Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-14-2015.pdf
PDF · 119.2 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: N. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. 13XX/XC, K., doručovacia adresa: R. X. X/A, K., o zaplatenie 305 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3. veta prvá Obchodných podmienok k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.9.2011, v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky." je ako neprijateľná neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 39 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39 Eur od 5.10.2012 do zaplatenia.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 5.12.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 305 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 305 Eur od 5.10.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 46,20 Eur (t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 23,10 Eur x 2 mesiace omeškania od októbra 2012 do novembra 2012) a náhradu trov konania.
Pretože ide o drobný spor v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“), súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal z predložených písomných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z obsahu žaloby zo dňa 2.12.2014 zistil, že žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 305 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 305 Eur od 5.10.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 46,20 Eur (t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 23,10 Eur x 2 mesiace omeškania od októbra 2012 do novembra 2012) a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 26.9.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 700 Eur, za odplatu vo výške 266 Eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 966 Eur uhradiť v 13-ich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,50 Eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 95,55 Eur, keď prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy o úvere. Žalovaný do podania návrhu uhradil 661 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 55 Eur bola uhradená dňa 28.6.2013. V súlade s Článkom II Zmluvy o úvere bol žalovaný povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V Predžalobnej upomienke zo dňa 17.6.2014 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 7.7.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 4.10.2012. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere bola uhradená suma vo výške 400,50 Eur. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činí dlžná čiastka 305 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 966 Eur a čiastkou vo výške 661 Eur, ktorá bola uhradená žalovaným. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 700 Eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 23,10 Eur (t.j. 3,30 % z 700 Eur = 23,10 Eur). Vzhľadom na uvedené je žalovaná podľa zmluvy povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 23,10 Eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Súd z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220112461 zistil, že je na predtlačenom formulári a nie sú v nej dojednané žiadne individuálne podmienky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občianskeho súdneho poriadku“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a k súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.9.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver v sume 700 Eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach v sume 3,50 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach v sume 95,55 Eur so splatnosťou 26. dňa v mesiaci, s odplatou vo výške 266 Eur, s priemernou RPMN 45,11%, s výškou úrokovej sadzby 20%.
Žalovaný sa dostal do omeškania pre nesplácanie úveru, a preto mu žalobca listom zo dňa 7.7.2014 oznámil v zmysle ust. § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka stratu výhody splátok a zároveň mu oznámil, že celý dlh sa stal splatným 4.10.2012. Žalovaný zaplatil žalobcovi v zmysle zmluvy o úvere celkovo sumu 661 Eur.
Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o úvere v zmysle zákona číslo č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd vychádzal zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 700 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a preto sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca potom nemá nárok na zaplatenie odplaty vo výške 266 Eur a úroku z úveru. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 661 Eur, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 39 Eur ( 700 Eur - 661 Eur) a vo zvyšku žalobu v časti istiny ako nedôvodnú zamietol.
Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi sumu 39 Eur, žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,75 %, a preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a vo zvyšku návrh v časti príslušenstva ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Spotrebiteľská zmluva má osobitný režim právnej úpravy, ktorá vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu a to spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podľa článku 3 odsek 1 Smernice č. 93/13/EHS, za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, potom je neplatná. Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky odchylne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a ak sa nedal na takéto dojednanie uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako celku. Zákon umožňuje súdu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy vysloviť aj bez návrhu neprijateľnosť niektorej z podmienok použitých v spotrebiteľskej zmluve, pričom sa jedná o povinnosť súdu. Súd v prípade že určí niektorú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, pričom výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípady upravené v ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Ustanovenie § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany spotrebiteľov (čl. 98 Charty základných práv EÚ) má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku záväznú povahu a dodávateľ na to musí v spotrebiteľských vzťahoch prihliadať. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným
dodávateľom, aby sa už dodávateľ nepokúšal opätovne o plnenie z takejto klauzuly uplatňovať ďalšie nároky.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že formulár Obchodné podmienky, tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, bol žalobcom evidentne vyhotovený vopred, žalovaný úverovú zmluvu podpísal bez možnosti ovplyvniť text formuláru úverových podmienok, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho povinností podľa úverovej zmluvy, uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky s tým, že zmluvná pokuta mala byť splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane dojednania o zmluvných pokutách, mohol iba uvedenú úverovú zmluvu s úverovými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvných pokutách, a preto predmetné dojednania o zmluvných pokutách nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia povinností žalobcu ako veriteľa nie je v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti žalobcu, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dohodnutá a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takto dohodnuté zmluvné pokuty neobstoja v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvné pokuty v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémové zmluvné pokuty v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľov a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednané zmluvné pokuty v Obchodných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.9.2011 predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednaní zmluvných pokút. Pokiaľ by teda súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s účelom Smernice, aby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4, ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov
vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7, ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa úveru by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a Občianskeho zákonníka), predsa by ale zostala, a aj naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov - aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo teda žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ktorý bol čiastočne úspešný v konaní ( žalovaní bol úspešní v 87,23 %, žalobca bol neúspešní v 12,77 %, potom čistý úspech žalovaného bol v 74,46 %), súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.