Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-37-2015.pdf
PDF · 130.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ - R., s. r. o., IČO: 31592872, Zvolenská cesta 31, 974 05 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42499500, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601401/5/4201006/2014/ Lk zo dňa 11.09.2014 bol žalobcovi - STAVIVÁ Garaj, s. r. o., IČO: 31592872, DIČ: 2020416145, IČ DPH: SK2020416145, Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, vyrubený rozdiel dane v sume 6 965,76 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012: 1. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním 127 448,45 Eur 2. Daň zistená správcom dane 134 414,21 Eur 3. Rozdiel dane 6 965,76 Eur Rozdiel dane vo výške 6 965,76 Eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet J. E. v Banskej Bystrici, vedený v štátnej pokladnici č. účtu U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX.
Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014 potvrdil rozhodnutie I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že správca dane vykonal u daňového subjektu - žalobcu kontrolu dani z príjmov právnickej osoby, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9601401/5/3527653/32014/Lk zo dňa 18.04.2014 a na základe výsledkov kontroly vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 6 965,76 Eur. Daňová kontrola bola vykonaná za rok 2012.
1. Pokiaľ ide o manká a škody presahujúce prijaté náhrady vo výške 10 001,56 Eur - Škoda na rastlinách, k tomu žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prípade zúčtovaných mánk a škôd vo výške 10 001,56 Eur sa nejedná o škodu vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy. Pokiaľ došlo k prirodzenému úbytku tovaru v dôsledku nepriaznivého počasia, kontrolovaný daňový subjekt bol povinný výšku takéhoto úbytku tovaru preukázať, resp. odôvodniť ekonomicky odôvodnenou normou úbytkov tovaru podľa § 21 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov, čo však nepreukázal.
Náklady na škodu vzniknuté na rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály vo výške 10 001,56 Eur nie sú daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, pretože tieto náklady neboli preukazateľne vynaložené kontrolovaným daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Správca dane oprávnene v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 10 001,56 Eur, t. j. o nepreukázané náklady na škody vzniknuté na rastlinách a ostatnom záhradníckom materiály. 2. K tvorbe rezerv neuznanej za daňový výdavok vo výške 307,00 Eur - Rezerva na súdne poplatky, žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa § 21 ods. 2 písm. j) Zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom nie je tvorba rezerv a tvorba oprávnených položiek s výnimkou podľa § 20. Ustanovenie § 20 ods. 9 Zákona o dani z príjmov určuje prípady, kedy je možné tvorbu rezerv považovať za daňový výdavok. Do rezerv je možné uznať za daňový výdavok podľa § 20 ods. 9 Zákona o dani z príjmov nespadá tvorba rezerv na súdne poplatky, v zmysle Zákona o dani z príjmov nie je teda možné rezervu na súdne poplatky uznať do daňových výdavkov. Správca dane oprávnene v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o súdne poplatky vo výške 307,00 Eur, t. j. o sumu, ktorú nemožno podľa Zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov z dôvodu jej vecnej a časovej príslušnosti s rokom 2013. 3. K rozdielu, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatneného v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku, Prístrešok OJ Topoľčany, zistenie správcu dane vo výške 1 249,00 Eur, žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že prístrešok OJ Topoľčany je samostatným stavebným objektom, je pevne spojený so zemou, je zastrešený, je pripojený na elektrickú energiu (t. j. na inžiniersku sieť), na uvedený objekt bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Tento prístrešok spĺňa všetky znaky budovy, a to podľa ustanovenia § 43 Stavebného zákona, § 43a ods. 2 Stavebného zákona, ako aj podľa § 2 písm. b) Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.z. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o dani z príjmov mal kontrolovaný daňový subjekt zaradiť v prvom roku odpisovanie hmotného majetku
- Prístrešok OJ Topoľčany do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.z. v nadväznosti na § 1 ods. 2, 3 a § 2 tohto opatrenia mal Prístrešok OJ Topoľčany zaradiť ako budovu pod kód 125 - Priemyselné budovy a sklady podľa bližšej špecifikácie pod kód 1252 - Nádrže, silá a sklady (pod tento kód sú zahrnuté skladovacie priestory). V prílohe č. 1 Zákona o dani z príjmov sú budovy zaradené do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 20 rokov. Prístrešok OJ Topoľčany mal byť teda zaradený do odpisovej skupiny 4 a odpisovaný 20 rokov, t. j. ročný odpis zo vstupnej ceny 37 473,35 Eur predstavuje 1 874,00 Eur. Rozdiel medzi odpisom uplatneným kontrolovaným daňovým subjektom (3 123,00 Eur) a odpisom vypočítaným správcom dane (1 874,00 Eur) vo výške 1 249,00 Eur správca dane oprávnene v súlade s § 26 ods. 1 a § 27 ods. 2 Zákona o dani z príjmov vyčíslil ako pripočítateľnú položku k základu dane a zároveň zvýšil základ dane o sumu 1 249,00 Eur v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov. 4. K rozdielu, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatneného v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku, byt č. 15 Žilina, zistenie správcu dane vo výške 5 914,00 Eur, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanovením § 2 písm. i) a § 22 ods. 1 Zákona o dani z príjmov pri zahrnutí odpisu z majetku - bytu č. XX Z. do daňových výdavkov, pretože tento majetok neslúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, ani ním deklarovaný zámer uvedený byt v budúcnosti prenajať alebo predať. Správca dane neuznal odpis z majetku - byt č. XX Z. ako výdavok, ale nie z dôvodu, že tento výdavok v kontrolovanom zdaňovacom období nemal adekvátny príjem. Správca dane tento výdavok neuznal preto, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpis z majetku, ktorý evidoval v účtovníctve, ale nevyužíval ho na dosahovanie príjmov ani v kontrolovanom zdaňovacom období, ani nepreukázal, že by príjem z tohto majetku mohol plynúť v budúcich zdaňovacích obdobiach. Správca dane oprávnene v súlade s § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov neuznal odpis majetku - bytu č. 15 Žilina, pretože tento náklad nebol preukázaný a následne v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 5 914,00 Eur. 5. K miliónovému poisteniu - 1 505,06 Eur žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 548043 - Poistenie osôb prepravovaných MV poistné vo výške 1 505,06 Eur. Jedná sa o úhradu poistného plateného na základe rámcovej poistnej zmluvy č. XXX- XXXXXX. o miliónovom poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom, uzatvorenej s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. V zmysle všeobecných poistných podmienok platných pre toto poistenie je poistníkom fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela s poisťovateľom poistnú zmluvu a poisteným je akákoľvek fyzická osoba prepravovaná motorovým vozidlom, ku ktorému bolo poistenie dojednané. V zmysle § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov uvedené komerčné poistenie nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Správca dane postupoval v súlade s § 19 ods. 2
písm. a) Zákona o dani z príjmov, keď zvýšil základ dane o zaplatené komerčné poistenie vo výške 1 505,06 Eur. 6. K technickému zhodnoteniu OJ Radvaň - 18 616,29 Eur žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511011 - Opravy stavieb faktúru 201201007 zo dňa 19.07.2012 od dodávateľa PROFISTAV BB, s. r. o., Starohorská 25, Banská Bystrica. Na základe vykonaných prác a použitého materiálu pri stavebných prácach na OJ Radvaň správca dane dospel k záveru, že sa jednalo o technické zhodnotenie objektu a nie opravu. Kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore s ustanovením § 2 písm. j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov pri zahrnutí nákladov na technické zhodnotenie budovy do daňových výdavkov, pretože nepreukázal, že sa jedná o opravy a nie o technické zhodnotenie budovy. Správca dane oprávnene, v súlade s § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov neuznal náklady na technické zhodnotenie budovy OJ Radvaň v sume 18 616,29 Eur v daňových výdavkoch, pretože tento náklad nebol preukázaný a následne v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 18 616,29 Eur. V nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov bolo potrebné zvýšiť základ dane kontrolovaného daňového subjektu o odpisy prislúchajúce k technickému zhodnoteniu hmotného majetku - budovy OJ Radvaň o sumu ročného odpisu vo výške 931,00 Eur.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, ktorý navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že závery a konštatovanie žalovaného sú nesprávne, nezákonné a vychádzajú z jednostrannej, účelovej a skresľujúcej interpretácie príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov jednoznačne v neprospech žalobcu ako účastníka daňového konania na strane kontrolovaného subjektu. Závery, ku ktorým dospel k žalovaný, nie je možné považovať za iné, než za vrcholný prejav svojvôle správcu dane pri vyhodnocovaní účtovnej evidencie žalobcu, ako aj pri hodnotení dôkazov predložených správcovi dane zo strany žalobcu. Žalobca neporušil žiadne ustanovenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ani zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 1. K škodám na rastlinách žalobca uviedol, že tovar skladovaný vo vonkajších priestoroch na voľnej ploche je tovar živý, rastlinného pôvodu, ako ihličnany, okrasné dreviny, vodné rastlinky, ovocné stromy a kry, trvalky, skalničky, ruže, ďalej tovar na paletách, t. j. zeminy, kôry, kamene a tovar používajúci sa na presádzanie rastlín, kochlíky, kokosové vlákna a pod. Záhradné centrum spoločnosti žalobcu neexistuje od jej vzniku, ale postupne sa začalo budovať od roku 2007. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre uznanie uvedených škôd je potrebné „ekonomicky“ zdôvodniť, je nutné uviesť, že stanoviť a vymedziť objektívne kritériá pre splnenie noriem úbytkov a strát určitým percentom alebo iným ukazovateľom, možno len na základe dlhoročných skúseností. Podľa žalobcu takýto záver nemôže obstáť, nakoľko správca dane týmto na žalobcu kladie neprimerané požiadavky, ktoré vo svojich dôsledkoch od žalobcu vyžaduje predpokladanie výskytu udalostí „vis mayor“ a iných udalostí, na ktorých výskyt a trvanie žalobca nemá absolútne žiadny vplyv. Takýto záver žalovaného je jednoznačne arbitrárny a spolu s využitým argumentom ad absurdum by mohli dospieť k záveru, že naplnenie požiadavky § 19 ods. 3 písm. g) Zákona o dani z príjmov nie je možné nikdy, resp. že žalobca má v prípade uplatnenia daňového výdavku podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) Zákona o dani z príjmov preukazovať vznik živelnej udalosti, resp. „dĺžku života“ každej jednotlivej rastliny vo svojom sortimente. Vzhľadom na klimatické zmeny a výkyvy počasia nie je možné dopredu predvídať straty, ktoré môžu vzniknúť. 2. K tvorbe rezerv na súdne poplatky žalobca v žalobe uviedol, že rezervy na súdne poplatky boli vytvorené aj na základe predložených návrhov na vydanie platobného rozkazu. Na základe predložených návrhov boli vydané Okresným súdom v Rimavskej Sobote dňa 16.01.2013. Rezervy neboli tvorené iba na základe návrhov, ale aj na základe príslušných výziev okresných úradov. Všetky tri prípady mali spoločné to, že boli doručené aj zaplatené v januári 2013 a návrhy boli zase vyhotovené a odoslané v novembri 2012, jediný rozdiel bol len v dátumoch vyhotovenia výziev príslušných okresných súdov. Žalobca nesúhlasil s tým, že správca dane za rozhodujúce považoval iba jedno kritérium a do úvahy pri uznaní súdnych poplatkov do nákladov roku 2012 bral iba dátum vyhotovenia výzvy na zaplatenie, na základe čoho súdny poplatok vo výške 326,50 Eur pre rok 2012 uznali a súdne poplatky vo výške 242,00 Eur a 65,00 Eur z daňového základu vylúčili, žalobca trval na tom, aby všetky tri poplatky boli uznané ako oprávnený náklad v roku 2012. 3. Ku klasifikácii stavieb - Prístrešok OJ Topoľčany, žalobca v žalobe uviedol, že všetky stavby boli zaradené v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príloha č. 1. Prístrešok zaradili do odpisovej skupiny 3 položka 3 - 2, KP 25.11.10 - Montované budovy z kovov,
ak nie sú samostatnými stavebnými objektami pripojenými na inžinierske siete, pretože im to dovoľoval zákon. Oceľový prístrešok nemožno považovať za budovu a už vôbec nie za nádrž, silo a ani sklad. Každá z uvedených stavieb má svoje parametre. Správca dane a žalovaný sa snažia výkladom ad absurdum Zákona o dani z príjmov dokázať zaradenie majetku do odpisovej skupiny 4, keď zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, Príloha č. 1 v odpisovej skupine jasne uvádza typ stavby Montované budovy z kovov. Odvolávka na veľkosť, napojenie na inžinierske siete a spojenie stavby so zemou je zavádzajúca, nepresná a účelová. Pokiaľ má žalobca vychádzať z doslovnej interpretácií príslušných zákonných ustanovení, potom je zrejmé, že prístrešok nie je napojený na inžinierske siete, ale len na jednu inžiniersku sieť, a to elektrinu. Nevyhnutnosť napojenia prístrešku na elektrickú energiu nie je pritom nijako spojená s technickým využitím prístrešku na dosahovanie zisku a podnikateľskú činnosť, ale súvisí predovšetkým na zabezpečenie BOZP zamestnancov žalobcu. 4. K položke neuznania daňového výdavku v súvislosti s odpisom majetku - byt č. XX Z., žalobca uviedol, že spoločnosť žalobcu zaradila predmetnú nehnuteľnosť do majetku a podnikla všetky dostupné kroky k tomu, aby z uvedenej nehnuteľnosti dosiahla zisk. To, že sa to ku dňu výkonu daňovej kontroly žalobcovi nepodarilo, nezakladá žalovanému oprávnene neuznať výšku daňového výdavku. Ak by spoločnosť žalobcu nadobudla nehnuteľnosť v rámci vyrovnania pohľadávky voči dlžníkovi, bola by vzhľadom na platobnú neschopnosť dlžníka vytvárala k rizikovej pohľadávke daňovo uznanú opravnú položku, čím by ponížila svoj daňový základ. Cieľom spoločnosti nie je ponižovať daňový základ, ale akýmkoľvek legálnym spôsobom získať svoju pohľadávku. Výdavky vo forme odpisov plne súvisia s dosiahnutím a zabezpečením budúcich príjmov, majetok je v účtovníctve riadne zaúčtovaný a odpis spĺňa všetky požiadavky daňového výdavku. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o dani z príjmov nevyplýva, že nemožno uznať výdavok, ktorý práve v tom čase nemal adekvátny príjem. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o dani z príjmov nevyplýva, že nemožno uznať výdavok, ktorý práve v čase nemal adekvátny príjem. 5. K položke poistenie motorových vozidiel žalobca v žalobe uviedol, že uvedené poistenie je uzavreté na motorové vozidlá, ktoré sú majetkom spoločnosti, nedá sa uzavrieť na fyzickú osobu - zamestnanca. Slúži na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov spoločnosti. Neuznanie uvedeného daňového výdavku zo strany žalovaného je nepochopiteľné, najmä keď sú známe prípady, keď práve štát odškodňoval pozostalých po tragických udalostiach na štátnych zákazkách z dani všetkých daňových poplatníkov. Tu žalobca ako zamestnávateľ vychádza v ústrety zamestnancovi a snaží sa zmierniť negatívne riziká spojené s výkonom zamestnania a žalovaný napriek tomu odmieta žalobcovi uznať nepatrné daňové výdavky, ktoré slúžia na zabezpečenie sociálnej situácie pozostalých. 6. K položke oprava OJ Radvaň žalobca v žalobe uviedol, že opravy objektu už vzhľadom na svoj technický stav a maximálne opotrebenie boli nevyhnutné. Nedošlo k zmenám účelu používania predmetných častí nehnuteľností, nedošlo k zmene parametrov a výkonnosti, WC zostalo WC, sprchovacie kúty zostali sprchovacími kútmi, kuchynky zostali kuchynkami a chodba zostala chodbou. To, že na objednávke bolo napísané „Rekonštrukcia...“ odôvodňoval tým, že zamestnanci nemajú ekonomické vzdelanie a tieto pojmy nerozlišujú a v konečnom dôsledku nemožno vecné plnenie nahrádzať formálnou stránkou objednávky, ktorá ani nie je predmetom účtovania a mohla byť dohodnutá aj ústne. Predložené doklady, ktoré žiadal správca dane, považoval žalobca za neopodstatnené, nakoľko vedenie takejto dokumentácie k opravám neukladá žiaden predpis a skôr to navodzuje k presvedčeniu, že chceli žalobcu od dokazovania odradiť. Aj daňová kontrola by mala byť efektívna a nemala by daňový subjekt zaťažovať dokazovaním nad rámec príslušných zákonov. Všetky doklady spojené s opravou boli predložené. Náklad na opravu nepredstavuje ani 3 % hodnoty budovy, pretože boli vykonané len najnevyhnutnejšie opravy. Žalobca v závere žaloby uviedol, že kontrolórky daňového úradu pani I. a pani V. nad rámec svojich kontrolných právomocí sa snažili deformovať zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov tým, že spochybňovali preukazateľné daňové doklady (výdavky) pri jednotlivých kontrolných zisteniach a snažili sa tým smerovať k dorubeniu daňovej povinnosti, čo je pre žalobcu neprijateľné a poškodzujúce. Zamestnanci správcu dane v rámci daňovej kontroly postupovali maximálne neefektívne voči Daňovému úradu BB, pretože počas celej kontroly nebol zistený ani jeden chybný doklad, pričom všetky boli zaúčtované v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani príjmov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Žalobca je firma, ktorá má vysporiadané všetky záväzky voči štátnym inštitúciám, zamestnancom, obchodným partnerom. Nevedie sa voči nej žiadne súdne ani exekučné konanie. Počas celej doby podnikania nedostala od štátu alebo štátnej inštitúcie žiadnu podporu, investičný stimul, dotácie, daňovú úľavu a iný príspevok. Nečerpala ani jedno euro z eurofondov. Žalobca má za to, že právne posúdenie veci zo strany žalovaného je nesprávne a nevychádza zo zhodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti, nakoľko správny orgán poukazuje účelovo len na tú časť rozhodnutí, ktoré svedčia v prospech napadnutého rozhodnutia, pritom sa však vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ktoré preukazujú opak a sú zrejmé zo spisu. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa v rozhodnutí nezaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v rozklade a vyhodnotil skutkový stav jednostranne v rozpore so zásadou obsiahnutou v § 34 ods. 5 Správneho poriadku bez vzájomných súvislostí.
Na pojednávaní dňa 29.04.2015 zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že pokiaľ ide o škodu na rastlinách vo výške vyše 10 000,- Eur, v roku 2012 bola tuhá a mrazivejšia zima v porovnaní s ostatnými zimami, bol preto väčší úbytok na rastlinách, rastliny mali aj z Talianska. Nedali si urobiť normy ekonomických úbytkov tovaru, pretože to považovali len za jednorázovú situáciu v roku 2012. Súdne poplatky sú položkou v súvislosti s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok pri podaní žaloby. Žaloby boli podané v roku 2012, súdne poplatky boli zaplatené v roku 2013 na základe výzvy súdov. Nie je rozhodujúce, kedy boli pojednávania, rozhodujúce je to, kedy boli doručené výzvy. Súdny poplatok je splatný s podaním žaloby. Ďalšia položka - prístrešok, tento je možné zaradiť to tretieho stupňa, jedná sa o prístrešok, ktorý bol zmontovaný z betónu, kovu a z plechu. Položka - štvorizbový nadštandardný byt je ťažko predateľný, ľahšie sa predávajú jednoizbové a dvojizbové byty. Byt nechceli predať pod cenu. V byte nikto nebýva, slúži ako spôsob na dosiahnutie cieľa. Položka - poistenie, jednalo sa o zlepšenie kvality služieb. Stavivá prevážajú ťažké bremená, môže dôjsť k zraneniu osôb. Takýmto spôsobom sa snažili kryť náklady pre rodiny v prípade škody. Je pravdou, že sa jedná o komerčné poistenie, zákon nestanovuje, že by sa mali dať do nákladov len zákonné poistenia. Položka - opravy, jednalo sa o výmenu prvkov, staré sa nahradzovali novými, jednalo sa už o staršiu stavbu, bolo ju potrebné opraviť.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný zopakoval dôvody, ktoré boli uvedené už aj v samotnom napadnutom rozhodnutí.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 29.04.2015 k veci uviedla, že pokiaľ bolo zo strany žalobcu poukazované na to, že v roku 2012 bola mimoriadne mrazivá zima, dajú sa robiť rôzne opatrenia, ktoré by zabránili, aby okrasné rastliny nezamrzli. Pokiaľ ide o výdavky na takúto škodu, musia byť v súlade s vypracovanou normou úbytkov, čo v danom prípade spracované nebolo. Od roku 2007 mal žalobca dostatok času na zistenie a stanovenie normy úbytkov. K tvorbe rezerv v súvislosti so súdnymi poplatkami zdôraznila, že sa musí vychádzať z vecnej a časovej príslušnosti. Rozhodujúce je obdobie, keď boli doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a kedy bolo súdne pojednávanie. Položka - prístrešok, jednalo sa o samostatný objekt. Ohľadom tohto objektu boli vydané rozhodnutia. Budova je pripojená na elektroinštaláciu a má byť správne zaradená do skupiny 4 a nie do skupiny 3. Položka - byt v Žiline, nenapádali spôsob nadobudnutia bytu. Napádali to, že pokiaľ ide o odpis, v tomto prípade je potrebné vychádzať z toho, či sa využíva na dosiahnutie príjmov, čo nebolo preukázané. Položka - miliónové poistné, Zákon o DPH umožňuje zaradiť do daňových výdavkov len zákonné poistenie. V danom prípade sa jednalo o dobrovoľné poistné, preto nie je možné ho zaradiť do výdavkov, ide o komerčné poistenie. Položka - technické zhotovenie budovy v Radvani, nebolo preukázané, že by sa jednalo o opravy. Nebol preukázaný stav, ktorý bol pred vykonanou opravou a po vykonanej oprave. Nedali sa porovnať tieto dva stavy pred a po rekonštrukcii. Nejednalo sa o opravu, jednalo sa o rekonštrukciu. Oprava súvisí s opravou opotrebovania alebo sfunkčnenia budovy alebo majetku. Nemôže sa zamieňať s kvalitatívnymi zmenami, pokiaľ ide o určenie určitých parametrov, v danom prípade boli budované priečky, rozvody, vytvorili sa nové technické parametre, neodstraňovali sa len drobné závady, došlo k zmene kvality, čo vyplýva aj z použitého materiálu.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že súd nezistil také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu zamietol.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupuje súd v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
K jednotlivým položkám súd zaujal nasledujúce stanovisko:
1. Živý tovar skladovaný vo vonkajších priestoroch, ostatný záhradnícky materiál, v obchodnej jednotke
- 53 Záhradné centrum.
Podľa § 21 ods. 3 písm. e) Zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedených v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnej predajni na základe ekonomických odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom. Podľa § 19 ods. 3 písm. g) Zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj škody nezavinené daňovníkom a) vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napr. zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, b) spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. V danom prípade nedošlo k poškodeniu rastlín v dôsledku živelnej pohromy, povodne, krupobitia a podobne, žalobca nepreukázal na základe ekonomických odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom, preto škody vzniknuté vyhynutím rastlín v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok (podmáčanie rastlín v dôsledkov dažďov v lete, nadmerné teploty, vymrznutie rastlín a pod.), nemožno považovať za daňové výdavky. Bežné nepriaznivé poveternostné podmienky nie sú dôvodom na zarátanie takýchto škôd do daňových výdavkov. 2. K tvorbe rezerv na súdne poplatky - k položke 2 súd zaujal toto stanovisko: Podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie je tiež tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20. V § 20 ods. 9 Zákona o dani z príjmov sa určujú prípady, kedy je možné tvorbu rezerv považovať za daňový výdavok. Do rezerv, ktoré je možné uznať za daňový výdavok podľa § 20 ods. 9 Zákona o dani z príjmov nie je zaradená tvorba rezerv na súdne poplatky. Okrem toho daňová kontrola bola robená za rok 2012. Súdne poplatky boli uhradené v januári 2013. Okrem toho podľa § 2 písm. j) Zákona o dani z príjmov, základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že do daňových rezerv nespadá tvorba rezervy na súdne poplatky, okrem toho nie je tu vecná a časová súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď súdne poplatky vo výške 307,00 Eur nezahrnul do daňových výdavkov. 3. K položke č. 3 - Rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú daňové odpisy tohto majetku - Prístrešok OJ Topoľčany, súd zaujal toto stanovisko: Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie: a) spojenie pevným základom, b) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona, pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Podľa § 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.z., na účely tohto opatrenia je: a) každá stavebná konštrukcia pevne spojená so zemou, ktorá je výsledkom stavebnej činnosti, b) stavba určená na ubytovanie osôb alebo umiestnenie zvierat alebo vecí. Prístrešok OJ Topoľčany je samostatným stavebným objektom, je pevne spojený so zemou, je zastrešený, je pripojený na elektrickú energiu, na uvedený objekt bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Prístrešok spĺňa všetky znaky budovy, a to podľa ustanovenia § 43 Stavebného zákona a § 43a ods. 2 Stavebného zákona, ako aj podľa § 2 písm. b) Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.z. Podľa § 26 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba opisovania je v odpisovej skupine 4 - 20 rokov. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 tak, že v odpisovej skupine je ročný odpis 1/20-ina. Podľa prílohy č. 2 Opatrenia Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z.z. v súvislosti s § 1 ods. 2 a ods. 3 a § 2 tohto opatrenia mal byť prístrešok OJ Topoľčany zaradený ako budova pod kód 125 - Priemyselné budovy a sklady, podľa bližšej špecifikácie pod kód 1252 - Nádrže, silá a sklady. Prístrešok predstavuje sklad.
Ročný odpis zo vstupnej ceny 37 473,35 Eur predstavuje 1 874,- Eur. Rozdiel medzi odpisom uplatneným kontrolovaným daňovým subjektom (3 123,- Eur) a odpisom vypočítaným správcom dane (1 874,- Eur) predstavuje 1 249,- Eur. Správca dane postupoval správne, keď v súlade s § 26 ods. 1 a § 27 ods. 1 Zákona o dani z príjmov vyčíslil ako pripočítateľnú položku k základu dane a zároveň zvýšil základ dane o sumu 1 249,- Eur v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov. 4. K odpisu hmotného majetku uplatneného v účtovníctve prevyšujúci daňové odpisy tohto majetku
- byt č. 15 Žilina, súd zaujal nasledujúce stanovisko: Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukazateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Byt č. 15 v Z. neslúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Z ustanovenia § 2 písm. i) jednoznačne vyplýva, čo je daňovým výdavkom, nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o dani z príjmov nevyplýva, že nemožno uznať výdavok, ktorý práve v tom čase nemal adekvátny príjem. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Správca dane správne postupoval, keď v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane o sumu 5 914,- Eur, teda o sumu, ktorú žalobca podľa zákona nemôže zahrnúť do daňových výdavkov. 5. K položke č. 5 - úhrada poistného plateného na základe rámcovej poistnej zmluvy pri poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom uzavretej s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., súd prijal nasledujúce stanovisko: Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov sa daňovým výdavkom rozumie výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukazateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov. Platenie poisteného na základe rámcovej poistnej zmluvy o miliónovom poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom nie je možné považovať za poistné, ktoré je daňový subjekt povinný uzavrieť. Miliónové poistenie osôb prepravovaných motorovým vozidlom je komerčným a nadštandardným druhom poistenia, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov daňovníka podľa § 19 Zákona o dani z príjmov, pretože nejde o výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov. Správne postupoval správca dane, keď zvýšil základ dane o zaplatené komerčné poistenie vo výške 1 505,06 Eur. 6. Položka č. 6 - oprava OJ Radvaň fakturovaná od dodávateľa PROFISTAV BB, s. r. o., Starohorská 25, Banská Bystrica, súd k tejto položke zaujal nasledovné stanovisko: Podľa § 29 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700,- Eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností. Z § 35 ods. 2 písm. f) postupov účtovania, opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do prechádzajúceho alebo prevádzky schopného stavu. S uvedením do prevádzky schopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčiastok alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia, udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobné závady. Pri posudzovaní rozsahu vykonaných prác, použitého materiálu dospel súd k záveru, že v danom prípade sa jednalo o kvalitatívnu zmenu výkonnosti alebo technických parametrov zariadenia a že došlo v danom prípade k rekonštrukcii hmotného majetku v zmysle § 29 ods. 4 Zákona o DPH. Správca dane bol oprávnený požadovať od kontrolovaného daňového subjektu doklady na preukázanie skutočností tvrdených daňovým subjektom, povinnosť predkladať požadované doklady vyplýva pre žalobcu z § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Žalobca nepreukázal, že by v danom prípade sa jednalo len o opravu budovy, súd je tiež toho názoru, že došlo k technickému
zhodnoteniu budovy, a preto I. st. správny orgán správne postupoval, keď neuznal náklady na technické zhodnotenie budovy OJ Radvaň v sume 18 616,29 Eur do daňových výdavkov a keď zvýšil v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov základ dane o sumu 18 616,29 Eur. V súlade s § 4 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 19 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmov, správne postupoval I. st. správny orgán, keď zvýšil základ dane kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu o odpisy prislúchajúce k technickému zhodnoteniu hmotného majetku budovy OJ Radvaň o sumu ročného odpisu vo výške 931,00 Eur.
Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v danom prípade počas daňovej kontroly došlo zo strany kontrolných orgánov k poškodzovaniu žalobcu a k neefektívnej vykonanej kontrole. Pracovníci správcu dane postupovali pri vykonávaní kontroly v súlade so Zákonom o správe daní, ak mal žalobca výhrady k postupom pracovníkov správcu dane, mohol v priebehu daňovej kontroly vznášať námietky voči týmto pracovníkom. Nie je pravdivé tiež tvrdenie, že by v danom prípade bolo vydávané zo strany správnych orgánov arbitrárne rozhodnutie, pretože všetky závery správnych orgánov sú podporené príslušnou citáciou predpisov, ktoré sa vzťahujú na daný prípad.
Pokiaľ žalobca vytýka správnym orgánom, že tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, že nesprávne hodnotili dôkazy, nevysporiadali sa s dôkazmi, ktoré preukazujú opak, že sa nezaoberali všetkými námietkami, k tomu súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu sú len všeobecné, súd nie je povinný zháňať dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie zákona, táto povinnosť je na strane žalobcu. V súvislosti s týmito všeobecnými a nekonkrétnymi tvrdeniami sa preto súd v ďalšom ani nezaoberal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne na dostatočné objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Preto aj súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom, ktoré neboli pre rozhodnutie veci podstatné.
Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel v konečnom dôsledku k záveru, že nebolo zistené také porušenie zákona zo strany správnych orgánov, ktoré by mali mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto krajský súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.