Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-491-2014.pdf
PDF · 82.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/491/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky Ing. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. XX/XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmarou Matuškovou, so sídlom L., L. XX, proti odporcovi Ing. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XX, právne zastúpenému advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom B. XXX, o zaplatenie sumy 1.809,11 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/19/2012-64 zo dňa 3. apríla 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, sumu 100,66 eur na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľky, keď odporcom vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú. Za rozhodujúci okamih podľa § 106 Obč. zák., t.j. kedy sa navrhovateľka dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, považoval právoplatnosť rozsudku v trestnom konaní (17.3.2009), v ktorom bol odporca uznaný vinným a v ktorom navrhovateľka vystupovala v pozícii poškodenej. Okresný súd bol toho názoru, že nie je potrebné, aby poškodený poznal výšku škody presne, ale postačuje, aby mal k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať návrh na náhradu škody na súde aspoň v približnej sume (s možnosťou dodatočného spresnenia). V konkrétnostiach súdenej veci konštatoval, že po právoplatnom skončení trestného konania mohla navrhovateľka žiadať o vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré jej v danom konaní vznikli. V zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. mala pritom vedomosť o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej služby. S poukazom na podanie návrhu (až) dňa 16.3.2012 okresný súd uzavrel, že uplatňovaný nárok je podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. premlčaný.
O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. ich náhradu v (celkovej) výške 429,54 eur, ktorú sumu konkrétne vymedzil jednotlivými úkonmi právnej služby, vrátane súvisiacej náhrady hotových výdavkov, resp. náhrady za stratu času a zaplateným súdnym poplatkom za podaný odpor.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vo všeobecnosti vymedzila, čo sa rozumie pod pojmami škoda, skutočná škoda a ušlý zisk. Uviedla, že povinnosť informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby sa spája s
povinnosťou vyúčtovať trovy právneho zastúpenia. Odvolateľka tvrdila, že nie je povinnosťou advokáta vyúčtovať trovy právneho zastúpenia po každom úkone, ale len po skončení zastúpenia. Dodala, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škode a vo vzťahu k vedomosti o škodcovi.
Odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ by právna zástupkyňa navrhovateľku neinformovala (priebežne) o výške nákladov na zastupovanie v trestnom konaní, nevznikla by navrhovateľke povinnosť zaplatiť tieto trovy. Avšak tým, že navrhovateľka zaplatila právnej zástupkyni vyúčtované náklady zastúpenia, potvrdila, že o odmene bola informovaná. Odporca doplnil, že navrhovateľka neuniesla ani dôkazné bremeno, keďže nepreukázala jednotlivé súvislosti vyúčtovania, uhradenia a zaevidovania dotknutých trov právneho zastúpenia.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci čiastočne aj z iných dôvodov.
V rámci prejednávania veci odvolací súd upovedomil účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. o možnom použití i (ďalších) ustanovení právnych predpisov, a to § 121 ods. 3 Obč. zák. a § 557 Tr. por. Navrhovateľka v súvisiacej reakcii uviedla, že „súhlasí“ s použitím dotknutých zákonných ustanovení. Odporca na predmetné upovedomenie nereagoval.
V súdenej veci uplatňovaný nárok predstavuje trovy konania, ktoré vynaložila navrhovateľka (v pozícii poškodenej) v trestnom konaní vedenom proti odporcovi (v pozícii obvineného). Z uvedenej povahy nároku následne vyplýva, že sa nejedná bezprostredne o nárok z titulu náhrady škody, resp. o pohľadávku vzniknutú z titulu škody spôsobenej trestným činom (z ktorého bol odporca uznaný vinným), ale „len“ o jej príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. - náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Predmetný (subsidiárny) nárok vznikol najneskôr právoplatným skončením trestného konania - nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/116/2007-307 z 27.2.2009; konkrétne dňa 17.3.2009. Uvedeným dňom bolo nepochybné, kto je za škodu spáchanú trestným činom zodpovedný a zároveň bolo nepochybné, aké náklady - trovy konania - vznikli navrhovateľke (poškodenej) v predmetnom trestnom konaní. Otázka okamihu vyúčtovania týchto trov vo vzťahu navrhovateľka (klientka) a Dr. Matušková (právna zástupkyňa) nie je z hľadiska plynutia premlčacej lehoty významná práve pre subsidiárny charakter dotknutého príslušenstva k „hlavnému“ záväzku/pohľadávke.
O predmetnom čiastočnom/subsidiárnom nároku bolo pritom možné rozhodnúť už priamo v trestnom konaní. Dokonca v zmysle § 557 ods. 2 Tr. por. aj za situácie, že odsúdenému (odporcovi) nebola uložená povinnosť náhrady škody poškodenej (navrhovateľke), a to ani sčasti (čo je prípad dotknutého odsudzujúceho rozsudku). Podmienkou daného postupu bol/je prioritne návrh poškodeného. Z vyššie označeného „trestného“ rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín nevyplýva, že by si navrhovateľka v pozícii poškodenej takýto nárok uplatňovala. Bez ohľadu na (ne)uplatnenie si náhrady trov priamo v trestnom konaní aj z daného hľadiska najneskôr právoplatnosťou rozsudku o odsúdení odporcu boli navrhovateľke známe všetky okolnosti nevyhnutné pre uplatnenie posudzovaného nároku - príslušenstva pohľadávky na náhradu škody.
Nadväzne je plne zodpovedajúci stavu veci záver okresného súdu o akceptovaní odporcom vznesenej námietky premlčania. Ako je vyššie uvedené, rozsudok okresného súdu č. k. 2T/116/2007-307 z 27.2.2009 nadobudol právoplatnosť 17.3.2009 a ak posudzovaný nárok bol uplatnený návrhom podaným 16.3.20012, ide o nárok uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 Obč. zák.).
Opodstatnenými sú i súvisiace úvahy okresného súdu týkajúceho sa výšky spôsobnej škody. Krajský súd sa stotožňuje s konštatovaním, že je postačujúce, ak poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodzovať vznik škody, osobu zodpovednú za škodu a orientačne (približne) aj jej rozsah v peniazoch. Je nesporné, že (najneskôr) právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu k
navrhovateľke nastali všetky rozhodné skutočnosti/ podmienky pre uplatnenie si nároku na príslušenstvo pohľadávky - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (záväzku vzniknutého titulom spôsobenej škody) v rámci trestného konania. Osobitne, ak samotný nárok na náhradu škody už bol navrhovateľkou (v pozícii poškodenej) uplatnený v priebehu trestného konania.
Taktiež je však náležitým i zdôrazňovanie povinnosti advokáta informovať priebežne klienta o nákladoch zastupovania (§ 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z.). Vzťah klient a právny zástupca, vrátane ich vzájomného (finančného) vyrovnania, sa pritom nedotýka práv tretích osôb a teda nemôže viesť ani k „predĺženiu“ premlčacej lehoty uplatnenia náhrady trov konania vo vzťahu k tretím osobám; napr. (aj) prostredníctvom inštitútu príslušenstva pohľadávky vzniknutej z titulu spôsobenej škody. Inými slovami, je namieste tak od klienta, ako aj od jeho (právneho) zástupcu vyžadovať takú mieru starostlivosti o vzájomné, resp. vlastné práva a povinnosti, aby ani jeden z nich (prioritne však klient) nestratil možnosť úspešne sa domáhať eventuálneho „regresného“ nároku voči tretím osobám.
Napokon pomerne účelovým je tvrdenie navrhovateľky o akýchsi dvoch subjektívnych premlčacích lehotách; jednej viažucej sa k osobe škodcu a druhej týkajúcej sa výšky škody. Uvedený názor nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Naopak, na začiatok (jedinej) subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné získanie vedomosti tak o osobe zodpovednej za škodu, ako aj o výške škody; k čomu nemusí dôjsť súčasne.
Len na okraj krajský súd dodáva, že okresný súd nepostupoval dôsledne pri vedení pojednávania dňa 3.4.2014, keď akceptoval/pripustil zastúpenie navrhovateľky Mgr. Grobarčíkom. Menovaný nie je advokátom, preto pri trvaní právneho zastúpenia navrhovateľky aj advokátkou dr. Matuškovou, nemohol byť jej ďalším zástupcom (§ 24 veta tretia v spojení s § 25 O.s.p.). Odvolateľka však uvedenú nedôslednosť nenamietala (naopak, nielenže súhlasila s takýmto zastupovaním, ale danú nedôslednosť sama zapríčinila) a dotknutý nedostatok nie je ani kauzálne spôsobilý vyvolať vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov. Odvolateľka pritom žiadnym spôsobom nespochybňovala tak záver o výške trov právneho zastúpenia vzniknutých odporcovi, ako ani výšku ním zaplateného súdneho poplatku za odpor voči platobnému rozkazu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady odporcovi sumu 100,66 eur. V odvolacom konaní bol totiž odporca úspešný (odvolaniu protistrany nebolo - vôbec - vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Predmetom (aj) odvolacieho konania bolo nárok na zaplatenie 1.809,11 eur, čo pri zohľadnení návrhového charakteru procesného nároku na náhradu trov konania (vrátane rozsahu uplatňovaného odporcom) predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základnú tarifnú sadzbu v sume 75,85 eur. Obdobne ako v štádiu konania pred súdom prvého stupňa popri odmene má advokát nárok na tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.); v roku 2014, kedy bolo podané vyjadrenie k odvolaniu, išlo o sumu 8,04 eur. Vzhľadom na to, že právny zástupca odporcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súčet predmetných súm sa zvyšuje o túto daň (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo celkom činí 100,66 eur (75,85 + 8,04 + 16,77). Keďže právne zastúpenie odporcu pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné