Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/39/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanka v trestnej veci obžalovaného W. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2015 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.01.2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. U. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.01.2015 sp. zn. bol obžalovaný W. U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 01.06.2011 o 10.30 h na parkovisku v areály spoločnosti PRP, s.r.o., v Modrom Kameni na ulici Jarmočnej, počas svojho osobného voľna na základe požiadania B.. G. R. obsluhoval vysokozdvižný vozík zn. ZTS ND9-031 bez evidenčného čísla, s ktorým prekladal tovar z poľského kamióna na slovenský kamión, pri obsluhe vysokozdvižného vozíka sa pohyboval prudko, rýchlo zatáčal, v rozpore s STN ISO 3691 čl. 14.2.3.1 si nezabezpečil náležite poučenú osobu pri cúvaní, nevenoval dostatočnú pozornosť ostatnej premávke a osobám, pri cúvaní nepoužil výstražný signál, v dôsledku čoho pri cúvaní pravou zadnou časťou vysokozdvižného vozíka pritlačil o zadnú časť odparkovaného návesu zn. Kögel EČ: VK-XXXYB C. W. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom mu spôsobil zranenie pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ľavých rebier III-IX a viacnásobnú zlomeninu ľavej lopatky, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a PN 12 týždňov.

Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti obsluhovať nízkozdvíhacie a vysokozdvíhacie vozíky na dobu 1 roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli právni nástupcovia po poškodenom C. W. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XX - XXX E., ul. L. XX, Poľská republika, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný W. U.. V písomných dôvodoch svojho odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Zdôraznil, že súd tým, že nevykonal rekonštrukciu, pochybil, pretože výška vysunutej zadnej časti vozíka a výška zranenia poškodeného sú v diametrálne odlišnej výške a preto by nemohlo dôjsť k zraneniu na časti tela, kde poškodený zranenia utrpel. Znalec sa vo svojom výsluchu pred súdom vyjadril v tom zmysle, že nevie jednoznačne v tomto smere zaujať stanovisko, lebo poškodený

mohol byť pred pritlačením v polohe zohnutej, vzpriamenej, mohol sa vyhnúť tým, že podskočil, čo ovplyvňuje spôsob zranenia na mieste tela. S touto argumentáciou znalca sa nestotožňuje, pretože sa mu zdá nepredstaviteľné, že by poškodený v prípade, ak by videl, že na neho cúva s vysokozdvižným vozíkom, by sa neuhol a maximálne by vyskočil v snahe vyhnúť sa mu. Je pre neho veľmi podstatné, aby táto skutočnosť bola znalcom nejakým spôsobom preukázaná. Okrem toho znalec sa nevysporiadal s jeho obranou týkajúcou sa vytáčania kolies vysokozdvižného vozíka mimo obrysovú časť vozíka a skutočnosťou, že na dolných končatinách poškodenému pri cúvaní on nespôsobil žiadne zranenia, pretože v prípade pritlačenia by mu musel dolné končatiny zachytiť. Vždy, keď sa s vozíkom priblížil k poľskému kamiónu, mal naň otvorený výhľad a nevidel, že by sa pred alebo pri kamióne niekto zdržiaval. Taktiež mu je nejasné, ako mohol poškodeného pritlačiť ku kamiónu, keď sa otáčal v priestore medzi oboma kamiónmi. Ak sa poškodený svojvoľne zdržiaval v jeho manévrovacom priestore, došlo práve z jeho strany k porušeniu BOZP, ktoré ako vodič musel tiež absolvovať. Súd sa teda nevysporiadal so skutočnosťami, za akých okolností došlo k zraneniu poškodeného. Ak by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou týkajúcou sa jeho neviny, poukázal na tzv. delenú zodpovednosť poškodeného, ktorá vychádza zo zásady solidárnej zodpovednosti, a to vzhľadom k tomu, že v tomto prípade je jednoznačná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu, t.j. zranením poškodeného a jeho konaním, tak ako už uviedol vyššie.

Svedecká výpoveď svedka D. potvrdila, že keď on zbadal zraneného vodiča poľského kamiónu, tento bol vo vzdialenosti cca 1,5 m až 2 m od kamióna. Ak by poškodený stál pri nakladaní kamiónu tesne pri kamióne, musel by ho predsa svedok D. vidieť, keďže sa pohyboval po korbe kamiónu a na ktorom bola plachta odkrytá, teda mal byť v jeho zornom uhle. Práve tieto rozpory mohla odstrániť odmietnutá rekonštrukcia.

Ako obvinený trvá na svojej nevine, nie si je vedomý žiadneho porušenia noriem týkajúcich sa bezpečnosti práce a opätovne vyslovil názor, že poškodený utrpel úraz pádom z dreva, prípadne korby kamiónu. Sám poškodený sa mal vyjadriť v tom slova zmysle, že náhradu škody nežiada, lebo išlo o nešťastnú náhodu.

Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodiť, poprípade vrátiť vec Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši na ďalšie dokazovanie.

Na verejnom zasadnutí tak obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný predniesli svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania.

Krajský prokurátor navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, pretože ho považuje za správne a zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, čin nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na W. U. podaná. Odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom popísaným v rozsudku, že ho spáchal obžalovaný W. U. a že z jeho konania tam nastal uvedený následok. Nepochybne bola preukázaná aj subjektívna stránka žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ako aj jeho podstatné znaky, a preto v tomto smere vznesené odvolacie námietky obžalovaného sú nepodstatné.

Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj ich súhrnne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.

V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku súd podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a prečo obžalovaného W. U. uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž potrebným spôsobom analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu, pretože by to bolo duplicitné - teda samoúčelné.

K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že obžalovaný v dôvodoch odvolania v podstate zopakoval obhajobnú argumentáciu z predchádzajúceho štádia trestného konania, a to najmä z hlavného pojednávania, pričom súd prvého stupňa na jeho obranu v súlade so stavom veci a zákonom potrebným spôsobom reagoval.

Aj keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako je už vyššie uvedené, je postačujúce a akceptovateľné pre záver o vine obžalovaného, odvolací súd k dôvodom, ktoré obžalovaný uviedol v písomnom podaní odvolania uvádza nasledovné:

Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný W. U. dňa 01.06.2011 na parkovisku v areály spoločnosti PRP, s.r.o., v Modrom Kameni, pri obsluhe vysokozdvižného vozíka sa pohyboval neopatrne, porušil normy STN ISO 3691, a to čl. 14.2.3.1, pretože si nezabezpečil náležite poučenú osobu pri cúvaní, hoci vedel, že predmetný vysokozdvižný vozík nemá namontovaný výstražný signál a v dôsledku jeho neopatrnej jazdy pri cúvaní pravou zadnou časťou vysokozdvižného vozíka pritlačil o zadnú časť odparkovaného návesu poškodeného C. W. E. a týmto konaním mu spôsobil zranenie pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ľavých rebier III-IX a viacnásobnú zlomeninu ľavej lopatky, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a PN v trvaní 12 týždňov.

Tieto skutočnosti boli potvrdené nielen samotnou výpoveďou poškodeného C. W. E., ktorý podrobne opísal, ako k jeho zraneniu došlo, ale najmä znaleckým dokazovaním, teda znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva a farmácia G.. A. A. a jeho podrobnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ktorý bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že jediným spôsobom, ktorým vznikli zranenia poškodeného, bolo jeho pritlačenie, a to zadnou časťou vysokozdvižného vozíka o zadnú časť odparkovaného návesu. Okrem toho s absolútnou istotou vylúčil, že by k zraneniu poškodeného došlo pádom, resp. iným spôsobom, ako na svoju obhajobu uvádzal obžalovaný. Taktiež znalec sa podrobne vyjadril aj k otázkam obžalovaného na hlavnom pojednávaní, či už k možnému pohybu poškodeného krátko pred jeho zranením, ako aj k možnosti vzniku prípadných iných zranení v súvislosti s výškou samotného poškodeného, resp. návesu, ako aj vysokozdvižného vozíka, na čo poukázal obžalovaný aj v dôvodoch svojho odvolania. Pri výsluchu znalec zdôraznil, že zranenia poškodeného vznikli pôsobením veľkej sily na jeho hrudník v rozsahu 25 cm a v prípade, ak by pri vytáčaní vozíka bol výsun zadnej časti o niekoľko cm väčší, na tele poškodeného by vznikli oveľa rozsiahlejšie zranenia, ktoré by pravdepodobne viedli k jeho usmrteniu.

Je síce pravdou, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.07.2013 sp. zn. , ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 20.03.2013 sp. zn. a vec mu vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, aby bolo okrem znaleckého dokazovania nariadené aj vykonanie rekonštrukcii, a to najmä za účelom preverenia obrany obžalovaného, ktorý tvrdil, že k zraneniu poškodeného došlo jeho pádom, ale vzhľadom na presvedčivé závery znaleckého posudku a výpoveď znalca, ani odvolací súd nepovažuje za potrebné uskutočniť rekonštrukciu, pretože priebeh a najmä vznik zranení poškodeného bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Konštatovanie znalca, že rekonštrukcia v danom prípade je nadbytočná, si odvolací súd výnimočne v danom prípade osvojil, lebo uvedenou rekonštrukciou by

nebolo možné dôjsť k záveru, že skutok obžalovaný nespáchal, resp. že zranenia poškodeného vznikli inak a iným spôsobom, ako to tvrdí obžaloba.

K obsahu výpovede svedka D., na ktorú sa odvolal obžalovaný odvolací súd poznamenáva, že predmetný svedok priebeh zranenia poškodeného nevidel a jeho pozornosť bola nasmerovaná len k správaniu sa poškodeného krátko po tom, ako k jeho zraneniu došlo.

Vo vzťahu k trestno-právnej zodpovednosti obžalovaného nemá význam ani vyjadrenie poškodeného krátko po udalosti, že išlo o nešťastnú náhodu, resp. že si škodu neuplatní, pretože tieto tvrdenia, resp. vyjadrenia mohli byť ovplyvnené nielen bolesťou, ktorá mu bola spôsobená, ale išlo o vyjadrenia pred jeho zákonným poučením v zmysle Trestného poriadku a preto je nutné ich považovať za irelevantné.

Za daných skutočností a na základe dôkazov, ktoré boli súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prebraté, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenému.

Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil všetky skutočnosti rozhodné pre určenie druhu a jeho výmery v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Tr. zák. Výmera trestu obžalovanému, a to trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na 1 rok zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a takýto trest je potrebný, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval páchania protispoločenskej činnosti. Taktiež trest zákazu činnosti obsluhovať nízkozdvíhacie a vysokozdvíhacie vozíky na dobu 1 roka je na prevýchovu obžalovaného nevyhnutný.

Správny bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorým právnych nástupcov po poškodenom C. W. E. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por., a preto ani v tomto smere odvolací súd nevidel dôvod na jeho zmenu.

Keďže odvolanie obžalovaného W. U. dôvodné nebolo, krajský súd ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.