Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-39-2015.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/39/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanka v trestnej veci obžalovaného W. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2015 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.01.2015, sp. zn. 8T 87/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. U. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.01.2015 sp. zn. 8T 87/2012 bol obžalovaný W. U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 01.06.2011 o 10.30 h na parkovisku v areály spoločnosti PRP, s.r.o., v Modrom Kameni na ulici Jarmočnej, počas svojho osobného voľna na základe požiadania B.. G. R. obsluhoval vysokozdvižný vozík zn. ZTS ND9-031 bez evidenčného čísla, s ktorým prekladal tovar z poľského kamióna na slovenský kamión, pri obsluhe vysokozdvižného vozíka sa pohyboval prudko, rýchlo zatáčal, v rozpore s STN ISO 3691 čl. 14.2.3.1 si nezabezpečil náležite poučenú osobu pri cúvaní, nevenoval dostatočnú pozornosť ostatnej premávke a osobám, pri cúvaní nepoužil výstražný signál, v dôsledku čoho pri cúvaní pravou zadnou časťou vysokozdvižného vozíka pritlačil o zadnú časť odparkovaného návesu zn. Kögel EČ: VK-XXXYB C. W. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom mu spôsobil zranenie pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ľavých rebier III-IX a viacnásobnú zlomeninu ľavej lopatky, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a PN 12 týždňov.
Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti obsluhovať nízkozdvíhacie a vysokozdvíhacie vozíky na dobu 1 roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli právni nástupcovia po poškodenom C. W. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XX - XXX E., ul. L. XX, Poľská republika, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný W. U.. V písomných dôvodoch svojho odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Zdôraznil, že súd tým, že nevykonal rekonštrukciu, pochybil, pretože výška vysunutej zadnej časti vozíka a výška zranenia poškodeného sú v diametrálne odlišnej výške a preto by nemohlo dôjsť k zraneniu na časti tela, kde poškodený zranenia utrpel. Znalec sa vo svojom výsluchu pred súdom vyjadril v tom zmysle, že nevie jednoznačne v tomto smere zaujať stanovisko, lebo poškodený
mohol byť pred pritlačením v polohe zohnutej, vzpriamenej, mohol sa vyhnúť tým, že podskočil, čo ovplyvňuje spôsob zranenia na mieste tela. S touto argumentáciou znalca sa nestotožňuje, pretože sa mu zdá nepredstaviteľné, že by poškodený v prípade, ak by videl, že na neho cúva s vysokozdvižným vozíkom, by sa neuhol a maximálne by vyskočil v snahe vyhnúť sa mu. Je pre neho veľmi podstatné, aby táto skutočnosť bola znalcom nejakým spôsobom preukázaná. Okrem toho znalec sa nevysporiadal s jeho obranou týkajúcou sa vytáčania kolies vysokozdvižného vozíka mimo obrysovú časť vozíka a skutočnosťou, že na dolných končatinách poškodenému pri cúvaní on nespôsobil žiadne zranenia, pretože v prípade pritlačenia by mu musel dolné končatiny zachytiť. Vždy, keď sa s vozíkom priblížil k poľskému kamiónu, mal naň otvorený výhľad a nevidel, že by sa pred alebo pri kamióne niekto zdržiaval. Taktiež mu je nejasné, ako mohol poškodeného pritlačiť ku kamiónu, keď sa otáčal v priestore medzi oboma kamiónmi. Ak sa poškodený svojvoľne zdržiaval v jeho manévrovacom priestore, došlo práve z jeho strany k porušeniu BOZP, ktoré ako vodič musel tiež absolvovať. Súd sa teda nevysporiadal so skutočnosťami, za akých okolností došlo k zraneniu poškodeného. Ak by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou týkajúcou sa jeho neviny, poukázal na tzv. delenú zodpovednosť poškodeného, ktorá vychádza zo zásady solidárnej zodpovednosti, a to vzhľadom k tomu, že v tomto prípade je jednoznačná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu, t.j. zranením poškodeného a jeho konaním, tak ako už uviedol vyššie.
Svedecká výpoveď svedka D. potvrdila, že keď on zbadal zraneného vodiča poľského kamiónu, tento bol vo vzdialenosti cca 1,5 m až 2 m od kamióna. Ak by poškodený stál pri nakladaní kamiónu tesne pri kamióne, musel by ho predsa svedok D. vidieť, keďže sa pohyboval po korbe kamiónu a na ktorom bola plachta odkrytá, teda mal byť v jeho zornom uhle. Práve tieto rozpory mohla odstrániť odmietnutá rekonštrukcia.
Ako obvinený trvá na svojej nevine, nie si je vedomý žiadneho porušenia noriem týkajúcich sa bezpečnosti práce a opätovne vyslovil názor, že poškodený utrpel úraz pádom z dreva, prípadne korby kamiónu. Sám poškodený sa mal vyjadriť v tom slova zmysle, že náhradu škody nežiada, lebo išlo o nešťastnú náhodu.
Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodiť, poprípade vrátiť vec Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši na ďalšie dokazovanie.
Na verejnom zasadnutí tak obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný predniesli svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania.
Krajský prokurátor navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, pretože ho považuje za správne a zákonné.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, čin nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na W. U. podaná. Odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom popísaným v rozsudku, že ho spáchal obžalovaný W. U. a že z jeho konania tam nastal uvedený následok. Nepochybne bola preukázaná aj subjektívna stránka žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ako aj jeho podstatné znaky, a preto v tomto smere vznesené odvolacie námietky obžalovaného sú nepodstatné.
Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj ich súhrnne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.
V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku súd podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a prečo obžalovaného W. U. uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž potrebným spôsobom analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu, pretože by to bolo duplicitné - teda samoúčelné.
K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že obžalovaný v dôvodoch odvolania v podstate zopakoval obhajobnú argumentáciu z predchádzajúceho štádia trestného konania, a to najmä z hlavného pojednávania, pričom súd prvého stupňa na jeho obranu v súlade so stavom veci a zákonom potrebným spôsobom reagoval.
Aj keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako je už vyššie uvedené, je postačujúce a akceptovateľné pre záver o vine obžalovaného, odvolací súd k dôvodom, ktoré obžalovaný uviedol v písomnom podaní odvolania uvádza nasledovné:
Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný W. U. dňa 01.06.2011 na parkovisku v areály spoločnosti PRP, s.r.o., v Modrom Kameni, pri obsluhe vysokozdvižného vozíka sa pohyboval neopatrne, porušil normy STN ISO 3691, a to čl. 14.2.3.1, pretože si nezabezpečil náležite poučenú osobu pri cúvaní, hoci vedel, že predmetný vysokozdvižný vozík nemá namontovaný výstražný signál a v dôsledku jeho neopatrnej jazdy pri cúvaní pravou zadnou časťou vysokozdvižného vozíka pritlačil o zadnú časť odparkovaného návesu poškodeného C. W. E. a týmto konaním mu spôsobil zranenie pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ľavých rebier III-IX a viacnásobnú zlomeninu ľavej lopatky, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a PN v trvaní 12 týždňov.
Tieto skutočnosti boli potvrdené nielen samotnou výpoveďou poškodeného C. W. E., ktorý podrobne opísal, ako k jeho zraneniu došlo, ale najmä znaleckým dokazovaním, teda znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva a farmácia G.. A. A. a jeho podrobnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ktorý bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že jediným spôsobom, ktorým vznikli zranenia poškodeného, bolo jeho pritlačenie, a to zadnou časťou vysokozdvižného vozíka o zadnú časť odparkovaného návesu. Okrem toho s absolútnou istotou vylúčil, že by k zraneniu poškodeného došlo pádom, resp. iným spôsobom, ako na svoju obhajobu uvádzal obžalovaný. Taktiež znalec sa podrobne vyjadril aj k otázkam obžalovaného na hlavnom pojednávaní, či už k možnému pohybu poškodeného krátko pred jeho zranením, ako aj k možnosti vzniku prípadných iných zranení v súvislosti s výškou samotného poškodeného, resp. návesu, ako aj vysokozdvižného vozíka, na čo poukázal obžalovaný aj v dôvodoch svojho odvolania. Pri výsluchu znalec zdôraznil, že zranenia poškodeného vznikli pôsobením veľkej sily na jeho hrudník v rozsahu 25 cm a v prípade, ak by pri vytáčaní vozíka bol výsun zadnej časti o niekoľko cm väčší, na tele poškodeného by vznikli oveľa rozsiahlejšie zranenia, ktoré by pravdepodobne viedli k jeho usmrteniu.
Je síce pravdou, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.07.2013 sp. zn. 3To 66/2013, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 20.03.2013 sp. zn. 8T 87/2012 a vec mu vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, aby bolo okrem znaleckého dokazovania nariadené aj vykonanie rekonštrukcii, a to najmä za účelom preverenia obrany obžalovaného, ktorý tvrdil, že k zraneniu poškodeného došlo jeho pádom, ale vzhľadom na presvedčivé závery znaleckého posudku a výpoveď znalca, ani odvolací súd nepovažuje za potrebné uskutočniť rekonštrukciu, pretože priebeh a najmä vznik zranení poškodeného bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Konštatovanie znalca, že rekonštrukcia v danom prípade je nadbytočná, si odvolací súd výnimočne v danom prípade osvojil, lebo uvedenou rekonštrukciou by
nebolo možné dôjsť k záveru, že skutok obžalovaný nespáchal, resp. že zranenia poškodeného vznikli inak a iným spôsobom, ako to tvrdí obžaloba.
K obsahu výpovede svedka D., na ktorú sa odvolal obžalovaný odvolací súd poznamenáva, že predmetný svedok priebeh zranenia poškodeného nevidel a jeho pozornosť bola nasmerovaná len k správaniu sa poškodeného krátko po tom, ako k jeho zraneniu došlo.
Vo vzťahu k trestno-právnej zodpovednosti obžalovaného nemá význam ani vyjadrenie poškodeného krátko po udalosti, že išlo o nešťastnú náhodu, resp. že si škodu neuplatní, pretože tieto tvrdenia, resp. vyjadrenia mohli byť ovplyvnené nielen bolesťou, ktorá mu bola spôsobená, ale išlo o vyjadrenia pred jeho zákonným poučením v zmysle Trestného poriadku a preto je nutné ich považovať za irelevantné.
Za daných skutočností a na základe dôkazov, ktoré boli súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prebraté, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenému.
Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil všetky skutočnosti rozhodné pre určenie druhu a jeho výmery v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Tr. zák. Výmera trestu obžalovanému, a to trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na 1 rok zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a takýto trest je potrebný, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval páchania protispoločenskej činnosti. Taktiež trest zákazu činnosti obsluhovať nízkozdvíhacie a vysokozdvíhacie vozíky na dobu 1 roka je na prevýchovu obžalovaného nevyhnutný.
Správny bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorým právnych nástupcov po poškodenom C. W. E. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por., a preto ani v tomto smere odvolací súd nevidel dôvod na jeho zmenu.
Keďže odvolanie obžalovaného W. U. dôvodné nebolo, krajský súd ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.