Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1525-2010.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1525/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: A.Š. Žilina, s.r.o., IČO: 36 422 355, Národná 809/10, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,32 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.04.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 564,87 Eur a trov exekúcie.
Exekučný súd v priebehu exekučného konania zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/163/2009 zo dňa 06.08.2010, bola obchodná spoločnosť A.Š. Žilina, s.r.o., zrušená bez likvidácie a obchodná spoločnosť s obchodným menom A.Š. Žilina, s.r.o., so sídlom Národná 809/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 422 355 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 26.01.2011 v y m a z a n á.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 26.01.2011 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa tohto ustanovenia, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 84,16 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 59,32 Eur, ktorá pozostáva z: 1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur + DPH (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.)
2/ náhrady za stratu času vo výške 2,64 Eur + DPH za stratu času celkovo v trvaní 1 hodiny a 10 minút; (§ 23 vyhlášky náhrada za stratu času vo výške 0, 66 Eur za každú aj len začatú polhodinu pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť): 2. Doručovanie príkazov na začatie exekúcie 14 bankám - 2 hodiny;
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu podľa § 21 písm. a/ vyhlášky vo výške 11,22 Eur za vyhotovenie kópii poverenia na vykonanie exekúcie 17x v súvislosti so žiadosťami o poskytnutie súčinnosti a príkazmi na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresovaných tretím osobám (bankám). Exekučný súd k tomuto uvádza, že cieľom zavedenia ustanovenia zakladajúceho právo exekútora na odmenu za vyhotovenie odpisu alebo potvrdenia zo spisu bolo vytvoriť takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala súdnemu exekútorovi vyhotovovať odpisy alebo potvrdenia zo spisu na žiadosť účastníkov bez toho, aby náklady na plnenie takejto povinnosti súdny exekútor znášal sám. Obdobný bol prístup zákonodarcu i vo vzťahu k súdom, ktorým takisto umožňuje platná právna úprava v prípadoch vydávania odpisov alebo potvrdení zo súdnych spisov účtovať za ich vyhotovenie odplatu účastníkom konania. Takýto cieľ, teda vo všeobecnosti zabezpečenie chodu justície, ktoré sa v danom prípade premieta do potreby zabezpečenia fungovania systému núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom štátom poverenej osoby - súdneho exekútora a jeho úradu, je nevyhnutné považovať za cieľ legitímny (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 56/07-51). Z uvedeného vyplýva, že odmenu podľa § 21 písm. a/ vyhlášky súdnemu exekútorovi nemožno priznať v prípade, ak si vyhotovením kópii poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor plní len povinnosť preukázať to, že mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnej veci, v ktorej žiada o poskytnutie súčinnosť tretie osoby (§ 35 ods. 1 EP).
Exekučný súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 2,64 Eur, a to v súvislosti s cestou z Hlohovca do Bratislavy a späť, vykonanou za účelom osobného doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 200 ods. 1 veta druhá EP, v zmysle ktorého súdnemu exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie účelne a hospodárne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, a preto súd má za to, že vyššie uplatnená náhrada straty času nespĺňa predpísané požiadavky účelnosti a hospodárnosti. Nakoľko sledovaný účel bolo možné dosiahnuť menej nákladným spôsobom doručenia prostredníctvom poštového podniku. Nehovoriac o tom, že súdny exekútor v rámci straty času za jednu cestu pri doručovaní jednej písomnosti určite vykonal aj doručenie iných písomností z iných exekučných konaní, kde si túto náhradu za stratu času môže uplatňovať. Keďže je absurdné domnievať sa, že súdny exekútor pri nápade exekučných vecí (súdny exekútor mal od januára do začiatku apríla 2010 nápad 1361 exekučných vecí) vykonával osobné doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému len v tejto exekučnej veci (ide o procesný úkon, ktorý exekútor vydáva v každom exekučnom konaní), a to v trvaní dvoch hodín. A teda v konečnom dôsledku by to znamenalo, že za jednu cestu bude súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za stratu času podľa § 23 vyhlášky aj niekoľkokrát. Exekučný súd ďalej uvádza, že zmyslom zavedenia paušálnej odmeny za doručenie písomností uvedených v § 15 písm. b/, c/, d/ a e/ vyhlášky a s tým spojenou aj náhradou za stratu času podľa § 23 vyhlášky bolo nepochybne priznať exekútorovi trovy exekúcie za doručenie predmetných písomností najmä povinnému. Keďže práve u povinného je najväčší predpoklad, že sa bude vyhýbať ich preberaniu a tým oddiaľovať výkon exekúcie. Oprávnený, ktorý začal s výkonom rozhodnutia nemá predsa dôvod vyhýbať sa preberaniu písomností súvisiacich s exekučným konaním. Ba práve naopak, jeho záujmom je čo najrýchlejší a najhospodárnejší výkon exekúcie (súdnemu exekútorovi táto povinnosť vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky) z dôvodu, že v neskoršom štádiu exekučného konania môže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie (§ 203 EP). Tretie osoby okrem toho, že vo väčšine prípadov (súdy, orgány štátnej správy, obce, poisťovne, banky a pod.) nemajú žiaden dôvod vyhýbať sa preberaniu zásielok a sú povinné splniť povinnosť uvedenú v žiadosti o poskytnutí súčinnosti pri vykonávaní exekúcie alebo procesný úkon exekútora, nakoľko v prípade jej nesplnenia im môže byť uložená poriadková pokuta (§ 34 ods. 12 EP). Je preto zbytočné (neúčelné), aby súdny exekútor písomnosti určené oprávnenému a tretím osobám doručoval osobne z dôvodu, že pri doručení jednej písomností uvedenej v § 15 písm. b/, c/, d/ a e/ vyhlášky vznikajú v exekučnom konaní trovy exekúcie vo výške 5,96 Eur pozostávajúce z paušálnej odmeny za jej doručenie 3,32 Eur (§15 ods. 1 vyhlášky) a náhrady za stratu času 2,64 Eur (§ 23 vyhlášky). Namiesto hotových výdavkov doručenia prostredníctvom poštového podniku vo výške 1,30 Eur. Podľa názoru súdu súdny exekútor svojím postupom poprel samotný zmysel vedenia exekučného konania, ktoré sa vedie v prospech oprávneného na uspokojenie jeho nároku vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučné konanie sa nevedie v prospech súdneho exekútora a jeho trov. Exekučný súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 2,64 Eur za osobné doručenie príkazu na odblokovanie bankových účtov v 11. bankách z dôvodu, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada na trovy exekúcie, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania.
3/ náhrady hotových výdavkov vo výške 13,60 Eur + DPH (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 13,60Eur;
4/ DPH 20% zo základu 49,43 Eur vo výške 9,89 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu, náhradu za stratu času a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.