Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-12-2015.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/356/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o mal. V. P., G.. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: A. P., G.. XX.XX.XXXX, K. K., Ž. XX, t.č. na neznámom mieste, zast. JUDr. Monikou Kordošovou, vyššou súdnou úradníčkou na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou, a otca: neuvedeného, o návrhu navrhovateľov: T. C., G.. XX.X.XXXX, K. C. XXX, a B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého V. P., G.. XX.XX.XXXX, do spoločnej pestúnskej starostlivosti T. C., G.. XX.XX.XXXX Q. B. I., G.. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. Č.. XXX.
II. Pestúni sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach.
III. Matka je povinná platiť výživné na maloletého Dáriusa vo výške 40,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom.
IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/91/2011-239, zo dňa 17.09.2013.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd zveril mal. Dáriusa do ich spoločnej pestúnskej starostlivosti. Uviedli, že mal. V. bol Rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 22P/91/2011-239, zo dňa 17.09.2013, zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľa, matke bola určená vyživovacia povinnosť. Navrhovatelia dňa 17.05.2014 uzatvorili manželstvo, mal. V. majú radi, starajú sa o neho a zabezpečujú všetky jeho potreby. Navrhovateľka je zdravá, zamestnaná, navrhovateľ má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, jeho zdravotný stav nie je prekážkou k vykonávaniu starostlivosti o dieťa.
Matka sa vo veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a navrhovateľa, sobášneho listu, lekárskej správy, potvrdenia sociálne poisťovne, potvrdenia o príjme, pričom zistil tento skutkový stav.
Mal. V. sa narodil dňa 26.11.2006 nevydatej matke Simone Ružičkovej, otec dieťaťa nie je v rodnom liste zapísaný.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 22P/91/2011-239, zo dňa 17.09.2013, bol maloletý zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľa B.I. I., matke bola určená vyživovacia povinnosť vo výške XX,- Eur mesačne.
Matka sa toho času nachádza na neznámom mieste, jej pobyt sa nepodarilo zistiť, preto jej bol uznesením tunajšieho súdu ustanovený opatrovník v osobe JUDr. Moniky Kordošovej.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že maloletý sa nachádza v starostlivosti v ich rodine, všetko funguje v poriadku je zamestnaná, matka maloletého sa o maloletého nezaujíma.
Navrhovateľ uviedol, že o maloletého zabezpečujú starostlivosť spoločne s navrhovateľkou.
Kolízny opatrovník odporučil, aby súd zveril maloletého Dáriusa do spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľov.
Z potvrdenia o príjme súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 408,- Eur netto. Navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 158,- Eur mesačne. Zo sobášneho listu súd zistil, že navrhovatelia sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 17.05.2014.
Podľa § 44 ods. 1 a 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 48 ods. 1 a 4 Zákona o rodine ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“). Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o rodine maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov. Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
Podľa § 50 ods. 1 a 6 Zákona o rodine pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu
majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane. Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd. Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na dočasné zverenie maloletého dieťaťa podľa § 49.
Podľa 51 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa § 52 ods. 1 a 5 Zákona o rodine pestúnska starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou pestúna, d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal. Dárius sa narodil dňa 26.11.2006 nevydatej matke A. P., otec dieťaťa nie je uvedený. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 22P/91/2011-239, zo dňa 17.09.2013, bol maloletý V. zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľa B. I., matke bola určená vyživovacia povinnosť vo výške XX,- Eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že matka maloletého dlhodobo o maloletého nejaví záujem, o maloletého nezabezpečuje starostlivosť, toho času sa nachádza na neznámom mieste. V predmetnej veci sú splnené podmienky pre zverenie mal. V. do spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľov. Navrhovatelia majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, sú manželia. Tiež spĺňajú osobné predpoklady, maloletý dlhodobo žije v ich domácnosti, keď do toho času bol zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľa, ktorý žil už dlhšiu dobu spolu s navrhovateľkou.
Súd je toho názoru, že zverenie maloletého do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, je v záujme maloletého.
Súd preto návrhu navrhovateľov vyhovel a mal. V. zveril do spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľov.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. V. výživné vo výške XX,- Eur mesačne, tak ako bolo výživné určené vo vyššie uvedenom rozhodnutí, pretože nevzhliadol dôvod pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Matka je povinná výživné platiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.