Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/60/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: MERIT MARK, spol. s r.o., so sídlom Saratovská 2, Bratislava, IČO: 34 139 826, v 2. rade: G. o zaplatenie 8.603,41 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.485,63 eur a zmluvnú pokutu vo výške 16% ročne zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.603,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 15.11.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 16% ročne zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaní v 1 a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 727 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 2.962,83 eur za trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: E. 1111 XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT/BIC: UNCRSKBX, VS: XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2011 domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 8.603,41 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16% ročne zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia vo veci samej tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1.rade na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008, keď žalovaný v 2.rade dňa 10.7.2007 podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal, uspokojiť pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1.rade, v prípade, že tento nesplní akékoľvek záväzky voči žalobcovi, ktoré mu vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných kariet alebo v súvislosti s nimi.

Súd rozsudkom č.k.: -186 zo dňa 21.6.2013 rozhodol tak, že uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.117,78 eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ju zamietol v celom rozsahu. Vo svojom odôvodený okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o uplatnenú istinu pohľadávky vo výške 6.374,96 eur predstavujúcu neuhradené transakcie vykonávané prostredníctvom kreditnej karty, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. Zvyšnú časť istiny pohľadávky predstavujúcu vyčíslenú zmluvnú pokutu ku dňu 30.10.2010 vo výške 1.485,63 eur ako aj uplatnenú zmluvnú pokutu do rozhodnutia vo veci pri percentuálnom uplatnení z dlžnej sumy (16%) ako nedôvodnú zamietol z dôvodu neurčitosti tohto dohodnutého nároku. Rovnako tak zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v celom rozsahu z dôvodu neplatnosti ručiteľského záväzku pre jeho neurčitosť.

Predmetný rozsudok napadol žalobca v zamietajúcej časti odvolaním, o ktorom odvolací súd svojim uznesením č.k. -256 zo dňa 27.6.2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol a vyjadril právny názor, že súd I. stupňa označil vo svojom rozsudku ručiteľské prehlásenie vykonané žalovaným v 2. rade za neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti podľa s ktorým právnym názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný v 2. rade ktorý podpísal ručiteľské vyhlásenie podľa Obch. zák. je podľa výpisu z Obchodného registra SR jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného v 1. rade. Ako konateľ tejto spoločnosti vykonával úkony prislúchajúce štatutárnemu zástupcovi spoločnosti s ručeným obmedzeným, z čoho vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie bolo vykonané tou istou fyzickou osobou označenou dátumom narodenia i bydliskom, ktorá v mene žalovaného v 1. rade ako konateľ podpísala žiadosť o vydanie kreditnej karty a ktorá s ňou disponovala a vykonávala oprávnenia, ktoré jej z kreditnej karty vyplývali. Predmetné skutočnosti preto nemožno vyhodnotiť ako neurčitý prejav vôle s neurčitým a neistým obsahom práve vzhľadom na to, že sa jednalo o tú istú osobu, preto nemožno mať za to, že by nebolo ručiteľovi zrejmé aký záväzok ručením zabezpečuje a aký záväzok a v akom rozsahu sa zaväzuje ho uspokojiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol návrh zamietnutý voči žalovanému v 2. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom prvostupňový súd musí vziať do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ručiteľské vyhlásenie nemôže považovať za neurčitý záväzok a nemôže z uvedeného dôvodu ručiteľské vyhlásenie kvalifikovať ako neplatný právny úkon. V súvislosti so zamietnutou časťou nároku na zmluvnú pokutu, ktorá podľa názoru prvostupňového súdu nie je dohodnutá platne, pretože je vo všeobecných obchodných podmienkach podradená pod označenie poplatok z omeškania, ktorý je v danom prípade nenárokovateľný, preto ani dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť platná, odvolací súd uviedol, že tento záver súdu I. stupňa nepovažuje za správny, pretože zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 16 % ročne je podradená pod časť „režijné poplatky“ vymenované v časti zoznamu poplatkov, na ktoré odkazuje i článok 4.6. VOP pre používanie kariet Diners Club platný od 1.1.2009. Samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta je uvedená ako časť poplatku z omeškania nezakladá jej neurčitosť, z toho dôvodu takéto právne posúdenie neobstojí. Z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že zmluvná pokuta nemôže byť iba z dôvodu jej označenia ako súčasť poplatku z omeškania vyhodnotená ako neplatná.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.4.2015 (č.l. 297 spisu) uviedol, že 2.7.2008 vo funkcii konateľa žalovaného v 1. rade požiadal o vydanie firemnej kreditnej karty a ako konateľ žalovaného v 1. rade akceptoval všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Taktiež potvrdil, že ako fyzická osoba následne podpísal ručiteľské vyhlásenie, ktoré podpísal iba z toho dôvodu, že bol zároveň štatutárnym orgánom žalovaného v 1. rade a žalobca trval na tom, aby v tejto pozícii prevzal za právnickú osobu ručenie, v opačnom prípade by ručenie neakceptoval. S prihliadnutím na skutočnosť, že suma vyjadruje pohľadávku vyplývajúcu z neuhradených transakcií z obdobia 15.3.2009 do 15.10.2010 ju považuje za neplatnú. Koncom predmetného obdobia nebol konateľom ani spoločníkom žalovaného v 1. rade, nemohol preto pri podpise ručiteľského vyhlásenia mať vôľu ručiť za konkrétny záväzok spoločnosti, nad ktorou v dobe vzniku pohľadávok nemal žiadnu moc. Jazykovým výkladom a 304 má za to, že prívlastkom „určitý“ sa má za to, že konkrétny záväzok, ktorý ale nebol v dobe podpisu ručiteľského vyhlásenia známy. Ak neskôr zo žalovanej spoločnosti vystúpil, nebol jej spoločníkom ani za ňu nekonal, nebolo jeho vôľou ďalej ručiť za záväzky tejto spoločnosti. Z vyššie uvedených dôvodov je presvedčený o tom, že právny úkon vykonaný v súvislosti s ručiteľským vyhlásením je neplatný podľa a je treba takýto úkon vykladať hlavne podľa vôle toho, kto

právny úkon vykonal. V prípade ak by žalobca aj naďalej trval na platnosti ručiteľského vyhlásenia tak podľa jeho názoru je neplatná aj podľa ustanovenia . Vzhľadom na vyššie uvedené neuznáva platnosť svojho ručenia ako akcesorického vzťahu a nebude sa preto vyjadrovať k výške zmluvnej pokuty.

Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle v neprítomnosti žalovaných, keď predvolanie na pojednávanie v deň 29.4.2015 im bolo riadne doručené (žalovanému v 1. rade v zmysle a žalovanému v 2. rade osobne). Súd upustil od osobného výsluchu zástupcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rada, ktorých výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav a bola by nadbytočná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Žiadosťou o vydanie kreditnej karty, všeobecnými obchodnými podmienkami pre používanie kariet Diners Club, ručiteľským vyhlásením, preberacím protokolom, výpismi transakcii, zoznamom a sadzobníkom poplatkov i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá v zmysle jeho písomného vyhotovenia. Na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008 žalovaným v 1. rade vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah, v rámci ktorého žalobca vychádzajúc z obsahu tejto žiadosti, ktorú prijal a všeobecných obchodných podmienok, na ktorú sa odkazovalo mu poskytol služby dojednaného rozsahu, teda žalovanému v prvom rade bola vydaná kreditná karta, ktorej prevzatie potvrdil a prostredníctvom nej žalobca zaplatil transakcie žalovaného v 1.rade prostredníctvom tejto karty s tým, že všetky transakcie využívané žalovaným v 1.rade u predajcov, u ktorých sa kartou dalo platiť žalobca zaňho zaplatil a podľa zmluvy ich mal žalovaný žalobcovi dohodnutým spôsobom vrátiť, čo však v rozhodnom období popísanom v žalobe a aj vo vyjadrení zo dňa 14.6.2013 žalovaný v 1.rade nevykonal. Žalovaný v 1. rade je preto povinný zaplatiť sumu 6.374,96 eur ako plnenie za poskytnuté služby a nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením platieb, žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne, ktorá dohoda o týchto nárokoch vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, kde sú označené ako poplatok z omeškania, neskôr to bolo uvedené ako sankčný poplatok s tým, že ako aj vyplýva z písomného vyjadrenia, žalobca odkazuje na bod 4.6. všeobecných obchodných podmienok, kde vyplýva povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výšky uvedenej v zozname poplatkov a to od dátumu splatnosti. Výška poplatku z omeškania bola 24 % ročne z toho výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta vo výške 16 % ročne. Ku dňu 30.10.2010 žalobca tak vyčíslil úrok z omeškania vo výške 742,82 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur, ktoré sumy sú súčasťou istiny a ďalej žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne aj percentuálne z nezaplatených platieb v sume 6.374,96 eur od 15.11.2010 do zaplatenia a rovnako z uvedenej sumy od 15.11.2010 priznať aj 16 %-nú ročnú zmluvnú pokutu, ktorý nárok ohraničuje do dňa vydania rozhodnutia v tejto veci. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, tento ako osoba oprávnená konať za žalovaného v 1.rade, vyhlásením zo dňa 10.7.2008 prevzal ručiteľský záväzok za žalovaného v 1.rade, preto ho žalobca žiada zaviazať zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu so žalovaným v 1.rade v postavení ručiteľa. Ďalej v konaní poukázal na uznesenie odvolacieho súdu a v ňom vyslovený právny názor, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne ako aj ručiteľské vyhlásenie. Právnu obranu žalovaného v 2. rade tak považuje za irelevantnú. Záväzok ku ktorému sa subsionárne viaže ručiteľské vyhlásenie je určitý, špecifikovaný dostatočne a konkrétne. Nie je možné určiť do budúcna presnú sumu vzniknutého dlhu, za ktorý bude ručiteľ v budúcnosti ručiť. K tvrdeniam žalovaného v 2. rade že neskôr nemal vplyv na vedenie spoločnosti, z ktorej vystúpil pokladá taktiež za irelevantné. V rozhodnom období za ktoré sa domáha a uplatňuje si svoj nárok žalobca t.j. do dňa 15.11.2010 nepopierateľne bol žalovaný v 2. rade ako spoločníkom tak aj konateľom žalovaného v 1. rade keď z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva že k zmene došlo až po 29.4.2011. Ani to by však nezbavovalo žalovaného v 2. rade jeho zodpovednosti a povinnosti zaplatiť dlh. V závere dodala k výške zmluvnej pokuty, že pri odkaze vo všeobecných obchodných podmienkach článku 4.6 na jej výšku a výšku úroku z omeškania, ktorá sa viaže na Zoznam poplatkov, tak tento je súčasťou spisu ako listinný dôkaz na č.l. 51, kde je uvedená výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta 16 % ročne čo predstavuje aj vyššie vyčíslené nároky.

Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 2.7.2008 (č.l. 13 spisu), ktorá odkazovala aj na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, oboznámenie sa s ktorými žalovaný 1.rade potvrdil, vyplýva žiadosť žalovaného v 1.rade o vydanie kreditnej karty.

Z článku 1.1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, že predmetom jeho činnosti je vydávanie a správa nebankových platobných kariet, vykonávanie obchodných transakcií z použitia kreditných kariet.

Podľa článku 2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že držiteľ karty je oprávnený po predložení karty uskutočňovať prostredníctvom nej platby kdekoľvek na svete za tovary zakúpené, resp. za služby poskytnuté zmluvným partnerom a to do výšky limitu, ako aj prostredníctvom karty vybrať hotovosť z bankomatov, od oprávnených osôb do výšky hotovostného limitu.

Podľa článku 4.1 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že spoločnosť Diners Club Slovakia, s.r.o. uhradí zmluvným partnerom všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s realizovaním transakcií prostredníctvom karty v príslušnom zúčtovacom období.

Podľa článku 4.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že žiadateľ je povinný dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť do dátumu splatnosti, najneskôr však do piatich dní od dátumu splatnosti.

Podľa článku 4.6 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ak sa žiadateľ dostane do omeškania so zaplatením dlžnej sumy z výpisu transakcií, je povinný uhradiť spoločnosti Diners Club Slovakia, s.r.o. najmä poplatok z omeškania pozostávajúci z úroku z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške uvedenej v zozname poplatkov od dátumu splatnosti, iné poplatky podľa zoznamu poplatkov, napr. poplatky za vystavenie upomienok, všetky náklady, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy, napr. súdne a notárske poplatky a náklady právneho zástupcu.

Z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.7.2008 (č.l. 15 spisu) vyplýva písomné vyhlásenie a záväzok žalovaného v 2.rade, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, ak dlžník - žalovaný v 1.rade nesplní akékoľvek záväzky voči veriteľovi, ktorému vznikli alebo vzniknú z právneho vzťahu založeného žiadosťami o vydanie kreditných kariet Diners Club Slovakia, s.r.o. alebo v súvislosti s nimi.

Z preberacieho protokolu (č.l. 17 spisu) vyplýva, že žalovaný v 2.rade prevzal dňa 11.7.2008 kartu č. XXXXXXXXXXXXXX.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1.rade vyplýva, že žalovaný v 2.rade bol v období od 1.5.2008 do 29.4.2011 spoločníkom a konateľom žalovaného v 1.rade.

Podľa ustanovenia , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa ustanovenia , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ustanovenia , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ustanovenia , ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa ustanovenia (v znení v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu účastníkov), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému v 1.rade kreditnú kartu, ktorú tento riadne prevzal a prostredníctvom ktorej vykonával vo svoj prospech transakcie popísané vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými bol oboznámený, pričom sa zaviazal k povinnosti dlžnú sumu vyplývajúcu z výpisu transakcií, prípadne zo súhrnného vyúčtovania uhradiť žalobcovi, čo však v danom prípade v rozhodnom období preukázateľne neurobil. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania vyplýva z popísaného zmluvného vzťahu účastníkov a predstavuje nezaplatenú istinu pozostávajúcu zo sumy 6.374,96 eur ako neuhradené položky - transakcie vykonané prostredníctvom kreditnej karty za obdobie od 15.3.2009 do 15.10.2009, zo sumy 742,82 eur ako vyčísleného dohodnutého 8 %-ného ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010, zo sumy 1.485,63 eur ako vyčíslenej a dohodnutej zmluvnej pokuty (16 % ročne z dlžnej sumy ku dňu 30.10.2010). Ďalej pohľadávka predstavuje aj percentuálne uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne od 15.11.2010 do rozhodnutia vo veci. Žalovaný v 2.rade podpísal ručiteľské vyhlásenie. Nakoľko žalovaný v 1.rade vyúčtované čiastky riadne a včas nezaplatil a žalovaný v 2.rade ako ručiteľ bol vyzvaný na ich zaplatenie za hlavného dlžníka, ktorý rovnako neplnil, žalobca žiada uplatnenú pohľadávku zaplatiť od oboch žalovaných.

Pokiaľ ide o uplatnenú istinu pohľadávky v rozsahu sumy 6.374,96 eur predstavujúcu neuhradené transakcie vykonávané prostredníctvom kreditnej karty, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a rozhodol právoplatne o jej priznaní už rozsudkom č.k.: -186 zo dňa 21.6.2013 ako aj o časti istiny v sume 742,82 eur predstavujúcej vyčíslený dohodnutý úrok z omeškania. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal sporným už len nárok voči žalovanému v 1. rade na úhradu zvyšku istiny

- vyčíslenej zmluvnej pokuty, zmluvnej pokuty uplatnenej percentuálne a celý nárok uplatnený voči žalovanému v 2. rade. Súd pridržiavajúc sa vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a v konečnom dôsledku sa s nim stotožňujúc dospel k záveru, že aj vo zvyšku je nárok žalobcu dôvodný. Pri predbežnom skúmaní platnosti zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade, tak aj ručiteľského vyhlásenia súd dospel k záveru o ich platnosti a nezistil žiaden dôvod (a to ani namietaný zo strany žalovaného v 2. rade ich neplatnosti. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty medzi účastníkmi v čl. 4.6 VOP je dojedaním určitým a podriadenie tohto právneho

inštitútu vo všeobecných zmluvných podmienkach pod označenie „poplatok z omeškania“ nezakladá jeho neurčitosť. Rovnako je tomu aj pri posúdení určitosti a tým aj platnosti ručiteľského vyhlásenia podľa . Žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi bolo vzhľadom k tomu, že bol zároveň konateľom a spoločníkom žalovaného v 1. rade jednoznačne zrejmé aký záväzok ručením zabezpečuje a aký záväzok a v akom rozsahu sa zaväzuje uspokojiť. Je tak jednoznačné, ktorý presne špecifikovaný záväzok dlžníka ručiteľ zabezpečuje. V ďalšom súd poukazuje na právnu argumentáciu žalobcu s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Nakoľko sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením platieb, žalobca si uplatnil oprávnene aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne ako aj zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne. Dohoda o týchto nárokoch vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok a to konkrétne čl. 4.6 ako aj povinnosť žalovaného v 1. rade na úhradu týchto nárokov. Výška poplatku z omeškania bola zmluvnými stranami dohodnutá spolu vo výške 24 % ročne z toho výška úroku z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta vo výške 16 % ročne. Ku dňu 30.10.2010 žalobca tak vyčíslil správne úrok z omeškania vo výške 742,82 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.485,63 eur, ktoré sumy sú súčasťou istiny a ďalej aj percentuálne uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených platieb od 15.11.2010 do zaplatenia a ako percentuálne uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne z nezaplatených platieb od 15.11.2010 do dňa vydania rozhodnutia v tejto veci. Žalovaný v 2. rade písomným vyhlásením zo dňa 10.7.2008 prevzal ručiteľský záväzok za žalovaného v 1.rade, preto je povinný zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu so žalovaným v 1.rade v postavení ručiteľa. Právna obrana žalovaného v 2. rade je irelevantná. Záväzok ku ktorému sa subsidiárne viaže ručiteľské vyhlásenie je určitý, špecifikovaný dostatočne a konkrétne. Nie je možné určiť do budúcna presnú sumu vzniknutého dlhu, za ktorý bude ručiteľ v budúcnosti ručiť. K tvrdeniam žalovaného v 2. rade že neskôr nemal vplyv na vedenie spoločnosti, z ktorej vystúpil pokladá súd taktiež za irelevantné. V rozhodnom období, za ktoré sa domáha žalobca svojho nároku t.j. do dňa 15.11.2010 nepopierateľne žalovaný v 2. rade bol nielen spoločníkom ale konateľom žalovaného v 1. rade, ktorá skutočnosť bez tak na právne posúdenie dôvodnosti nároku nemá vplyv. Rovnako z uvedeného dôvodu súdu nie je celkom zrejmá právna obrana žalovaného v 2. rade s odkazom na s tým, že daný právny úkon - ručiteľské vyhlásenie je nutné vykladať podľa vôle toho kto právny úkon urobil, v tomto prípade žalovaný v 2. rade. Z ručiteľského vyhlásenia je vôľa žalovaného v 2. rade ručiť za záväzky žalovaného v 1. rade jednoznačne vyjadrená a to jeho konkrétnym vyhlásením a záväzkom, že uspokojí pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade z ich zmluvného vzťahu založeného Žiadosťami o vydanie kreditných kariet. Súd má za to, že vôľa žalovaného v 2. rade je bezpochyby vyjadrená a je totožná s obsahom právneho úkonu v ktorom je vyjadrená a preto niet pochybnosti o výklade predmetného úkonu nie len podľa jeho vyjadrenia slovami ale aj podľa vôle žalovaného v 2. rade vyjadrenej týmito slovami. Súd tak má za to, že právna obrana žalovaného, tak ako ju uviedol vo svojom písomnom vyjadrení nie je dôvodná, neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo a nevyvrátil, nepreukázal opak tvrdení žalobcu o jeho nároku.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhol jej spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku s tým že vzhľadom na ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade rozhodol tak, že splnením dlhu jedným zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , v spojení s Vyhlášky MS SR č. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 727 eur za zaplatené súdne poplatky (577 eur poplatok za žalobu, 150 eur poplatok za odvolania) a vo výške 2.962,83 eur za trovy právneho zastúpenia (za 7 hlavných úkonov pr. služby po á 253,94 eur /4.3.2011 prevzatie a príprava, 8.4.2011 podanie žaloby, 7.7.2011 podanie vyjadrenia, 14.6.2013 podanie vyjadrenia, 6.8.2013 podanie odvolania, účasť na pojednávaní v deň 21.6.2013 a 29.4.2015/, za 3 úkony po á 63,49 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 8.7.2011, 14.12.2012, 5.4.2013, odročeného bez prejednania veci/, náhrada hotových výdavkov ( a nasl. vyhlášky): 5 x náhrada cestovného Bratislava - Trnava a späť, 110 km, 160,47 eur, 4 x režijný paušál ( vyhlášky) po á 7,41 eur, 1 x po á 7,63 eur, 4 x po á 7,81 eur, 1 x po á 8,39 eur, náhrada za stratu času ( vyhlášky) : 5 x BA-TT a späť, spolu 260, eur, odmena a náhrady zvýšené podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešným žalovaný s tým, že v zmysle priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / Exekučný poriadok/.