Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O.A. W., A.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detašované pracovisko Košice IV, na návrh otca P. W., A.. X.X.XXXX, S. W. Q. S. A. W., X. I. XX, toho času bývajúceho Q. O. A. J. W. Č.. X, s doručovacou adresou ulica P. Č.. XX, O., za účasti matky O. F., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. O. A. S. X. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého O. doručil tunajšiemu súdu cestou svojej vtedajšej právnej zástupkyne dňa XX.X.XXXX návrh, ktorým žiadal o zníženie výživného z jeho strany voči maloletému O.A. na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čím by súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadal zároveň rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania; súčasťou uvedeného návrhu bol i návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd výživné zo strany otca voči dieťaťu na ním navrhovanú sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa upravil aj predbežne od nariadenia predbežného opatrenia do budúcna; návrh otec odôvodňoval tým, že pri poslednej úprave jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, súd zveril maloletého O. do pestúnskej starostlivosti a zároveň zaviazal otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po XXX B. mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, on však bol dlhšie nezamestnaný, začal svoje uplatnenie na trhu riešiť podnikaním, v ktorom však bol neúspešným, preto bol nútený podnikanie ukončiť, od XX.X.XXXX bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti a preto požiadal o priznanie dávok hmotnej núdze, o ktorej jeho žiadosti do dňa podania návrhu vo veci úradom práce rozhodnuté nebolo, keďže nemal žiaden príjem, nevlastnil žiaden majetok, nebol schopný sám sa živiť a preto ani platiť výživné na maloletého O. v sume XXX B. mesačne, poukazoval na to, že jeho najzákladnejšie životné potreby ako je bývanie a strava mu zabezpečovala jeho matka. K návrhu pripojil vo fotokópii rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópiu potvrdenia vystaveného Okresným úradom Košice dňa XX.X.XXXX o ukončení podnikania otca ku dňu XX.X.XXXX, fotokópiu oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa XX.X.XXXX o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie od XX.X.XXXX, fotokópiu potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa X.X.XXXX o tom, že otec nemal nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od XX.X.XXXX,

potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za H. XXXX, z ktorého vyplýva, že otec v daňovom priznaní uviedol základ dane 0,00, daň na úhradu 0,00.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Z dôvodu otcom podaného odvolania voči uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré odvolanie otec podal cestou svojej vtedajšej právnej zástupkyne, vec bola predložená Krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. XCoP XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a obe uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Matka maloletého sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX navrhoval zaviazať otca platením výživného s prihliadnutím na jeho finančné a majetkové možnosti a schopnosti zistené súdom, pričom kolíznemu opatrovníkovi neboli známe všetky príjmové a majetkové pomery otca, avšak okrem iného konštatoval, že otec za rok XXXX mal dlh voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na výživnom na maloletého O. vo výške XXXX eur, za rok XXXX mu vznikol dlh na tomto výživnom k XX.XX.XXXX vo Q. XXXX B., čiže celková výška jeho dlhu bola XXXX B..

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému O. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, ktorým rozsudkom bol maloletý O. zverený do pestúnskej starostlivosti manželov Q. a rodičia dieťaťa boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého O. na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to matka dieťaťa výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a otec dieťaťa výživným vo výške po XXX B. mesačne, pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že otec dieťaťa býval v jednoizbovom byte, ktorý byt bol vo vlastníctve jeho matky, úhrada za ktorý bola XXX B. mesačne, bol zamestnaný v spoločnosti U.S.Steel Košice, u ktorého zamestnávateľa pracoval ako žeriavnik od XX.X.XXXX s príjmom XXX B.ur mesačne, výška jeho mzdy bola pohyblivá, záležalo na počte odpracovaných hodín, pričom súdom bolo zistené, že mohol mať príjem aj XXXX eur mesačne, pracovný pomer vykonával na základe dohody o vykonaní práce, ktorú dohodu mal uzavretú do XX.XX.XXXX, okrem maloletého O. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. X., A.. X.XX.XXXX, na výživu ktorého prispieval po XX eur mesačne a s ktorým dieťaťom dlhodobo nebol v žiadnom kontakte, vlastnil auto Š. C., v súvislosti s nadobudnutím ktorého splácal splátky po XX eur mesačne; matka maloletého v tom čase žila spolu s druhom v dvojizbovom byte v osobnom vlastníctve jej druha, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému X. X.Š., A.. XX.X.XXXX, s ktorým v tom čase bol na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške XXX B. mesačne, v tom čase iný príjem nemala.

Na tunajšom súde bolo následne vedené konanie pod sp. zn. XXP XX/XXXX o znížení výživného zo strany otca na maloletého O., ktoré konanie bolo začaté na návrh otca, ktorý doručil súdu dňa XX.X.XXXX a ktorý návrh zdôvodňoval tým, že bol nezamestnaným. Návrh otca bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zamietnutý a ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku súd o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného rozhodol vzhľadom na zistený skutkový stav, ktorým bolo preukázané, že otec nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani príspevkov k dávke v hmotnej núdzi ani iných dávok, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v ktorej naposledy bol vedený od XX.XX.XXXX T. X.X.XXXX a X.X.XXXX bol z evidencie vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom práce; matka dieťaťa taktiež nepoberala z úradu práce žiadne dávky, bola stále poberateľkou rodičovského príspevku, v evidencii uchádzačov o zamestnanie nebola nikdy vedená; zo správy Sociálnej poisťovne pobočky Košice, súd zistil, že otec nikdy nepoberal dávku v nezamestnanosti a o takúto dávku ani nepožiadal; zo správy spoločnosti D. X..H..E.. S. súd zistil, že otec bol v tejto spoločnosti zamestnaný od XX.X.XXXX T. X.XX.XXXX (t. j. už v čase ostatnej úpravy výživného pri rozhodovaní o zverení maloletého do pestúnskej starostlivosti) a z tohto pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem XXX,XX eur, pričom dohodu o pracovnej činnosti mal otec uzavretú do XX.XX.XXXX, ale túto dohodu ukončil skôr, dohodou ku dňu

X.XX.XXXX, pričom súd vychádzal i z tvrdení samotného otca pri predchádzajúcej úprave výživného, kedy otec sám uviedol, že u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem v priemere XXX eur mesačne s možnosťou ešte vyššieho zárobku až do XXXX eur mesačne, pričom v rámci tohto zamestnania vykonával práce žeriavnika v areáli J..X..X.; zo správ spoločnosti O. I., X.. X. H..E.. O. súd zistil, že v tejto spoločnosti bol otec zamestnaný od X.X.XXXX, pracovný pomer mal uzavretý do XX.X.XXXX, dosahoval priemerný mesačný čistý príjem XXX,XX eur, spoločnosť s otcom ukončila pracovný pomer T. X.X.XXXX okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa po opakovanom závažnom porušení pracovnej disciplíny otcom - „neprítomnosť v zamestnaní bez predchádzajúceho upovedomenia zamestnávateľa...“ ktorým konaním otec spôsobil zamestnávateľovi veľké problémy s plynulosťou prevádzky a tým aj hmotné škody; otec vo svojej výpovedi ním vtedy podaný návrh zdôvodňoval skutočnosťou, že tri až štyri dni po „poslednom súde“ zostal bez práce, následne po dobu dvoch až troch mesiacoch nemal prácu, potom sa zamestnal s nižším príjmom než mal pôvodne „v J..X..X.“ z čoho vyvodil, že nemohol platiť výživné vo výške XXX eur a ďalej uvádzal, že pre „J..X..X.“ pracoval na dohodu o vykonaní práce a mal prísľub, že s ním od nového roka XXXX spoločnosť mala uzavrieť riadny trvalý pracovný pomer, avšak začiatkom roka 2013 mu spoločnosť poskytla opätovne len dohodu o vykonaní práce s čím on nesúhlasil, preto takúto dohodu neuzavrel; ku skončeniu pracovného pomeru v spoločnosti O. I., X.. X. H..E.. otec udával, že k skončeniu tohto pomeru došlo preto, že nesúhlasil s množstvom výkonu prác v čase sobôt, keďže zamestnávateľ nevyhovel jeho žiadosti, aby práce počas sobôt boli rovnomerne rozdelené medzi všetkých zamestnancov, preto podal výpoveď a medzi uvedenými pracovnými pomermi sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie neevidoval, bol doma, žil z finančnej pomoci od svojej matky, ktorá spočívala v tom, že matka zaňho platila úhradu za byt, v ktorom býval, poskytovala mu stravu, platila zaňho výživné v prospech maloletého, pričom po nástupe do pracovného pomeru v spoločnosti O. I., spol. s r. o. matke finančné prostriedky takto doňho investované údajne vrátil; bol absolventom X. X. bez maturity, bol vyučený ako obrábač kovov, jeho zdravotný stav bol dobrý, nemal žiadne zdravotné problémy, naďalej mal vyživovaciu povinnosť voči synovi T.Q. X., A.. X.XX.XXXX, splácal leasingové splátky za auto vo výške XX B. naďalej, E. X.X.XXXX mal živnostenské oprávnenie v oblasti stavebníctva; maloletý mal štandardné potreby primerané k jeho veku a pestúni s ním mali výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami ako boli návštevy kúpalísk, detských ihrísk a podobne, absolvoval kurz plávania a kurz lyžovania, v tom čase mal päť rokov veku, predškolské zariadenie nenavštevoval; zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného súd odôvodnil tým, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že otec v čase podania návrhu síce bol nezamestnaným, ale daný stav si spôsobil sám, keďže, ako uviedol aj sám vo výpovedi, zamestnávateľ u ktorého bol zamestnaný tesne pred podaním návrhu a aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného v decembri XXXX s ním chcel opakovane uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej mohol dosahovať príjem aký dosahoval v čase ostatnej úpravy výživného, avšak otec svojvoľne bez vážneho dôvodu takúto dohodu s predchádzajúcim zamestnávateľom neuzavrel, čím sa pripravil o prospech spočívajúci v pravidelnej mzde a takéto konanie nie je možné posudzovať v neprospech maloletého dieťaťa a napokon súd prihliadol aj k tomu, že v medziobdobí medzi vyššie uvedenými dvoma zamestnaniami sa otec ani nezaevidoval na úrade práce, čím nevyužil možnosť poskytovanú mu pri hľadaní si zamestnania a následne, aj keď si našiel nové zamestnanie, v ktorom mohol pracovať dlhodobo, opätovne spôsobil skončenie pracovného pomeru vlastným zavinením, v čase rozhodovania súdu mal aj živnostenské oprávnenie, jeho zdravotný stav bol dobrý, mal ukončené učňovské vzdelanie bez maturity a preto súd prihliadol aj k potencionalite jeho príjmov vyplývajúcich z toho, že skončil dva predchádzajúce pracovné pomery bez vlastného zavinenia a jeho schopnosti a možnosti na základe jeho vzdelania, zdravotného stavu a doterajších pracovných skúseností boli také, že aj po rozhodnutí súdu o predchádzajúcej úprave výživného bol vzhľadom na uvedené schopný zabezpečovať si príjem umožňujúci mu platiť súdom určené výživné, keďže mohol dosahovať príjem aspoň v naposledy súdu uvádzanej Q. XXX B. mesačne. Z dôvodu otcom podaného odvolania voči tomuto rozsudku vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. XCoP XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa poukazujúc na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, z ust. § 75 ods. 1 veta 2 Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti, uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem, alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, na zníženie príjmu povinného rodiča je možno preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť; v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca u zamestnávateľa D. X..H..E.., kde bol zamestnaný aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného, došlo dohodou na podnet otca k X.XX.XXXX napriek tomu, že dohodu o pracovnej činnosti mal uzavretú do XX.XX.XXXX s tým, že zamestnávateľ mu ponúkol ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na obdobie pol roka, čo otec odmietol, pretože trval na uzavretí riadneho pracovného pomeru, ďalší pracovný pomer u spoločnosti O. I., X.. X. H..E.. Košice skončilo zavinením otca X.X.XXXX okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa po opakovanom závažnom porušení pracovnej disciplíny otcom, a to neprítomnosti otca v zamestnaní bez predchádzajúceho upovedomenia, čím spôsobil zamestnávateľovi problémy s plynulosťou prevádzky, ako aj hmotné škody; vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že k skončeniu pracovného pomeru otca došlo zo subjektívnych dôvodov na strane otca a preto bolo potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu otca, ktorý mohol dosahovať, pričom odvolací súd k odvolacej námietke otca, že súd mal vychádzať zo zamestnávateľom deklarovaného príjmu XXX,XX eur a nie z otcom tvrdeného príjmu XXX eur odvolací súd konštatoval, že otec nepreukázal, aký skutočný príjem u zamestnávateľa dosahoval, pričom netvrdil, že v čase trvania pracovného pomeru nebol schopný zabezpečovať osobné potreby, splácať leasingové splátky za automobil a uhrádzať výživné pre ďalšieho syna T. XX eur mesačne, preto v uvedenom kontexte obrana otca vyznela ako účelová v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania a to zníženie výživného, odvolací súd zdôraznil, že maloleté dieťa bolo zverené do pestúnskej starostlivosti avšak pestúnom vyživovacia povinnosť k dieťaťu nevznikla, preto odvolacia argumentácia otca o zabezpečovaní nadštandardnej starostlivosti o dieťa pestúnmi bola irelevantnou, pretože bolo dobrou vôľou pestúnov, či budú zabezpečovať dieťaťu aj ďalšie nadštandardné potreby z vlastných finančných prostriedkov, vzhľadom na uvedené aj Krajský súd konštatoval, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného.

Z evidencie Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec mal uzavreté dohody o vykonaní práce so spoločnosťou Y. M. X..H..E.. O.G. E. X.X.XXXX T. X.X.XXXX Y. E. XX.X.XXXX do XX.X.XXXX Y. E. XX.X.XXXX so zamestnávateľom U. G. - G.. Z doplňujúcej správy z evidencie Sociálnej poisťovne súd ďalej zistil, že dohoda o pracovnej činnosti otca so zamestnávateľom U. G.E. - G. trvala do X.XX.XXXX, následne otec mal uzavreté dohody o vykonaní práce so spoločnosťou P. K. X..H..E.. Bratislava v období od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX, v období od X.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX mal takúto dohodu o vykonaní práce uzavretú so spoločnosťou IN X. s.r.o. W., v období E. XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX X. Y. W..X., X.. X. H..E.. L., v období E. X.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX so spoločnosťou F. L. X..H..E.. L., v období od X.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX so spoločnosťou G. X. X..H..E. W., v období od X.X.XXXX X. Y. W..X., X.. X. H..E.. L. Y. E. XX.X.XXXX so spoločnosťou Y. M. X..H..E..

Zo správ spoločnosti G. X. - E. Č., U. G., O., súd zistil, že otec bol v spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti od XX.X.XXXX T. X.XX.XXXX, kedy dosahoval priemerný mesačný čistý príjem podľa mzdových listov XX,XX B..

Spoločnosť Y. M. X..H..E.. O. vo svojej písomnej správe súdu oznámila, že otec v tejto spoločnosti dosiahol v mesiacoch jún až august 2014 a január 2015 priemerný mesačný čistý F. X,XX B..

Spoločnosť P. K. X..H..E.. W. oznámila súdu, že otec bol ich zamestnancom od 13.10.2014 do 21.10.2014 na základe uzavretej pracovnej zmluvy a v uvedenom čase dosiahol u nich čistý príjem X,XX B..

Z daňového priznania otca ako osoby samostatne zárobkovo činnej za rok 2013 vyplýva, že hlavnou prevažnou činnosťou bola vykazovaná činnosť „ostatné špecializované stavebné práce“, z ktorej činnosti otec vykazoval príjmy XXX,XX B., Q. XXX,XX B., základ dane XXX,XX eur a k úhrade mal nulovú daň.

Zo správy spoločnosti G. X. X..H..E.. W. vyplýva, že otec v tejto spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce bol zamestnaný od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy dosiahol nulovú mzdu a rovnako nulovú mzdu dosiahol aj v období zamestnanosti na základe dohody o vykonaní práce od X.XX. do XX.XX.XXXX, čo zamestnávateľ zdôvodňoval tým, že počas uvedených období otec u nich nevykonával žiadnu prácu.

Maloletý O. je naďalej v pestúnskej starostlivosti od roku 2013, postupne začal navštevovať škôlku a od septembra 2014 nastúpil do prípravného nultého ročníka, pričom v škôlke je vychádzané v ústrety špecifickým potrebám maloletého, u ktorého bol nedávno diagnostikovaný syndróm C. (C. Y. X.), ktorý syndróm vyžaduje osobitný prístup. Okrem výdavkov s návštevou škôlky maloletý má potreby primerané veku dieťaťa, ktoré sú zvyšované práve z dôvodu spomínaného osobitného prístupu k potrebám dieťaťa, maloletý a pestúni neustále spolupracujú so špecializovanými psychologickými pracoviskami a pestúni maloletému zabezpečujú aj špeciálnu individuálnu výchovnú starostlivosť.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z októbra 2014 vyplýva, že matka dieťaťa v uvedenom období stále poberala rodičovský príspevok aktuálne vo výške XXX,XX eur a poberala prídavky na deti spolu vo výške XX,XX eur, zo správy toho istého úradu práce z januára 2015 vyplýva, že matka nebola nikdy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v januári 2015 z úradu práce nepoberala žiadne dávky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že otec maloletého bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.3.2014 do 8.6.2014, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s úradom práce - nedostavením sa na úrad v stanovený termín a bol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 1.4.2014 do 30.6.2014 vo výške po XX,XX eur, od 1.7.2014 mal pozastavenú výplatu pomoci v hmotnej núdzi a nepoberal ani štátne sociálne dávky - prídavok na dieťa ani rodičovský príspevok.

Z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 6.2.2015 súd zistil, že v čase uvedeného pojednávania otec bol zamestnaný od 13.1.2015 v spoločnosti Y. M. X..H..E.., u ktorého zamestnávateľa podľa ústneho dohovoru mal dosahovať odmenu XX B. na deň; v čase podania návrhu býval sám v byte v S. A. W., ktorý byt bol vo vlastníctve jeho matky a v ktorom následne od septembra 2014 býval spolu s priateľkou, náklady na bývanie W. XXX eur mesačne, jeho priateľka bola nezamestnanou, nemala žiadne príjmy, ďalšie osoby s nimi v domácnosti nebývali, v čase keď bol on sám nezamestnaný náklady na uvedené bývanie hradila jeho matka, v prípade keď bol zamestnaný tieto náklady hradil on sám; ďalej vo svojej výpovedi otec uviedol, že v spoločnosti G., kde pracoval po dobu dvoch mesiacov, dosahoval príjem v prvom mesiaci XXX B. a v druhom mesiaci XXX eur a v ostatných pracovných pomeroch, ako vyplývajú z vyššie uvedenej evidencie Sociálnej poisťovne, otec uviedol, že v skutočnosti dosahoval rôzne príjmy niekedy X,XX eur na hodinu z čoho vyvodzoval svoj odhad, že jeho príjem v týchto zamestnaniach mesačne bol okolo XXX eur; následne upresnil, že náklady na bývanie v byte v S. A. W. od septembra 2014 do ukončenia bývania v predmetnom byte hradila jeho matka; v čase výpovede na súde už v byte v S. A. W. nebýval, býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou na P. J. Q. O., keďže jeho matka byt v S. A. W. predala, následne vo výpovedi uviedol, že náklady na bývanie v byte v S. A. W. mu jeho matka hradila aj v čase keď bol zamestnaný v spoločnosti G. a vypomáhala mu aj ďalšou formou ako boli nákupy a podobne, jeho matka zabezpečovala stravu jemu aj jeho priateľke, následne uviedol, že náklady súvisiace s bývaním v byte Q. S. A. W. hradila jeho matka už od septembra 2014 a jeho matka mu v uvedenom období hradila aj stravu, ktoré upresnenie tvrdení zdôvodnil tým, že matka mu hradila náklady na bývanie i stravu preto, lebo on napríklad hradil náklady na leasing auta C., rok výroby 2006, v súvislosti s ktorým, ako v čase predchádzajúcich rozhodovaní

o výživnom, hradil leasingové splátky po XX,XX eur, ktoré hradil do novembra 2014, kedy auto vrátil leasingovej spoločnosti; z bytu

v S. sa odsťahoval on aj jeho priateľka v novembri alebo decembri 2014, odkedy už s priateľkou spolu nežijú a uviedol, že v čase keď žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, hradil jej náklady na jej potreby, keďže ona nemala žiaden príjem, ako boli napríklad výdavky na cestovné do Košíc a podobne, výdavky na kozmetiku, ošatenie; dôkazy o trvaní jeho vyživovacej povinnosti k jeho ďalšiemu synovi X. napriek opakovaným výzvam súdu otec nepredložil, čo zdôvodňoval tým, že sa opakovane sťahoval, preto má vo veciach „bodrel“, uviedol, že on sám návrh na zmenu výšky výživného voči synovi T. nepodával a nevie ani o tom, že by prebiehalo konanie na súde týkajúce sa tejto jeho vyživovacej povinnosti voči synovi X.; k vyradeniu z evidencie úradu práce z dôvodu nedostavenia sa v stanovenom termíne otec uviedol, že dôvod, prečo sa na úrad práce nedostavil, nevie uviesť „nejako mu to vypadlo“; otec nevlastní žiaden majetok; k svojmu zdravotnému stavu uviedol, že má problémy aké mal aj v čase rozhodovania súdu o pestúnskej starostlivosti to znamená, že stále berie lieky „na tlak a cholesterol“, iné zdravotné problémy nemal a nemá. Na pojednávanie konané dňa 4.3.2015 sa otec, napriek tomu, že na toto bol riadne a včas predvolaný, bez ospravedlnenia nedostavil, dôvod jeho neúčasti na pojednávaní nevedela uviesť ani jeho vtedajšia právna zástupkyňa. Na poslednom pojednávaní vo veci konanom dňa XX.X.XXXX otec uviedol, že naďalej je zamestnaný v spoločnosti Y. M. X..H..E.., u ktorého zamestnávateľa mimo oficiálne vykazovanej mzdy v mzdových listoch mu zamestnávateľ vypláca na ruku mesačne odmenu za prácu XXX B.; toho času býva sám v podnájme v jednoizbovom byte v O., za ktorý podnájom platí podľa jeho tvrdení XXX eur mesačne; vo svojej výpovedi ďalej upresnil, že v X.A. G. v čase trvania pracovného pomeru mal príjem E. XXX B. T. XXX eur mesačne. Kolízna opatrovníčka na uvedenom pojednávaní poukázala na to, že 31.3.2015 otec dlhoval na výživnom pre maloletého O. XXXX B.. Matka maloletých sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 1 O.s.p. pojednával a rozhodol bez jej prítomnosti.

Podľa ust. § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh je nedôvodný a od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného. Otec ním podaný návrh odôvodňoval obdobnými dôvodmi, aké uvádzal pri už ním v minulosti podanom návrhu na zníženie výživného doručenom súdu dňa XX.X.XXXX tak, ako je to uvedené vyššie, v súčasnosti obdobne ako v čase uvedeného konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. XXP XX/XXXX, ako je to uvedené vyššie, otec si obdobia, kedy bol bez príjmu, opätovne spôsobil svojim nezodpovedným prístupom, ktorý prístup nemôže byť posudzovaný v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov, pričom opätovne súd zdôrazňuje, že na tomto nič nemení skutočnosť, že maloletý je v pestúnskej starostlivosti a že otec je zaviazaný platiť výživné na toto dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tak, ako na to bol otec opakovane upozornený v rozhodnutiach ako súdu prvého stupňa pod sp. zn. XXP XX/XXXX, tak i odvolacieho

súdu v rozhodnutí sp. zn. XCoP XXX/XXXX; pri rozhodovaní o výživnom súd vždy musí prihliadať na ust. § 62 ods. 1,2,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako sú citované vyššie a vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení v danom prípade súd znova musel jednoznačne prihliadať k tomu, že otec ukončenie pracovného pomeru v ktorom bol zamestnaný v čase ostatnej úpravy výživného pri zverovaní maloletého do pestúnskej starostlivosti zavinil sám tým, že odmietol možnosť danú mu jeho vtedajším zamestnávateľom spoločnosťou D. X..H..E.. uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti na ďalšie obdobie, ktorú ponuku zamestnávateľa odmietol, keďže, ako uvádzal sám, trval na uzavretí riadneho pracovného pomeru, od tejto skutočnosti sa odvíja aj posudzovanie všetkých ďalších okolností týkajúcich sa príjmových možností a schopností otca dieťaťa ako povinného rodiča, teda súd opakovane musel vyhodnotiť to, že otec skončil i ďalší pracovný pomer v spoločnosti O. I., X.. X. H..E.. O. vlastným zavinením, pre ktoré s ním bol skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, súd zase musel prihliadnuť k tomu, že otec síce sa zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale z tejto evidencie bol vyradený pre nespoluprácu z úradu práce, zároveň súd musel prihliadnuť aj k tomu, že otec v pracovných pomeroch v ktorých odvtedy bol zamestnaný (spoločnosť G., P., Y. M. atď. v ktorých pracoval na dohody o vykonaní práce) dosahoval a dosahuje príjmy v rozpätí okolo XXX B. Y. XXX eur reálne, ktoré odmeny za prácu, ako opakovane uviedol vo svojich výpovediach, sú mu vyplácané zamestnávateľmi bez oficiálnych potvrdení priamo „na ruku“, z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na strane otca sú naďalej schopnosti a možnosti, vzhľadom na jeho pracovné skúsenosti, dosiahnuté vzdelanie, zdravotný stav, dosahovať príjem potencionálne vo výške, ktorá mu umožňuje platiť pôvodne súdom určené výživné vo výške XXX eur mesačne, teda príjem minimálne vo výške XXX eur mesačne, keďže opakovane súd musí zdôrazniť, že tento príjem mohol dosahovať, ak by nebol skončil pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa u ktorého bol zamestnaný v čase ostatnej úpravy výživného v spoločnosti D. X..H..E.., je nesporné, že výšku takéhoto príjmu otec je schopný dosahovať pri posudzovaní potencionality jeho príjmov vychádzajúc aj z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o priemernej mzde v národnom hospodárstve a o priemernej mzde v oblasti stavebníctva, navyše na strane otca súd musí prihliadať k tomu, že v prevažnej časti sporného obdobia od podania návrhu do februára XXXX otec nemal žiadne náklady na bývanie, keďže, ako upresnil vo svojej výpovedi, tieto náklady mu hradila jeho matka, naopak, v čase od septembra do novembra XXXX, kedy žil v spoločnej domácnosti so svojou vtedajšou priateľkou, on sám hradil priateľkine potreby ako to uvádzal vo svojej výpovedi, pričom voči tejto priateľke otec nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť a teda takto vynaložené finančné prostriedky mal v prvom rade použiť na úhradu potrieb maloletého Kristiána, voči ktorému má stále vyživovaciu povinnosť rovnako, ako takto mal použiť finančné prostriedky, ktoré bezdôvodne do vrátenia auta leasingovej spoločnosti uhrádzal z titulu leasingových splátok za vyššie uvedené motorové vozidlo vo výške, ako uvádzal, po XX eur mesačne. V neposlednom rade pri hodnotení návrhu otca súd musel prihliadnuť aj k nárastu odôvodnených potrieb maloletého O., ktoré potreby sa nepochybne podstatne zvýšili v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného vykonanej v roku 2012, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, maloletý medzičasom začal navštevovať materskú škôlku, čo je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu jeho odôvodnených potrieb a s tým súvisiacich výdavkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).