Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sd/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: B.. B.M. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X, XXX XX A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8

- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 v konaní o invalidnom dôchodku, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.04.2014 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 29.01.2014.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 29.01.2014, v zmysle ktorého navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 29.01.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidnou.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 16.04.2014 navrhovateľka požiadala o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.04.2014, pričom argumentovala lekárskymi správami. Namietala, že posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu bral do úvahy len stav po operácii krčnej chrbtice s tým, že následky operácie majú len mierny reziduálny funkčný postih - XV/E/4a-10-20%. V posudku nie je uvedené, že mimo operovanej krčnej platničky má postihnuté aj susediace krčné stavce, čo je potvrdené opakovanými neurologickými vyšetreniami, vrátane vyšetrení magnetickou rezonanciou. V zápisnici sa uvádza, že poškodenie ľavého (no ide o poškodenie pravého kolena), v dôsledku poškodenia menisku a opakovanou operáciou nie je poškodenie také závažné, aby vplývalo na celkové zdravotné postihnutie.

Ďalej navrhovateľka namietala, že roky trpí bolesťami krížovej chrbtice s vyžarovaním bolesti do dolných končatín, predovšetkým pravej, čo potvrdzujú opakované vyšetrenia na neurologickej,

ortopedickej a FRO ambulancii, z ktorých vyplýva poškodenie aj stavcov a platničiek v oblasti driekovej chrbtice. Kontrolným neurologickým vyšetrením dňa 02.04.2014 mala doporučené kontrolné vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Navrhovateľka namietala, že posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu dňa 29.01.2014, vychádzajúc z jej subjektívnych ťažkostí a doložených odborných nálezov (opakované neurologické vyšetrenia, neurochirurgický nález, rehabilitačné a ortopedické), bral do úvahy len jej zdravotný stav po operácii krčnej chrbtice a v zápisnici uviedol, že „ostatné ochorenia svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu“, s tým nemôže súhlasiť a preto podala toto odvolanie, nakoľko vzhľadom na celkový zdravotný stav nie je schopná v plnom rozsahu vykonávať prácu ani administratívneho charakteru, tobôž nie fyzickú. Žiadala preto o opakované prehodnotenie zdravotného stavu s posúdením postihnutia krčnej, driekovej chrbtice a pravého kolena. Považovala za vhodné, keby na prejednaní jej odvolania bol prizvaný odborný lekár - neurológ, ale nie posudkový lekár

- neurológ pobočky. Zároveň uviedla, že pri prejednaní v komisii dňa 29.01.2014 bola pod značným psychickým tlakom, v dôsledku čoho podpísala zápisnicu s tým, že nemá námietky a že všetkému porozumela, čo nie je pravda.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 13.06.2014 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľky a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice a následne dňa 29.05.2014 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Košiciach. Posudkoví lekári vo výroku zmienených lekárskych posudkov podľa tvrdení odporkyne zhodne uviedli, že navrhovateľka invalidnou v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

V prípade osoby navrhovateľky posudkoví lekári zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľky a výsluchu splnomocneného zástupcu odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového, ako aj administratívneho spisu odporkyne a s novou lekárskou správou posudkového lekára zo dňa 24.03.2015 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.

Zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 08.12.2014, ktorý posudzoval jej zdravotný stav po podaní opravného prostriedku, a to vypracovaním lekárskej správy a posudku dňa 29.05.2014.

Navrhovateľka na pojednávaní, nariadenom na deň 14.10.2014 uviedla, že podľa jej názoru jej zdravotný stav nebol správne posúdený a správne zaradený podľa tabuľky lekárom ani prvého, ani druhého stupňa. Keby jej zdravotný stav bol posúdený podľa písmena b/, už by to zakladalo čiastočnú invaliditu. Nezohľadnil jej subjektívne ťažkosti, ktoré aj pri rozhovoroch s kolegami a ošetrujúcimi lekármi zakladajú mieru poklesu a neodzrkadlilo sa to ani v konaní na druhom stupni, keď lekár žartovne povedal, že tých 20 % sa mu nepozdáva, ale že je s tým veľa administratívnych problémov, keby to prerábal. Na prvom stupni v Rožňave mala pocit, ktorý bol aj potvrdený, a to námietkami na jej osobu, že si to vymyslela. Je jeden rok po operácii a ani liečba nebola efektívna, pretože má ďalej bolesti napriek nízkemu prahu bolesti, má oslabené ruky a nevie navariť ani obed. V čase práceneschopnosti minulého roku prišiel anonym, že si to vymýšľa a tak bola aj posudzovaná.

K námietke o tom, že v komisii dňa 29.01.2014 bola pod psychickým tlakom, uviedla, že to bolo z dôvodu, že jej lekár povedal, že sú na ňu anonymy a telefonáty ho navádzali, aby rozhodol tak, ako

rozhodol. Uviedla, že aj po liečení má bedrové ťažkosti a predložila súdu lekársku správu z 01.10.2014 z neurologickej ambulancie, v ktorej nie sú uvedené nové skutočnosti a svedčí o zhoršujúcom sa zdravotnom stave v porovnaní s lekárskymi správami, ktoré boli predložené posudkovým lekárom. Poukázala na to, že jej zdravotný stav by mal byť posudzovaný aj na základe subjektívnych bolestí a nebola dostatočne zohľadnená funkčná miera slabosti jej rúk, pretože v práci síce nedvíha ťažké predmety, ale pracuje s myšou a po práci má úplne stŕpnuté ruky. Jej zdravotný stav mal byť posúdený podľa kapitoly XV, oddiel E, bod 4b, a nie 4a, a to z dôvodu, že sa u nej jedná o ťažko recidivujúce prejavy a má v zlom stave svaly. Ani po liečení sa nevedela poriadne hýbať, pričom tieto problémy má už nejakých 10 rokov, ale lieči sa sama alternatívnou medicínou. Prehlásila, že netrvá na návrhu uvedenom v opravnom prostriedku na prizvanie odborného lekára neurológa na pojednávanie.

Na základe novodoloženej lekárskej správy z neurologickej ambulancie zo dňa 01.10.2014 doplnil predchádzajúci posudok posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia v Košiciach F.. P. A. za prítomnosti lekárky z odboru neurológie v posudku zo dňa 08.12.2014.

Na pojednávaní krajského súdu dňa 21.01.2015 navrhovateľka po prečítaní lekárskeho nálezu s posudkom zo dňa 08.12.2014, ktorý bol vypracovaný posudkovým lekárom F.. P. A. spolu s odbornou lekárkou z odboru neurológie F.. F.. O., namietala závery tohto posudku z dôvodu, že sa u nej jedná o recidivujúce prejavy podľa 4b a iné pacientky s týmto nálezom majú rozpätie 35 až 45%. Žiadala, aby F.. A. bol vylúčený, pretože je voči nej zaujatý. Navrhovala, aby jej zdravotný stav posúdil iný lekár na inej pobočky, okrem Rožňavy, pretože posudkový lekár prišiel z Rožňavy na pobočku a tu ju posudzoval a sám povedal, že dostal na ňu písomnú sťažnosť. Namietala osobu F.. A., vzhľadom na svoj zdravotný stav, keď stále chodí na infúzie a masáže. Navrhla, aby ju posudzovali lekári mimo Košíc a bola ochotná dôjsť na príslušné pobočky na vyšetrenie. Uviedla, že je zamestnankyňou Sociálnej poisťovne v Košiciach od roku 1996 priamo na oddelení lekárskej posudkovej činnosti. Tieto problémy má od svojej 40-tky a nebola by žiadala o dôchodok, ale jej kolegovia z tohto oddelenia po zhodnotení jej zdravotných správ boli toho názoru, že pri hlavnom ochorení a po operácii krčnej chrbtice a ďalších problémoch aj s driekovou chrbticou jej prináleží invalidný dôchodok, prípadne aj s navýšením za toto ďalšie ochorenie. F.. A. robí na tom istom odbore, ale na odvolacom, teda na vyššom stupni.

Na základe námietok navrhovateľky Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dňa 13.02.2015 rozhodnutím č. 24803-2/2015-BA rozhodol o tejto námietke zaujatosti tak, že jej vyhovel s tým, že uvedený posudkový lekár sociálneho poistenia je vylúčený z konania a posúdením zdravotného stavu bola poverená posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, F.. A. V..

Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove F.. A. V. za prítomnosti odborného lekára z odboru neurológie F.. V. H. vypracovala dňa 24.03.2015 lekársku správu s posudkom. V tejto správe prihliadla na navrhovateľkou udávané subjektívne ťažkosti, a to pretrvávanie bolesti v oboch rukách, ako aj na bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny a po vyšetrení odborným lekárom neurológom bol zdravotný stav zhodnotený tak, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol označený stav po operácii krčnej chrbtice s miernym reziduálnym funkčným výsledkom - kapitola XV, oddiel E, položka 4a (10-20%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 20 %.

V celkovom posudku posudková lekárka uviedla, že navrhovateľka bola dňa 17.10.2013 operovaná na neurochirurgickej klinike, kde bola vykonaná mikroskopická disektómia s čiastočnou náhradou umelou medzistavcovou platničkou. V pooperačnom období došlo k zlepšeniu neurologického nálezu, ktorý pretrvával len s miernym reziduálnym funkčným nálezom. Pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľka predložila najnovšie odborné neurologické vyšetrenie a rehabilitačné vyšetrenie a bola vyšetrená odborníkom pre neurológiu a posudkovou lekárkou. Bolo zistené, že zdravotný stav od operačného riešenia sa zlepšil, nie je prítomný zánikový syndróm, pretrvala mierna porucha dynamiky v krčnom úseku chrbtice a mierna hypestéza v pravom lýtku, čo zodpovedá jednému reziduálnemu funkčnému nálezu. Ani v oblasti driekovej časti chrbtice nebol toho času dokumentovaný koreňový syndróm, funkčné vyšetrenie bolo v norme, vrátane funkčného vyšetrenia oboch kolien. Posudková lekárka zhodne s

odborníkom pre neurológiu dospeli k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

Napokon na pojednávaní dňa 29.04.2015 po prečítaní lekárskej správy s posudkom zo dňa 24.03.2015 navrhovateľka trvala na tom, že sa nemá dobre, zaradenie do mierneho reziduálneho stavu nie je správne podľa písmena a), pretože od posledného pojednávania bola na vyšetrení po infúziách. Trvala na tom, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ktoré nepovažuje za právne.

Splnomocnený zástupca odporkyne mal za to, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posúdili náležite zdravotný stav navrhovateľky s tým, že podľa lekárskych nálezov správne zaradili navrhovateľku podľa prílohy č. 4 do kategórie, pri ktorej dali navrhovateľke maximum, čo nezodpovedá invalidite. Navrhovateľke sa teda nepodarilo spochybniť rozhodnutie odporkyne a preto žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

Podľa obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Prešove zo dňa 24.03.2015, rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade navrhovateľky je stav po operácii krčnej chrbtice s miernym reziduálnym funkčným výsledkom - kapitola XV, oddiel E, položka 4, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 29.01.2014, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 07.04.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 29.01.2014 bol teda potvrdený lekárskym posudkom zo dňa 24.03.2015, ktorým bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený jej zdravotný stav a boli zohľadnené i navrhovateľkou novodoložené lekárske nálezy.

Oba odborné lekárske posudky zo dňa 29.01.2014 a 24.03.2015 v prípade navrhovateľky zhodne skonštatovali stav po operácii krčnej chrbtice pre degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek s miernym reziduálnym funkčným nálezom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, odôvodňujúce 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky. Medzi jednotlivými závermi posudkových lekárov neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Odvolacie námietky navrhovateľky neboli v žiadnom smere spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľkou uvádzané subjektívne ťažkosti boli zohľadnené pri podaní posudku posudkovou lekárkou za prítomnosti odborného lekára z odboru neurológia dňa 24.03.2015, ktorí v konfrontácii s objektívnymi lekárskymi nálezmi dospeli k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.

Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidnou.

Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd k tomu dodáva, že posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno a/ umožňuje priznať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len v rozpätí 10-20%, a z tohto rozpätia v prípade navrhovateľky bolo uznaných 20%, teda na hornej hranici tohto rozpätia, ktoré samotné už zo zákona neumožňuje priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.

Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.

Z dôvodu, že sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok mal súd za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne, zákonne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd záverom dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2014 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.

Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.