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/215/2022 z 27.02.2024, ako aj sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo 17.05.2022, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.
47. Odvolací súd tiež dodáva, že nariadené neodkladné opatrenie obsahuje v rámci svojho petitu zákaz žalovaného 2/ vykonať konkrétne dispozičné úkony s dotknutými nehnuteľnosťami, ktorými sa má nariadeným neodkladným opatrením predísť, aby nelegitímnym spôsobom sťažili, resp. znemožnili ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci konania vo veci samej, berúc do úvahy, že v konaní vo veci samej bude potrebné posúdiť otázku (ne)účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024, na základe ktorej prešli dotknuté nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 2/. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil (§ 388 CSP).
48. Za splnenú možno tiež považovať aj podmienku vyplývajúcu z § 324 ods. 3 CSP, keď v zmysle § 343 ods. 1 CSP môže súd zabezpečovacie záložné právo zriadiť len na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ktorými žalovaný 2/ v pomere k žalobcovi nie je. Možnosť dosiahnutia účelu neodkladného opatrenia zabezpečovacím opatrením je tak vylúčená, pretože žalovaný 2/ nie je dlžníkom žalobcu.
49. Obmedzenie žalovaného 2/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam LV č. XXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k. ú. H. je obmedzením primeraným, má dočasný charakter a nezasahuje neprimerane do jeho bežného života, keď nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezasahuje do práva žalovaného 2/ predmetné nehnuteľnosti užívať.
50. Záverom odvolací súd dodáva, že dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).