Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-79-2022.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Subarea
10Co/79/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľky: A.. O. B., E.. XX.XX.XXXX, I. K. XXXX/XXX, I., zast. advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti odporcom: X/ C. B., E.. XX.XX.XXXX, I. K.Á. XXXX/XXX, I., X/ A. B., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XD, I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. júla 2022, č.k. 72C/23/2022-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcom 1/ a 2/, a žiadala im uložiť zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré by boli odporcovia predvolaní. Odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporcovia sú jej bývalí svokrovci (rodičia jej exmanžela) a zlé vzťahy s odporkyňou 1/ pochádzajú ešte z časov jej manželstva, kedy sa jej spolu s jej bývalým manželom vyhrážali zatvorením na psychiatrii. Navrhovateľka uviedla, že dňa 01.04.2019 (po incidente, keď ju mala odporkyňa 1/ fyzicky napadnúť) opustila spolu s maloletou dcérou byt na K. Q.. XX K. I. a ubytovala sa v krízovom centre. Vzťahy s odporcom 2/ mala v tom období korektné. Rozsudkom sp. zn. 20P/32/2019 zo dňa 12.05.2021 bolo jej manželstvo so synom odporcov rozvedené a súd schválil vo vzťahu k maloletej rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa zaviazal k úhrade výživného na maloletú a rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletou si neupravia. Počnúc januárom 2022 sa jej bývalý manžel s maloletou stretáva v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, a to každý týždeň v utorky a štvrtky v trvaní približne 15 minút. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dňa 07.06.2022 sa v škole maloletej (S. Š. S.. X., M. XX, I.) konala besiedka, na ktorej sa zúčastnili odporcovia, a aj ona so svojím otcom. Po pokuse odporkyne 1/ o kontakt s maloletou prišlo ku konfliktu medzi ňou (navrhovateľkou) a odporkyňou 1/ kvôli stretávaniu sa syna žalovanej s mal. dcérou. Následne prišlo k stretnutiu navrhovateľky s odporcom 2/, ktorý jej povedal, že nemá vstupovať do bytu, nie je to jej byt, a že ak doň vstúpi, tak jej nohy doláme. Navrhovateľka uviedla, že následne bola asi tri minúty v rozhovore so spolužiačkami maloletej a potom pristúpila k svojmu otcovi, ktorí viedol rozhovor s odporcami. Odporcovia začali ju, jej otca a maloletú zatláčať smerom k dverám, ktoré sa ona snažila otvoriť tak, aby sa tam vedela spolu s maloletou a otcom schovať pred odporcami. Ako otvárala dvere ju odporkyňa 1/ surovo schmatla za pravú ruku pod ramenom a lomcovala ňou dopredu a dozadu, pričom sa na jej adresu vyjadrovala slovami „ty hnusná mrcha, ako si dovoľuješ
zabraňovať nášmu synovi stretávať sa s malou, ja ťa zabijem, ja ťa zabijem“ a počas toho sa ju telom snažila tlačiť dozadu. Počas toho, ako ju držala, sa odporkyňa 1/ na ňu zaháňala, snažila sa ju udrieť do tváre, ale ona sa bránila jednou rukou a druhou chránila dcéru. Keď sa snažila zavrieť dvere von z vestibulu do škôlky, odporcovia jej to znemožnili vsunutím nôh do dverí. Navrhovateľka uviedla, že začala kričať o pomoc, na ktorú im prišlo niekoľko rodičov (E.. Z.. A. Š. W. Z.. Ž., ktorú navrhovateľka označila i v ňou podanom trestnom oznámení) a snažili sa odporcov od nej a ostatných odtiahnuť a znemožniť im, aby ďalej napádali ju, maloletú a jej otca, vďaka čomu sa jej podarilo zavrieť dvere. Vtedy jej zle od srdca, cítila silný bolestivý tlak na hrudi, pri srdci, bolo jej na odpadnutie a napínalo ju na vracanie. Uviedla, že si ľahla, aby sa upokojila, a aby sa jej zlepšil zdravotný stav. O cca 17.30 h, ihneď, ako sa jej podarilo zatvoriť dvere a dostať sa do bezpečia, volala na políciu. Hliadka prišla do cca 15 minút, ale v tom čase boli odporcovia preč. Hliadka ju poučila, že môže podať oznámenie, ktoré aj podala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súvislosti s fyzickým napadnutím odporcami, bolesťou ruky a psychickým otrasením, vyhľadala lekársku pomoc a bola aj práceneschopná pre B.. X..X - I. E. I. K. G. W. L..X - W. S. X.. Ošetrujúcim lekárom jej bolo odporučené vyhľadať psychologickú pomoc. Dňa 10.06.2022 sa navrhovateľka zúčastnila vyšetrenia u psychologičky, ďalšie vyšetrenie u psychologičky a kontrolné vyšetrenie u obvodného lekára bolo stanovené na 20.06.2022, s rukou bola poslaná na RTG. Navrhovateľka mala za to, že konanie, ktorého sa dopustili odporcovia ohrozilo jej telesnú i duševnú integritu.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka predložila sobášny list, rozsudok o rozvode, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 07.06.2022, prehlásenia svedkov, ktorí jej a jej rodine pomáhali, potvrdenie o jej PN zo dňa 08.06.2022, sprievodný list na RTG vyšetrenie, fotografiu jej ruky, správu z jej psychologického vyšetrenia a lekársku správu z vyšetrenia maloletej.
4. Vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. f), g) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 C.s.p. a čl. 5 veta prvá zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a uviedol, že pri rozhodovaní o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení zákazu odporcom priblížiť sa k navrhovateľke vychádzal z návrhu spolu s prílohami a posudzoval závažnosť incidentu, z priebehu ktorého navrhovateľka odvodzovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v proporcionalite s právami odporcov, ktoré by boli prípadným nariadením neodkladného opatrenia obmedzené.
5. Vysvetlil, že v prvom rade bolo potrebné ustáliť hrozbu vyplývajúcu z priblíženia sa odporcov k navrhovateľke, ktorá môže byť odvodená zo série niekoľkých útokov, či už dokonaných, alebo v štádiu pokusu, alebo z jedného tak závažného incidentu, že na jeho skutkovom deji sa dá postaviť obava smerom do budúcna. Vyhodnotil, že v posudzovanom prípade ide o jeden incident (aj keď navrhovateľka popisovala aj nezhody s odporkyňou 1/ z marca 2019 v spoločnej domácnosti, ktorú však už opustila, a s odporcom 2/ nezhody nemala).
6. Ustálil, že navrhovateľkou popísaný incident zo dňa 07.06.2022 sa udial po skončení školskej besiedky pri účasti väčšieho množstva ľudí. Odporcovia na túto besiedku prišli za účelom stretnutia sa s vnučkou. Navrhovateľka uviedla, že vedie viacero súdnych konaní (okrem iného ohľadom užívania bytu), a tak zrejme pod ťarchou živých sporov toto stretnutie medzi účastníkmi konfliktu vygradovalo k osobným útokom zo strany odporcov voči navrhovateľke. Nepovažoval za sporné, že uvedená situácia bola emočne vypätá a spôsobilá zasiahnuť do emočnej a psychickej stability navrhovateľky. Za dôležité však považoval vyhodnotiť, či bol konflikt takej intenzity, že by jeho priebeh zakladal potrebu ochrany navrhovateľky spočívajúcu v uložení zákazu priblíženia sa odporcom. Tu poukázal na to, že napriek tomu, že situácia sa udiala za väčšej účasti svedkov a pri stálej prítomnosti otca navrhovateľky, tak navrhovateľka pre potvrdenie svojej verzie priebehu konfliktu doložila vyjadrenie Z. W. W. Z. Ž., z ktorej vyplýva len existencia bližšie nepopísaného konfliktu medzi navrhovateľkou a nestotožnenými osobami.
7. Vysvetlil, že subjektívne vnímanie vypätej situácie, ktorej základ je daný neurovnanými vzťahmi z minulosti, nie je jediným kritériom pri hodnotení potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Ohrozenie telesnej a v tomto prípade hlavne duševnej integrity musí byť objektívne spôsobilé ohrozenia človeka a musí existovať hrozba ďalšieho takéhoto útoku. Nepochyboval, že navrhovateľke sú podobné situácie veľmi nepríjemné, čomu svedčí aj jej reakcia (pre upokojenie si ľahla, vyhľadala lekársku pomoc, je na PN), avšak táto senzitivita nemôže byť celá prenesená na odporcov. Tí podľa návrhu navrhovateľku od jej opustenia spoločnej domácnosti (tvoriacej s odporkyňou 1/) nevyhľadávajú ani
nekontaktujú. Aj ich prítomnosť na besiedke školy bola pravdepodobne vyvolaná účasťou ich vnučky, a nie navrhovateľky. Nemal teda za preukázané, že by odporcovia úmyselne vyhľadávali navrhovateľku za účelom konfrontácie. Nepochybne aj pre odporcov musela byť celá situácia nepríjemná, keď vnučka odmietla kontakt s nimi a navrhovateľka na to reagovala tak, že svoju dcéru chytila za ruku a bez slova kráčala preč od odporkyne 1/. Takéto (aj keď tiché) gradovanie situácie však prerástlo do vzájomného konfliktu, kde podľa navrhovateľky zazneli aj vyhrážky (neopováž sa do neho (bytu) vstúpiť lebo ti nohy dolámem...ty hnusná mrcha, ako si dovoľuješ zabraňovať nášmu synovi stretávať sa s malou, ja ťa zabijem, ja ťa zabijem). Tieto však nemal dôkazmi preukázané (napriek tomu, že mal byť okrem iných stále prítomný otec navrhovateľky). Uviedol, že v rámci popísaného skutkového deja možno expresívnejšie vyjadrenia priradiť skôr k nezvládnutým emóciám strán konfliktu než reálnosti hrozieb. K stretnutiu medzi navrhovateľkou a odporcami prišlo na školskej akcii, ktorých početnosť je v najbližšom období vzhľadom na školské prázdniny a zvyklostí spojených so začiatkom roka ojedinelá, a tak považoval za len málo pravdepodobné, že by k stretnutiu odporcov a navrhovateľky malo v dohľadnej dobe vôbec prísť.
8. Uviedol tiež, že pre najlepší záujem mal. dcéry je vytvorenie (udržiavanie, zlepšenie, obnovenie) vzťahu so starými rodičmi, pokiaľ by takýto vzťah vzhľadom na osoby starých rodičov nebol dieťaťu skôr na ujmu než na úžitok. Tento záujem musí brať do úvahy rodič, ale aj súd rozhodujúci o právach, ktoré sa dieťaťa môžu dotknúť. Nakoľko mal. dcéra nebýva pravidelne a dlhšie v starostlivosti svojho otca (syna odporcov), tak kontakt starých rodičov je pravdepodobný len s určitou formou účasti navrhovateľky, ktorá by aj napriek nezhodám z minulosti a prebiehajúcim sporom mala pri otázke styku mal. dcéry s jej starými rodičmi uprednostňovať záujem mal. dcéry (tak ako jej to káže čl. 5 zákona o rodine), čo znamená udržiavanie vzťahov mal. dcéry so starými rodičmi, ak pre dôvody na strane starých rodičov by nebolo takéto stretávanie sa na jej ujmu.
9. Uzavrel, že nemal preukázané, že by odporcovia vyhľadávali navrhovateľku, ani že existuje reálna obava ohrozenia navrhovateľky zo strany odporcov. Nakoľko sú odporcovia starými rodičmi mal. dcéry navrhovateľky, pri rozhodovaní zohľadnil aj túto skutočnosť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
10. Odporcom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli..
11. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie (z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.) a navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom ho žiadala nariadiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolaní sa pridržala svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočností v ňom uvedených. Tvrdila, že konanie odporcov bolo vopred premyslené s cieľom ju ohroziť, pretože na besiedku neprišli za účelom stretnutia sa s vnučkou, keďže sa dostavili až po besiedke na tzv. agapé, kde primárne nevyhľadali maloletú, ale konfrontovali ju a jej otca, a keďže ona nemala v úmysle vyhrocovať konflikt, bez slova odišla. Konaním odporcov utrpela fyzické a psychické zranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie a opakované návštevy psychologickej ambulancie, a bola pre ne uznaná dočasne práceneschopnou v trvaní 15 dní. Ďalej tvrdila, že k fyzickému napádaniu dochádzalo aj v minulosti, kedy sa odporkyňa 1/ nasťahovala do bytu, v ktorom bývala spolu s vtedajším manželom, pričom odporkyňa 1/ ju zastrašovala, vulgárne nadávala a neustále sa na ňu zaháňala, a to v prítomnosti maloletej. Vzhľadom na uvedené teda nejde o jednorazový incident vyvolaný hádkou a nezhodami v rodine, keďže už v minulosti dochádzalo k vedomému a cielenému násiliu zo strany odporkyne 1/ voči nej, pričom aktuálne tieto incidenty naberajú na sile a dostali sa až na verejnosť. Navrhovateľka uviedla, že objektívne pociťuje strach z prípadného opätovného konania odporcov, ktoré by smerovalo voči jej integrite, pretože vyhrážky odporkyne 1/ o zabití boli umocnené jej fyzickou inzultáciou, keď ňou odporkyňa 1/ lomcovala a druhou rukou sa zaháňala tak, že sa ju snažila udrieť. Poukázala na to, že v súvislosti s uvedenou fyzickou inzultáciou podala na odporcov trestné oznámenie, avšak orgány činné v trestnom konaní túto vec postúpili Okresnému úradu Bratislava na priestupkové konanie s odôvodnením, že uvedeným konaním nedošlo k spáchaniu trestného činu, z čoho vyvodila, že zo strany odporcov došlo ku konaniu, ktoré nie je spoločensky akceptovateľné a môže napĺňať znaky priestupku. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že by mala pri styku A.. B. so starými rodičmi, aj napriek nezhodám z minulosti, uprednostňovať záujem maloletej a udržiavať s nimi vzťah. Uviedla, že maloletá je po predmetnom konflikte otrasená, negatívne ovplyvnená a musí sa tiež podrobovať psychologickej intervencii a z dôvodu kľudového režimu a stabilizácie sa dva dni po konflikte nezúčastnila vyučovania.
Následne aj napriek účasti na vzdelávacom procese vyjadrila veľký strach z odporcov. V súvislosti s jej negatívnym prežitkom na besiedke sa navrhovateľka stretla aj s detským psychológom a uviedla, že akékoľvek stretávanie sa s odporcami môže v súčasnosti ohroziť maloletú a jej zdravý vývin. Záverom zhrnula, že správanie odporcov má povahu násilného, agresívneho a nepredvídateľného správania, ktoré v nej, v jej otcovi a maloletej vzbudzuje dôvodný strach o život a zdravie.
12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď sa plne stotožnil aj s jeho vyčerpávajúcim a správnym odôvodnením, na ktoré týmto poukazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovať. Za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p. len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a na odvolacie námietky žalovaného uvádza nasledovné.
13. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto prípade navrhovateľky, osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo (v tomto prípade telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľky) ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
15. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade navrhovateľka, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne jej hroziaca ujma. Nárok navrhovateľky je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľky musí byť konkrétna, a navrhovateľka ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.
16. Možno teda zhrnúť, že ak navrhovateľka navrhla voči odporcom 1/ a 2/ nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sledovala dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mala povinnosť osvedčiť, že právny vzťah medzi sporovými stranami vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy pomerov jej vzhľadom na konkrétne konanie odporcov 1/ a 2/ reálne a bezprostredne hrozí ohrozenie jej telesnej integrity alebo duševnej integrity, ktorému môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. Navrhovateľka bola teda povinná tvrdiť a zároveň osvedčiť, že úprava pomerov strán práve ňou navrhovaným neodkladným opatrením je z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná.
17. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného navrhovateľkou neboli splnené, keď nemal za osvedčené, že existuje reálna obava ohrozenia navrhovateľky zo strany odporcov, a preto jej návrh zamietol. Odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. Po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinných dôkazov, nezistil totiž, zhodne so súdom prvej inštancie, žiadny dôvod, na základe ktorého by bolo bezodkladne a naliehavo potrebné uložiť odporcom 1/ a 2/ zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré by boli žalovaní predvolaní).
18. I keď navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozsiahlo argumentovala potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorú zdôvodňovala ohrozením jej telesnej i duševnej integrity ňou (vyššie) opísaným správaním sa odporcov na večierku v škole maloletej a jej strachom o jej život a zdravie, skutočnú, reálnu obavu z konania odporcov do budúcnosti, ani ňou tvrdenú intenzitu správania sa odporcov pri tomto jednom incidente na večierku, podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného s názorom súdu prvej inštancie) neosvedčila.
19. Celý konflikt, ku ktorému došlo na večierku maloletej, opísala subjektívne z jej pohľadu, čo je samozrejmé, avšak svoje tvrdenia o vyhrážaní sa smrťou a fyzickom napadnutí, ničím neverifikovala a neosvedčila žiadnymi relevantnými dôkazmi, iba takými, na ktorých bola sama zainteresovaná, a v ktorých to rovnako ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len tvrdila, ako je ňou podané trestné oznámenie, ňou opísané zdravotné a psychické ťažkosti (prameniace z ňou opísaného incidentu), pre ktoré bola PN s bližšie nešpecifikovanými diagnózami - bližšie neurčená bolesť v hrudníku a akútna stresová reakcia, lekárska správa o vyšetrení maloletej spísaná podľa ňou poskytnutých údajov a na jej žiadosť (z ktorej žiadne zdravotné problémy maloletej nevyplývajú). Z ňou k návrhu predložených dôkazov to, že (a ako) sa jej mali odporcovia vyhrážať, nevyplýva, a nevyplýva z nich ani to, že by ju odporcovia fyzicky napadli. Osvedčené bolo len to, že medzi stranami došlo ku konfliktu, že navrhovateľka kričala o pomoc, a Ž. Z.. Ž. mala pocit, že navrhovateľka chce za sebou zatvoriť dvere do škôlky, ale nejakí ľudia jej v tom bránia, a domnieva sa, že jej nejakí ľudia pomohli, pretože po chvíli všetci od nej odišli (vyjadrenie Z.. Ž.). Pritom vo svojom trestnom oznámení navrhovateľka tvrdí, že práve pani Ž.Á. S. Z.. Š. hneď zareagovali na jej krik a ako prví sa snažili odtiahnuť odporcov od skupiny navrhovateľky (a že ich aj odtiahli). Týmto vyhodnotením nemieni odvolací súd spochybňovať tvrdenia navrhovateľky, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a jej subjektívne hodnotenie incidentu tak, ako ho ona pociťovala). Zámerom odvolacieho súdu je poukázať na to, že navrhovateľka, ktorá navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, bola povinná nielen tvrdiť, ale aj zároveň osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu (ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.), a túto povinnosť si navrhovateľka nesplnila. Osvedčenie tvrdených skutočností musí mať totiž určitú kvalitu, ktorá v posudzovanej veci absentuje. Nariadiť neodkladné opatrenie len za základe tvrdení navrhovateľky nemožno.
20. Naviac, súd prvej inštancie správne skúmal, či je daná existencia ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcov. Správne tiež vysvetlil, že ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcov by mohlo byť vyvodené zo série niekoľkých útokov, či už dokonaných alebo v štádiu pokusu, alebo z jedného tak závažného incidentu, že na jeho skutkovom deji sa dá postaviť obava smerom do budúcna, teda hrozba ďalšieho takéhoto útoku. V našom prípade išlo o jeden incident (ktorého priebeh s údajnými vyhrážkami a fyzickým napadnutím, ako už uviedol odvolací súd vyššie, nie je osvedčený). Sama navrhovateľka predsa uviedla, že naposledy, pred konfliktom na večierku v škole maloletej, bola s odporcami v kontakte v roku 2019. Netvrdila, že by ju odporcovia odvtedy kontaktovali, obťažovali, osočovali, prenasledovali, zastrašovali, alebo sa jej vyhrážali (okrem jej tvrdenia o ich vyhrážaní sa jej na predmetnom večierku). Naopak, z jej návrhu vyplýva, že s odporcami nie je v žiadnom kontakte. Záver súdu prvej inštancie, že nemal za osvedčené, že existuje reálna obava ohrozenia navrhovateľky zo strany odporcov, je správny.
21. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere sú uvedené vyššie a odvolací súd s nimi súhlasí a poukazuje na ne. Považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ust. § 329 ods. 2 C.s.p.).
22. Odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Navrhovateľka v odvolaní len zotrvala na svojom návrhu a zopakovala svoju argumentáciu, ktorú ešte rozvinula v snahe presvedčiť odvolací súd. Tvrdila, že konanie odporcov bolo vopred premyslené s cieľom ohroziť ju, že vyhrážky odporkyne 1/, že ju zabije, boli umocnené jej fyzickou inzultáciou, čo spôsobuje jej obavu a strach o svoj život a zdravie. Tvrdila tiež, že správanie odporcov má povahu násilného, agresívneho a nepredvídateľného konania, čo v nej vzbudzuje vzhľadom na vyhrážky odporkyne 1/, že ju zabije, strach o jej život a zdravie, a že sa bojí, že odporkyňa 1/ naplní svoje vyhrážky o jej zabití, že je ohrozená, a že neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu. Odvolací súd zotrváva na svojich vyššie uvedených záveroch a opätovne pripomína, že i keď navrhovateľka kvalifikovane tvrdí, jej tvrdenia bez ich osvedčenia na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačujú.
23. Možno uzavrieť, že nakoľko navrhovateľka neosvedčila, že bez ňou navrhnutej úpravy pomerov strán jej vzhľadom na konanie odporcov reálne a bezprostredne hrozí ujma, ktorej je možné zabrániť len rozhodnutím (neodkladným opatrením) súdu, nemohla byť so svojím návrhom úspešná. Ak súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie neodkladné opatrenia napadnutým uznesením zamietol, rozhodol správne.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a odporcom, nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).