Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sas/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 690 227 8416 0 zo dňa 04.05.2023, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie- pobočka Žilina (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 690 227 8416 0 zo dňa 21.10.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa a o sociálnom poistení (ďalej aj „“), že žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 02.09.2022 sa zamieta. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 17.11.2022. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „správny orgán druhého stupňa“ alebo „orgán verejnej správy druhého stupňa“) rozhodnutím č. 690 227 8416 0 zo dňa 04.05.2023 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nakoľko v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca je naďalej invalidný podľa zákona o sociálnom poistení s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej uviedol, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne sa zdravotný stav žalobcu nezhoršil natoľko, aby sa zmenila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože nedošlo k zmene skutočnosti rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, a preto bola žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 02.09.2022 zamietnutá v súlade s platnými právnymi predpismi.

Správna žaloba a žalobné body 4. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, vzhľadom na to, že nie je schopný pracovať kvôli bolesti celej pravej strany. Bolesť, ktorú udáva vôbec nebola zohľadnená pri posudzovaní jeho zdravotného stavu a pritom bolesť, ktorá pretrváva je súčasťou

cievnej mozgovej príhody. K správnej žalobe pripojil lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2023. 5. Uznesením zo dňa 25.07.203 správny súd vyzval žalobcu v zmysle , (ďalej aj „“). 6. V doplnení správnej žaloby uviedol, že je už viac ako 5 rokov po cievnej mozgovej príhode a jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje. Má neustále bolesti, preto musí navštevovať ambulanciu chronickej bolesti. Pred 5 rokmi ho uznali za invalidného v rozsahu 50% z dôvodu cievnej mozgovej príhody a za ostatné ochorenia mu zvýšili percentuálne ohodnotenie o 10% (interné, diabetes, psoriáza a ostatné choroby). Ďalej uviedol, že pokiaľ má znalosť o bolesti, ktorú má je to signál z poškodeného mozgu, čo je následok cievnej mozgovej príhody, čo napísal aj v správe ošetrujúci lekár, neurológ. Na základe uvedeného žiada, aby bolesť, ktorá u neho pretrváva bola posudzovaná vzhľadom k cievnej mozgovej príhode, teda k navýšeniu z 50% na 60% a nie k ostatnému, teda o 10% lebo to už nie je možné navýšiť. V závere doplnenia správnej žaloby uviedol, že nie je schopný pracovať, a preto žiada správny súd o plný invalidný dôchodok.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že túto v zmysle žiada v celom rozsahu zamietnuť.

8. V odôvodnení vyjadrenia uviedol k námietke žalobcu, že jeho bolesť ako následok cievnej mozgovej príhody má byť posudzovaná navýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na 60% v súvislosti s cievnou mozgovou príhodou, a nie v časti iné zdravotné postihnutia, žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia – vyjadrenie posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 29.03.2023. Podľa posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného je rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu cukrovka 2. typu s komplikáciami, kompenzovaná. Uvedené zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole IV, položke 1 file_0.jpg

file_1.wmf

písmene c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom vzhľadom na prítomnosť jednej diabetickej komplikácie (diabetickej polyneuropatie dolných končatín, očné vyšetrenie bolo bez známok diabetickej retinopatie), je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 50 % (z rozpätia 50 % — 75 %). V súvislosti s prekonanou cievnou mozgovou príhodou v roku 2018 z nedokrvenia ľavej mozgovej hemisféry, s postihnutím pravých končatín a pravého tvárového nervu a s poruchou reči žalobcu, poukázal posudkový lekár na pokračujúci dispenzár neurológom file_2.jpg

file_3.wmf

Uviedol, že je hodnotená reziduálna pravostranná hemiparéza, hemihypestéza (znížená citlivosť), centrálne hemialgie (bolesti). Objektívne neurologicky je na pravostranných končatinách ľahký pokles vo výdržovej polohe (na pravej dolnej končatine diskrétne po latencii), je znížená dotyková citlivosť, bez dysmetrie, postoj I, II, III a chôdza je v norme. Posudkový lekár skonštatoval, že žalobca je pre chronickú nenádorovú bolesť pravej polovice tela v liečbe algeziológa, bolesť je len čiastočne tlmená analgetickou liečbou. Vysvetlil, že pri osobitnom hodnotení zdravotnému postihnutiu zodpovedá zaradenie v kapitole VI, oddiele A, položke 9, písmene b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 50 % (pri tomto zaradení je rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % - 50%). Z uvedeného dôvodu bola žalobcovi pre pridružené zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch, ktoré svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí však majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10%. Ide o maximum možného zvýšenia pre pridružené zdravotné postihnutia. Ďalej uviedol, že lekárska správa z neurologickej ambulancie, MEDIVASA s. r. o., Žilina zo dňa 28. júna 2023, ktorú žalobca pripojil k správnej žalobe, bola vyhotovená po vydaní napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 4. mája 2023.

9. Správny súd pojednával dňa 28.06.2024 za prítomnosti žalobcu a poverenej zástupkyni žalovaného. Žalobca pri svojom prednese uviedol, že ma stále pretrvávajúce bolesti hlavy, ktoré sa stupňujú napriek tomu, že berie lieky, necíti si ruku ani nohu, nevie sa ani sústrediť a bolesti sú neústupčivé. Uviedol, že zotrváva na všetkých bodoch správnej žaloby. Žalobca predložil k nahliadnutiu na pojednávaní lekársku správu od neurológa zo dňa 24.06.2024 so záverom, že vzhľadom na pretrvávajúce neuropatické bolesti centrálneho pôvodu ako následok cievnej mozgovej príhody pri poškodení mozgových štruktúr je pracovný potenciál výrazne redukovaný, a preto sa doporučuje posúdenie pred posudkovou komisiou so zvýšením invalidného dôchodku. Žalobca v konečnom návrhu uviedol, že žiada predmetné rozhodnutie žalovaného zrušiť a žiada zvýšiť invalidný dôchodok, nakoľko opätovne poukázal na svoje tiaživé bolesti. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že trvá na správnosti svojich záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného zo dňa 04.05.2023. Vo svojej argumentácií poukázal na znalecký posudok, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú hodnotené správy aj z algeziologickej ambulancie.

Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov 10. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) a podľa , , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa v spojení s žalobu zamietol.

11. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb ( ), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V danom prípade, pri rozhodovaní o zmene výšky invalidného dôchodku žalobkyne je postup, vrátane náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne upravený v o sociálnom poistení.

12. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé

percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).

13. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle v spojení s s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa.

14. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu účastníka prebieha v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V súvislosti s právom na ochranu zdravia garantovaným v článku 40 SR a právom na život garantovaným článkom 15 SR, v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať ( ).

15. Predmetom súdneho prieskumu súdenej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.05.2023, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.10.2022, ktorými rozhodnutiami zamietli návrh žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.

16. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobcu vo vzťahu a postupu žalovaného, podľa ktorého žalobcovi po prehodnotení zdravotného stavu na základe žalobcom podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bola určená, resp. ponechaná nezmenená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%, pretože rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené v kapitole IV., položke 1, písmene c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Nakoľko je prítomná jedna diabetická komplikácia je určená miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, tj. 50%. Za pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojim percentuálnym hodnotením neprevýšilo rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti majú vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zvýšená o 10%.

17. Vzhľadom na uvedené je v prejednávanej veci sporná medicínska otázka nároku na zvýšenie invalidného dôchodku žalobcu. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 29.03.2023 vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil v rámci lekárskeho vyšetrenia lekárske správy: diabetologické vyšetrenie zo dňa 22.08.2022, neurologické vyšetrenie zo dňa 04.07.2022, interné vyšetrenie zo dňa 22.04.2022, vyšetrenie ambulancie chronickej bolesti zo dňa 24.08.2022 a vyšetrenie ambulancie chronickej bolesti zo dňa 20.10.2022. Na základe uvedených správ bola definovaná posudkovým lekárom choroba takto: cukrovka 2.typu s komplikáciami, diabetická polyneuropatia dolných končatín ťažká distálna symetrická senzitívne-motorická, ischemická cievna mozgová príhoda s reziduálnou hemiparézou vpravo, arteriová hypertenizia, št. II WHO. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: kapitola: IV-Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka: 1 – cukrovka, písmeno: c – ťažko kompenzovateľná, s opakovnými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (50-75%), t. j. 50%. Za iné zdravotné postihnutie bolo určené zvýšenie percentuálnej miery o 10% ostatné. Z odôvodnenia odborného posudku ďalej vyplýva, že dňa 28. apríla 2018 žalobca prekonal cievnu mozgovú príhodu z nedokrvenia ľavej mozgovej hemisféry, s postihnutím pravých končatín a pravého tvárového nervu, s poruchou reči. Pokračuje dispenzár neurológom. Hodnotená je reziduálna pravostranná hemiparéza, hemihypestéza (t. j. znížená citlivosť), centrálne hemialgie (t. j. bolesti). Objektívne neurologicky je na pravostranných končatinách ľahký pokles vo výdržovej polohe (na pravej dolnej končatine diskrétne po latencii), je znížená dotyková citlivosť, bez dysmetrie, postoj I, II, III a chôdza je v norme. Pre chronickú nenádorovú bolesť pravej polovice tela je v liečbe algeziológa, bolesť je len čiastočne tlmená analgetickou liečbou. Pri osobitnom hodnotení zdravotnému postihnutiu zodpovedá zaradenie v kapitole VI oddiel A položka 9 písmeno b./ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 50%. Je v liečbe internistu pre vysoký krvný tlak na kombinovanej antihypertenzívnej liečbe, bez dokumentovaných objektívnych orgánových zmien pri hypertenzii. Z a pridružené zdravotné postihnutia zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60%. 18. Z odborného posudku (na č.l. 10 v spise) je zrejmé akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov. 19. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil tak neurologické vyšetrenie ako aj vyšetrenia z ambulancie chronickej bolesti. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobcu ohľadom posúdenia zdravotného stavu a určenia rozhodujúceho postihnutia žalobkyne nedôvodná. 20. Správnemu súdu je známe, že žalobca k správnej žalobe priložil lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2023 a na pojednávaní predložil k nahliadnutiu lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 24.06.2024. K žalobcom doloženým lekárskym správam správny súd uvádza, že podľa účinného od 1.07.2023, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia lebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 04.07.2024, na základe ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané dňa 04.05.2023 boli na účely lekárskej posudkovej činnosti relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu. Z predloženej lekárskej

správy zo dňa 28.06.2023 vyplýva záver, že vzhľadom na neuropatické bolesti centrálneho pôvodu ako následok cievnej mozgovej príhody pri poškodení mozg. štruktúr je pracovný potenciál výrazne redukovaný, pričom sa doporučuje posúdenie pred posudkovou komisiou a tiež z lekárskej správy zo dňa 24.06.2024 vyplýva, že vzhľadom na pretrvávajúce neuropatické bolesti centrálneho pôvodu ako následok cievnej mozgovej príhody pri poškodení mozgových štruktúr je pracovný potenciál výrazne redukovaný, a preto sa doporučuje posúdenie pred posudkovou komisiou so zvýšením invalidného dôchodku, avšak táto skutočnosť nebola zrejmá v čase prebiehajúceho dávkového konania a v štádiu posudzovania zdravotného stavu žalobcu, keďže žalobca túto skutočnosť nepreukázal a nedoložil o tom relevantný doklad (lekársku správu; ). 21. Napadnutým rozhodnutím žalovaného a súdu nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu. 22. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané dňa 04.05.2022 skôr ako predložená lekárska správa zo dňa 28.06.2023 a predložená lekárska správa zo dňa 24.06.2024, takéto dôkazy nie je možné v súdnom prieskume použiť (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.08.2022, bod 36 a sp. zn. zo dňa 30.03.2022, bod 31).

23. Správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity u žalobcu nie je definitívne/posledné. Už teraz je zjavné, že žalobca disponuje lekárskymi správami datovanými po vydaní rozhodnutia žalovaného, ktoré preukazujú progres ochorenia a teda celkovú zmenu zdravotného stavu žalobcu, preto podľa správneho súdu sú očakávania žalobcu v súvislosti so zmenou stupňa invalidity v prípade opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného legitímne. Pokiaľ sa žalobcovi po vydaní napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po vydaní preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku a žalovaný v novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok tohto nároku, ktoré musia byť splnené kumulatívne, je preto žiadúci iný záver žalovaného.

24. Predmetné rozhodnutie správneho súdu sa týka len preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.05.2023 a prvostupňového rozhodnutia zo dňa 04.10.2022 a administratívneho konania, ktoré im predchádzalo. Keďže pri posudzovaní zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného je pre súd rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného (t.j. 04.05.2023) súd akceptoval, že žalovaný mohol pri rozhodovaní zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré mu boli v čase rozhodovania známe.

25. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) nie je v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovaného sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.

26. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa v spojení s .

27. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).