Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-26-2015.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: I. E. P..B.., J.: XX XXX XXX, C. XX/C, A., D.. P. K.T. W. R. B..T..Y.., IČO: 36 668 745, Tomášikova 23/C, Bratislava proti odporcovi: R. W., N.. X.XX.XXXX, L.. X. V. X, K. v konaní o zaplatenie 97,79 eura s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 97,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 26,27 eur od 4.11.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 71,52 eur od 4.12.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania za súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 59,14 eur na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie PERSPECTA Legal s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 24.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 97,79 eur s prísl., a to na skutkovom základe, že právny predchodca navrhovateľa (B. C. P..B..) uzavrel s odporcom dňa 29.7.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb. Neuhradené pohľadávky odporcu z tohto právneho vzťahu postúpil B. C. P..B.., na navrhovateľa v tomto konaní Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013. Odporca žalovanú sumu ani čiastočne neuhradil.
Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2015 sa nezúčastnili navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili, ani netrvali na prejednaní vec za ich prítomnosti. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Pojednávania sa zúčastnil odporca, ktorý po nahliadnutí do spisu potvrdil, že uzavrel predmetnú zmluvu so B. C. P..B.., s tým, že vtedy svoje pohľadávky neuhradil, lebo bol dlhšiu dobu nezamestnaný. Teraz ale má prácu, preto uznal dlh navrhovateľa v celom rozsahu a potvrdil, že ho vyplatí jednorázovo. Nakoľko odporca uznal nárok navrhovateľa, súd rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a nižšie uviedol len zákonné ustanovenia, podľa ktorých rozhodol (viď uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Obo 300/96).
Podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“), ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa ust. § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a), b) cit. zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97 eur je 16,60 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 97,79 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 16,60 eur.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 59,14 eur a to podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie a podanie žaloby na súd zo dňa 15.10.2014) a režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2014 á 8,04 eur. Spolu predstavuje odmena za úkony právnej služby sumu 49,28 eur, ktorá je navýšená o DPH vo výške 20 %, teda o sumu 9,86 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Keďže úspešný navrhovateľ v konaní bol zastúpený advokátom, súd zaviazal odporcu uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku na základe uznania odvolanie nie je v zmysle ust. § 202 ods.1 O.s.p., prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno podať iba proti výroku o trovách konania, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený sk utkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).