Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-109-2013.pdf
PDF · 162.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/109/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa D. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, XXX XX S., štátna občianka SR, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 02 Zvolen proti odporcovi v I.rade N. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S.-G., S. XXXX/XX, štátny občan SR a odporkyni v II.rade I.Á. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.-G.,S., XXXX/XX, štátna občianka SR o zaplatenie 4.300 € s prísl. a o vzájomnom návrhu odporcov, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v I.rade a odporkyni v II.rade z a m i e t a .
Súd vzájomný návrh odporcu v I.rade a odporkyne v II.rade voči navrhovateľke z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Dňa 04.04.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 4.4.2013, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 4.300 € spolu s 5,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.300 € od 5.4.2013 do zaplatenia, a tiež jej nahradiť trovy konania vo výške 258 € z titulu súdneho poplatku za návrh a trovy práv. zastúpenia vo výške 3l7,72 € za 2 úkony právnej služby vrátane dvoch režijných paušálov. Svoj návrh zdôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vrátane ich súčasti a príslušenstva vedených na Správe katastra Detva, nachádzajúcich sa v k.ú. S. obce S., okres S. zapísaných na LV č.XXXX, t.j. stavby-3-izbového bytu č.l8 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným č.XXX postaveného na pozemku parcely registra „ C“, parcel. číslo XXXX ako i spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a tiež spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parcely registra „ C“ parc. číslo XXXX o výmere XXXX I.-zastavané plochy a nádvoria. Odporcovia užívali predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v období od 4.4.2011 do l9.l.2013, pričom týmto konaním sa bezdôvodne obohacovali na jej úkor a s poukazom na § 451 ods.l OZ sú povinní toto bezdôvodné obohatenie vydať. Uviedla, že podľa nej obvyklou a primeranou odplatou ( bez platieb za energie) za užívanie nehnuteľností odporcami je suma najmenej vo výške 200 € mesačne. V tejto súvislosti odkázala aj na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 14C 215/2011, v ktorom súd rozhodoval v obdobnej právnej veci. V súdenej veci sa odporkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.4.2011 do l9.l.2013 teda za obdobie 2l,5 mesiaca. Po právnej stránke navrhovateľka zdôvodnila svoj nárok odkazom na ustanovenie § 451 ods.1 a 2 OZ a ohľadne uplatneného úroku z omeškania tiež s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods.1 prvá veta nariadenia vlády č.20/2013 Z.z.
Na návrh vydal súd dňa 3.7.2013 platobný rozkaz sp.zn. 16C 109/2013-24, ktorý bol odporcovi v I.rade doručený dňa l2.9.2013 a proti ktorému podali odporcovia odpor zo dňa 27.9.2013, ktorý bol na tunajší súd doručený dňa 27.9.2013, v ktorom okrem iného uviedli, že tvrdenia navrhovateľky nezodpovedajú relevantnému skutkovému stavu veci a samotný návrh navrhovateľky je skutkovo a právne nedôvodný a neopodstatnený. Dňa l.10.2005 si odporcovia prenajali od navrhovateľky predmetný byt č. XX nachádzajúci sa na Š. O.. v S., súp. číslo XXX, orientačné číslo X s dojednaním možnosti prednostného odkúpenia s tým, že akékoľvek vložené náklady do ich rekonštrukcie budú zohľadnené (odpočítané) od budúcej kúpnej ceny. Byt sa t.č. nachádzal v neobývateľnom a dezolátnom stave, okrem iného bez vykurovania a tiež s poškodenou elektroinštaláciou poznačený nešetrným a nedbalým zaobchádzaním predchádzajúcich nájomníkov. Za účelom toho, aby sa byt stal spôsobilým k obývaniu a užívaniu boli zo strany odporcov vložené nemalé finančné prostriedky. Počas rekonštrukcie predmetný byt navrhovateľka niekoľkokrát navštívila, pričom voči prevádzanej rekonštrukcii neprejavila žiadne výhrady, pripomienky, či svoj nesúhlas. Následne bola navrhovateľka odporcami požiadaná o vypracovanie kúpnej zmluvy, na základe ktorej by sa títo stali jeho vlastníkmi. Tento návrh navrhovateľka odmietla s tým, že k vypracovaniu predmetnej zmluvy dôjde neskôr. Od tej doby začali z jej strany obštrukcie a zlyhali všetky pokusy o vyriešenie kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Neskôr navrhovateľka začala odporcom predmetnú nehnuteľnosť ponúkať za neprimerane vysokú cenu, ktorá výrazne presahovala cenu zrekonštruovaného bytu, za účelom ich odradiť od kúpy predmetnej nehnuteľnosti. Pristúpením na požiadavky navrhovateľky by však odporcovia ešte raz zaplatili zato, čo do bytu investovali. Nakoľko s navrhovateľkou nebola možná dohoda dňa 30.11.2012 došlo zo strany odporcov k výpovedi nájomnej zmluvy, pričom bol vypracovaný aj protokol o odovzdaní bytu podpísaný 5 svedkami, v ktorom sa konštatovalo, že byt sa nachádza po odporcami vykonanej kompletnej rekonštrukcii, ktorú uskutočnili na vlastné náklady bez akéhokoľvek finančného príspevku zo strany navrhovateľky. Následne bol byt dňa 26.l.2013 reálne odovzdaný navrhovateľke. Keďže však táto uviedla v preberačnom protokole skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde, zo strany odporcov protokol podpísaný nebol. Zároveň odporcovia uviedli, že z opatrnosti si uplatňujú voči navrhovateľke nárok (kompenzačnú pohľadávku) na zaplatenie sumy 26.090 € titulom vrátenia nákladov investovaných do označeného bytu navrhovateľky. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť a vyhovieť protinávrhu odporcov tak, aby navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť im sumu 26.090 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 26.090 € od 30.11.2012 do zaplatenia, a tiež im nahradiť trovy konania.
Dňa 28.2.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľky k odporu a vzájomnému návrhu odporcov zo dňa 28.2.2014, v ktorom uviedla, že s podaným vzájomným návrhom nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný s tým, že odporcovia jej nárok voči nej v zásade nerozporujú len uvádzajú, že majú voči nej vzájomnú pohľadávku. Zároveň vzniesla v celom rozsahu námietku premlčania. Poprela, že by dňa 30.11.2012 došlo zo strany odporcov k výpovedi nájomnej zmluvy, keďže táto jej nikdy nebola doručená a zároveň v uvedenom čase už nájomná zmluva neexistovala, keďže zanikla uplynutím doby, na ktorú bola nájomná zmluva dojednaná, a to dňa 30.9.2006 a od l.10.2006 preto odporcovia užívali jej byt bez právneho dôvodu. Zároveň poukázala na súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 16C 44/2011, v ktorom sa domáhala vypratania predmetného bytu voči odporcom, ktorý títo vypratali až počas exekučného konania. Trvala na tom, že odporcovia už v tomto konaní tvrdili zhodnotenie nimi užívaného bytu a teda pokiaľ k jeho zhodnoteniu (k vykonaniu úprav) došlo už pred podaním návrhu v uvedenom konaní, došlo k ich vykonaniu k zjavne v období viac ako 2 rokov pred podaním vzájomného návrhu a navyše má byť na odporcoch aby preukázali, že na vykonanie stavebných úprav mali jej súhlas.
Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vec meritórne prejednal a na pojednávaní dňa 29.4.2015 aj rozhodol. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu v priebehu konania účastníci, resp. ktoré si vyžiadal súd na základe toho, že ich označili účastníci konania a to: výpis z LV č.XXXX zo dňa 4.4.2013 z čl.4-9, vyjadrenie realitných kancelárii, konkrétne Reality Partner.sk s.r.o., ABC.realitná s.r.o., Max real s.r.o. z čl.97-99, uznanie dlhu zo dňa 28.l2.2008 z čl. l02, príjmový doklad fy Ján Lalík z čl. 111, faktúru č.45/2006 zo dňa 23.6.2006 z čl. 112, faktúru č. 2005/193 zo dňa 18.11.2005 z čl. ll3, príjmové pokladničné doklady č.23/08, 22/08 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 5.2.2006 z čl.114, príjmový pokladničný doklad zo dňa 9.l2.2005 z čl. 115, faktúru č. 150208 z čl. 116, fotodokumentáciu z čl. 117-139, e-mailovú správu zo dňa l.2.2012 z čl. 140, vyjadrenie spoločenstva T-16, Detva zo dňa 20.4.2015 z čl.141-142, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom
odporcu v I.rade, výsluchom odporkyne v II.rade a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, pričom zistil tento skutkový stav. Z výpisu z LV č. XXXX pre okres S., obec S., k.ú. S. zo dňa 4.4.2013 súd zistil, že v časti A: Majetková podstata je uvedená parcela registra „C“ parc. číslo XXXX o výmere XXXX I.-zastavané plochy a nádvoria a obytný dom súp. č. XXX postavený na parcele XXXX a v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je okrem iných uvedená ako vlastník D. Š., rod. C., nar. W..X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 pre byt č.XX nachádzajúci sa vo vchode č.X prízemie, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX. Z listu fy Reality Partner.sk s.r.o. zo dňa 28.1.2015 súd zistil, že ohľadne 3-izbového bytu o výmere XX,XX I. v S. odhadli cenu nájmu nehnuteľnosti bez energií na základe prieskumu realitného trhu v roku 2011 na čiastku 200 € a v roku 2013 na čiastku 190 €. Z oznámenia fy ABC realitná s.r.o. zo dňa 27.l.2015 súd zistil, že pokiaľ ide o 3-izbový byt v Detve v období od 4.4.2011 do 19.1.2013 ich realitná kancelária nesprostredkovala prenájom takejto nehnuteľnosti, za predpokladu, že sú v S. podobné obchodné podmienky ako vo Zvolene, konštatovali, že v danom období sa ceny prenájmu podobných nehnuteľností pohybovali v rozmedzí od 200 do 220 € mesačne bez záloh na služby a energie. Z listu fy Max Real s.r.o. zo dňa 23.l.2015 súd zistil, že obvyklá výška nájmu za obdobnú nehnuteľnosť ako je predmetný byt t.j. byt pozostávajúci z 3 izieb a príslušenstva v Detve sa v období od 4.4.2011 až l9.l.2013 pohybovala v rozpätí od 200-250 € bez energií ( poznámka súdu: všetky listy z realitných kancelárii boli adresované JUDr. Ľubomírovi Ivanovi, advokátovi na základe jeho žiadosti). Z uznania dlhu zo dňa 28.l2.2008 súd zistil, že v hornej časti je uvedené „ príloha k zmluve o nájme „ s tým, že v kolónke kde sa ma nachádzať podpis D. Š. sa podpis nenachádza, pričom v texte tohto listu je uvedené, že D. Š., nar. X.X.XXXX ako vlastníčka a prenajímateľka bytu č.XX na ul. Š. súp.č. XXX, orientačné číslo X v S. uznáva svoj dlh voči nájomcom tohto bytu N. K., nar. X.XX.XXXX a I. K., nar. X.X.XXXX, ktorý vznikol v priebehu trvania zmluvy o nájme tohto bytu od l8.l0.2005 do 31.12.2008 z dôvodu investícii, ktoré nájomcovia doteraz vložili do predmetu nájmu a ďalších platieb zaplatených v jej mene, pričom sa má jednať o nasledovné položky: vložené investície do rekonštrukcie bytu 581.000 Sk ( l9.286 €), zaplatené nedoplatky za byt vzniknuté pred l8.10.2005 9.945 Sk ( 330 €), doplatok za montáž kúrenia 17.500 Sk ( 581 €), montáž stupačky 2000 Sk ( 66 €), vložkovanie komína 3000 Sk ( 100 €) spolu 613.445 Sk (20.363 €). Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.6.2006 súd zistil, že ako fy je tu uvedený Ján Lalík, J.Bánika 1912/9, Zvolen, IČO: 34 322 744, cena spolu 52.000 Sk prijaté od pôvodne uvedené D. Š., Š. X, XXX XX S., pričom meno je preškrtnuté a je tam označený N. K., v kolónke podpis príjemcu sa nachádza pečiatka Ján Lalík, IČO: 34 322 744 spolu s nečitateľným podpisom a v účele je uvedený príjem za faktúru č.45/2006. Z faktúry č. 45/2006 súd zistil, že je tu uvedený Ján Lalík, IČO: 34 322 744, ako odberateľ pôvodne D. Š., Š. X, XXX XX S., pričom meno je preškrtnuté je tam uvedený N. K., splatnosť faktúry 7.7.2006, dátum fakturácie 23.6.2006, dátum dodania tovaru 23.6.2006, pričom v predmete faktúr je uvedené, že sa fakturuje plynofikácia bytu, konkrétne plynový kotol Protherm 30 PLO 1 ks, attack obeh. čerpadlo l ks, radiátory 4 ks, rúra cu 100 m, montáž 1 ks spolu celková fakturovaná suma vrátane DPH 52.000 Sk. Z faktúry č.2005/193 zo dňa l8.11.2005 súd zistil, že ako dátum splatnosti je uvedené 25.11.2005, dodávateľ Jozef Košút, IČO: 14444682, odberateľ N. K., pričom v predmete fakturácie sú uvedené položky ako cemix-lepidlo, obkladačky, fugovacia hmota lišta rohová, obklady, špárovacia hmota, dlažba, obkladačky, skrinka umývadlová, fugovačka, sprchová zástena, vanička, merkur, WC, celková fakturovaná suma vrátane DPH 34.717 Sk. Z príjmových pokladničných dokladov č.22/08 a č.23/08 zo dňa l0.l2.2008 súd zistil, že ako fy je tu uvedený Ján Lalík, IČO: 34 322 744 prijaté od N. K. s tým, že na doklade č.23/08 je uvedená čiastka celkom k úhrade 2000 Sk, ako účel je uvedený montáž stupačky vody a na doklade č.22/08 je uvedená suma celkom k úhrade l5.500 Sk ,ako účel je uvedené montáž kúrenia. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.2.2006 súd zistil, že ako organizácia je tu uvedený Jozef Kováčik, IČO: 17 803 705 prijaté od N. K., celková suma 50.000 Sk, účel platby záloha za okná. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 9.l2.2005 súd zistil, že ako fy je tu uvedená Gappa s.r.o., Agátová 6, Detva prijaté od p. K. suma 5.404 Sk, účel úhrada faktúry č.150208. Z faktúry č.150208 zo dňa 8.l2.2005 súd zistil, že ako dátum splatnosti je tu uvedený 11.12.2005, ako predávajúci Gappa s.r.o., ako kupujúci p.K., predmet fakturácie plastové zhrňovacie dvere 4ks , celková fakturovaná suma 5.404 Sk vrátane DPH . Z fotodokumentácie predloženej odporcom v I.rade súd zistil, že je na nich zobrazený byt, podľa vyjadrenia odporcu v I.rade byt, ktorý je predmetom tohto súdneho konania.
Z e-mailovej správy zo dňa l.2.2012 súd zistil, že sa má jednať o e-mailovú správu kde ako odosielateľ je uvedená e-mailová adresa jahor@szm.sk <mailto:jahor@szm.sk> a ako príjemca je uvedená e- mailová adresa simkovaviera@seznam.cz <mailto:simkovaviera@seznam.cz>, keď z jej obsahu súd zistil, že ju mal odosielať V.. N. R., ktorý v ňom uviedol, že si pamätá, že sa p. Š., ktorej bol tento e-mail určený pokúšala predať uvedený byt prostredníctvom jeho realitnej kancelárie, boli ho obhliadnuť s nejakými klientami, ale pre krátkosť jej pobytu v S. to nedotiahli do konca. Je tiež pravdou, že ju zoznámil s p. K., ktorý zháňal byt do prenájmu a nakoľko jeho realitná kancelária sa prenájom nezaoberala, odporučil jej v prípade dohody uzavrieť nájomnú zmluvu u advokáta. P.K. v tom čase mal v pláne stavať rodinný dom na pozemkoch jeho manželky na Y.. Tiež bol svedkom ako dohadovala prerábku kúrenia s p. W., kto ju zaplatil a koľko stála nevedel uviesť, pretože nebol priamym svedkom. To, že p. K. robí v byte ďalšie úpravy jej oznámil on, čo zistil ako náhodne okoloidúci, keď sa mu p.K. chválil, že prerába elektriku, okná atď. Vyjadril súkromný názor na hodnotu prestavby (pre ňu nepotrebné a neobjednané) za jednoznačne prehnaný a ničím nepodložený. Ako oficiálny názor realitnej kancelárie na možnosť bývania v nájme v uvedenom byte v tom čase poznamenal, že po vystierkovaní plafónu v izbe malých opravách stien a iných miestností a kompletnom vymaľovaní by bol byt obývateľný. Prestavbou kúrenia by bolo treba asi ešte ďalšie úpravy, ktoré nevedel zhodnotiť. Z oznámenia Spoločenstva T-16, Štúrova 4, Detva, IČO: 37 816 110 zo dňa 20.4.2015 súd zistil, že sa týka platieb na byt č.XX na adrese Š. X, S., kde sú uvedené platby za roky 2005-2013 a to buď pokladňou alebo bankou vkladom v hotovosti, resp. bankovou platbou na účet s tým, že pokiaľ sa jedná o vklady v hotovosti boli priradené pre daný byt na základe variabilného symbolu s tým, že spoločenstvo nemá poznatok, kto konkrétne peniaze na účet vložil, nakoľko výpisy danú informáciu neuvádzajú. Tiež sú tu uvedené vyúčtovania za obdobia rokov 2005-2013 (preplatky, prípadne nedoplatky), v niektorých prípadoch aj uvedené kým boli uhradené t.j. buď p. K. alebo p,. Š., rovnako pri platbách na účet, resp. na pokladni uvádza buď uhradené N. K. alebo D. Š. a v oznámení obsahu je tiež údaj, že dňa 3.8.2011 bola z ich strany poskytnutá platba na účet 402676206/0900 vo výške 1928,61 €, pričom sa jedná o sumu za okná na byt č.XX, na adrese Š. X, S. ( poznámka súdu: č.účtu sa zhoduje s číslom účtu, z ktorého boli uhrádzané platby na byt, pri ktorých figuruje ako meno D. Š.). Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/215/2011 súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19.4.2012, sp.zn. 14C 215/2011-123 kde ako navrhovateľka vystupovala D. Š., nar. X.X.XXXX, ako odporca v I.rade vystupoval N. K., nar. X.XX.XXXX a odporkyňa v II.rade I. K., nar. X.X.XXXX, pričom súd rozhodol, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 3.900 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.900 € od 23.2.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 600,l6 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa l5.6.2012. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu č.XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súp. číslom XXX v S., pričom odporcovia od l.10.2006 užívali predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa títo v posudzovanom období od 3l.3.2009 do 3l.3.2011 na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacovali, a preto sú jej bezdôvodné obohatenie povinný vydať. Pokiaľ odporcovia tvrdili, že do predmetných nehnuteľností vložili investície spočívajúce v rekonštrukcii predmetného bytu, táto okolnosť nimi tvrdená nemala podľa názoru súdu žiaden vplyv na ich povinnosť vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z listinných dôkazov-vyjadrení realitných kancelárií, pričom uzavrel, že primeraná náhrada za užívanie predmetných nehnuteľností v posudzovanom období činila minimálne 200 € mesačne tak ako to uvádzala navrhovateľka v žalobnom návrhu. Súd preto prisúdil navrhovateľke čiastku 3900 € ( 24 mesiacov x 200 €) a vo zvyšnej časti žalobný návrh navrhovateľky zamietol, keďže táto sa domáhala zaplatenia pôvodne sumy 5000 €. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa l8.l0.2005, ktorá je súčasťou spisu l4C 215/2011 súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľka je tu uvedená D. Š., nar. X.X.XXXX, ako nájomcovia sú tu uvedený N. K., nar. X.XX.XXXX a I. K., nar. X.X.XXXX s tým, že predmetom nájmu je byt č.XX nachádzajúci sa v bytovom dome v S. na prízemí domu súp. číslo XXX, orientačné číslo X, na ul. Š., ktorý pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva, pričom výlučnou vlastníčkou tohto bytu je prenajímateľka. V článku II bolo dojednané, že dňom l.10.2005 vzniká nájomcom povinnosť platiť prenajímateľke odplatu, ktorej výška je stanovená evidenčným listom, a ktorú tvorí platba do fondu opráv, úhrady za plnenia a poskytovanie s užívaním bytu, odmena správcovi bytu, vyúčtovanie služieb a podob. podľa zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov T-16 a nájomné vo výške 3000 Sk. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 30.9.2006. V článku IV bolo dojednané, že nájomcovia sa zaväzujú vykonať v prenajatom byte drobné opravy súvisiace s jeho užívaním a uhrádzať náklady spojené s jeho bežnou údržbou, nutnosť výkonu opráv, ktoré má znášať prenajímateľka sú jej nájomcovia povinní oznámiť bez
zbytočného odkladu a súčasne jej umožniť ich vykonanie. Nájomcovia sa zaviazali vykonávať stavebné úpravy a iné podstatné zmeny v byte so súhlasom prenajímateľky. V prípade vypovedania nájmu pred dobou, na ktorú bol nájom dojednaný je prenajímateľka povinná nahradiť nájomcom preukázateľné investície, ktoré nájomcovia vložili do predmetu nájmu po predchádzajúcom písomnom odsúhlasení prenajímateľkou. Prenajímateľka sa zaviazala uhradiť preukázateľné investície, ktoré nájomcovia vložili do predmetu nájmu po predchádzajúcom písomnom odsúhlasení prenajímateľkou aj po skončení nájmu t.j. po 30.9.2006. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 16C 44/2011 súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn.16C 44/2011-56 zo dňa 2l.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2012 v spojení s II.st. rozsudkom, pričom sa jednalo o konanie vedené vo veci navrhovateľky D. Š., nar. W..X.XXXX proti odporcovi v I.rade N. K., nar.X.XX.XXXX a odporkyni v II.rade I. K., nar. X.X.XXXX o vypratanie bytu, v ktorom súd rozhodol tak, že odporcovia v I. a v II.rade sú povinní vypratať byt č.W. nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č.XXX na Š. O.. v S. do l5 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Taktiež boli povinní uhradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke trovy konania. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.9.2012 sp.zn. 14Co/80/2012-77, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2012. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaniach súd zistil, že tento uviedol, že nárok navrhovateľky nebol v konaní rozporovaný v tom zmysle, že by bolo sporné, či odporcovia v rozhodnom období t.j. od 4.4.2011 do 19.1.2013 predmetný byt užívali a zároveň poukázal na konanie l4C 215/2011 vedenej na tunajšom súde kde v podstate na rovnakom skutkovom základe a totožných okolnostiach bolo vo veci rozhodnuté, keď tam sa jednalo len o iné obdobie užívania predmetnej nehnuteľnosti. Namietol vykonané opravy, resp. úpravy na nehnuteľnosti, keďže súhlas s týmito vykonanými opravami je sporný a navrhovateľka toto zhodnotenie neuznáva a popiera priznanie nároku odporcom, najmä s poukazom už na predtým vznesenú námietku premlčania. Na záver uviedol, že žiada, aby súd návrhu vyhovel a zároveň pokiaľ ide o protinávrh uviedol, že v konaní odporcovia nešpecifikovali z čoho má pozostávať čiastka 26.090 €, keď až dňa 20.3.2015 doručili bez vyjadrenia nejaké dôkazy, ktoré majú odôvodňovať tento nárok. Pokiaľ by aj spočítal všetky predložené doklady zo strany odporcov, vyšla by čiastka 162.182 Sk, čo po prepočítaní predstavuje sumu 5.383,43 €, keď poukázal ešte nato, že faktúra za plynofikáciu bola pôvodne vystavovaná na meno navrhovateľky. Okrem toho je tam čiastka l5.500 € za kúrenie a pokiaľ sa odporkyňa v II.rade vyjadrovala, že tam bola oprava kotla, tak to môže súvisieť práve s týmto a ešte je tam nejaká úhrada za tovar vo výške 200 Sk, čo tiež nevie zdôvodniť, čo by to malo predstavovať. Po odčítaní týchto sporných súm zostáva čiastka 144.l21 Sk, čo celkovo predstavuje sumu 4.783,94 €. Trval teda na tom, že nárok odporcov je jednak premlčaný a vo zvyšku považoval vzájomný návrh odporcov za úplne nepreukázaný, a len z opatrnosti namietol premlčanie aj ohľadom tohto, hoci podľa jeho názoru nie je možné premlčať niečo, čo ani neexistuje. Odkázal tiež na rozsudok vo veci l4C 215/2011 kde malo byť konštatované, že práce boli vykonané bez „posvätenia“ zo strany navrhovateľky a už vtedy mali mať odporcovia vedomosť, že ich nárok je premlčaný, keďže tento si mohli uplatniť najneskôr do konca roku 2010, ak posledné náklady mali byť vynaložené koncom roku 2008. Z týchto dôvodov žiadal vzájomný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že sa v roku 2002 rozhodla odísť do Prahy a zostal jej v Detve voľný byt. Keď sa v roku 2005 rozhodla v Prahe zostať, chcela byt predať a prostredníctvom V..R. a jeho realitnej agentúry začala byt ponúkať na predaj. On jej potom našiel nejakých ľudí, ktorí mali záujem si stavať dom a potrebovali ubytovanie na l rok, pričom tými ľuďmi boli odporcovia. Dohodli sa na nájme na l rok, byt im vyhovoval, pretože tam chceli viac-menej iba prespávať. Po nejakom čase jej volal p. R., ktorý jej oznámil, či vie, že sa v jej byte robí rozsiahlejšia rekonštrukcia. Prišla do S. zistiť čo sa stalo a keď sa p. K. spýtala na základe čoho sa tam deje tá rekonštrukcia tak jej povedal, že ju chcel prekvapiť. Keďže sa rekonštrukcia už nedala vlastne zastaviť a ony jej povedali, že majú záujem v byte zostať, dohodli sa, že pokiaľ jej do konca roka 2006 vyplatia kúpnu cenu 600.000 Sk tak im byt odpredá, ale keďže túto sumu nezaplatili do konca roka ešte v roku 2007 sa snažila s nimi nejako dohodnúť, ale už sa nedohodli vôbec a potom svoju ponuku už na základe toho zrušila a chcela aby uzatvorili novú nájomnú zmluvu. Na otázku súdu, či odporcom predložila v priebehu roku 2006 návrh kúpnej zmluvy na predmetný byt uviedla, že im to nepredložila, pretože p. K. povedal, že má známych právnikov a že tam zájdu a podpíšu to. Potom sa dozvedela, že odporcovia prestali platiť do fondu opráv spoločenstvu vlastníkov bytov a uhrádzali len poplatky súvisiace so spotrebovanými energiami tak od roku 2008 uhrádzala za fond opráv ona, keďže tam vznikol dlh vo výške l000 € a to musela začať splácať. V čase, keď byt prenajímala odporcom, tento nebol v exkluzívnom stave, ale v podstate tam bolo treba len vymaľovať a urobiť drobné opravy stien a mohli tam začať bývať. Na otázku súdu, aká rekonštrukcia zo strany odporcov v predmetnom byte prebehla uviedla, že tam vymenili okná, pôvodne boli v byte parkety ako
podlahy v izbách a v troch izbách ony položili plávajúce podlahy, v kúpeľni vymenili vaňu za sprchový kút. Na otázku súdu v akom stave bol byt v čase, keď ho prenajímala odporcom ohľadne odpadu, elektriky, kúrenia, uviedla, že bol v normálnom dobrom stave, keďže ešte v roku 2001 tam menila kuchynskú linku, v kúpeľni a WC sa robili nové rozvody vody a odpadu a dávala sa tam nová dlažba aj obklady. Uviedla, že v byte bola ešte v roku 2008, keď asi po stýkrát chcela uzavrieť novú nájomnú zmluvu, čo sa nepodarilo dosiahnuť a na tomto stretnutí jej odporca v I.rade predložil k podpisu uznanie dlhu, ktoré doložila aj do súdneho spisu a vtedy sa aj on vyjadril, že ak im byt nepredá za tých 600.000 Sk ako sa pôvodne dohodli, tak jej z bytu urobí „ kôlničku na drevo“. Na otázku súdu, prečo nechcela navrhovateľka potom s nimi predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť uviedla, že podmienkou bolo aby kúpnu cenu zaplatili do roku 2006 a keďže to nesplnili tak už o to záujem nemala. Na otázku súdu, keďže odporcovia v predmetnom byte bývali od roku 2006 bez nájomnej zmluvy, kedy začala riešiť navrhovateľka, pokiaľ ide o odporcov, nejaké vypratanie bytu uviedla, že oslovila v tejto veci JUDr. Zdúta asi v roku 2010, pretože dovtedy sa to snažila riešiť zmierčou cestou a mala problémy sa aj z C. dostať domov. Okrem toho jej odporcovia stále sľubovali, že podpíšu novú nájomnú zmluvu. Na otázku súdu, z akého dôvodu mala ona záujem stále s nimi uzavrieť nájomnú zmluvu pokiaľ jej v tom čase odporcovia neplatili nájomné, resp. poplatky do fondu opráv uviedla, že verila, že to doplatia a dohodnú sa na uzavretí tej nájomnej zmluvy. Na otázku súdu, či mala byt v tom roku 2007 záujem predať niekomu inému, uviedla, že ešte v roku 2005 sa s V.. R. dohadovala na tom, že ide byt predať, ktorý jej povedal, že pokiaľ neinvestuje do kúrenia, tak byt je predateľný za sumu cca 500.000 Sk a keď do kúrenia investuje tak by to mohlo byť za sumu 600.000 Sk. Keďže v roku 2007 sa ceny nehnuteľnosti zvýšili, odporcom potom povedala, že ak si to chcú kúpiť tak za vyššiu cenu. V roku 2007, resp. v rokoch nasledujúcich nemohla byt predať 3.osobe, pretože byt nebol voľný. Na otázku súdu, že pokiaľ dôvodom preto, že nemohla byť ďalej predať inej osobe bolo, že byt nebol voľný, prečo sa stále snažila s odporcami uzavrieť nájomnú zmluvu uviedla, že to nevie vysvetliť, že to bola taká zvláštna schizofrénia. Verila, že sa dohodnú. Ešte uviedla, že jej to teraz naspomenul jej právny zástupca, že potom čo jej dali K. v roku 2008 podpísať do uznanie dlhu, tak potom to začala riešiť s JUDr.Zdútom to vypratanie. Doklad preukazujúci tieto skutočnosti nemala k dispozícii. Na otázku súdu, čím odporcovia podmieňovali uzavretie novej nájomnej zmluvy uviedla, že to nepodmieňovali ničím a zostávalo to stále otvorené. Na otázku súdu, či jej boli zo strany spoločenstva vlastníkov bytov vyplatené nejaké peňažné prostriedky za okná, ktoré mali byť vymenené zo strany odporcov, uviedla, že jej bolo povedané, že za tie okná by mohla dostať nejakú sumu, ale zároveň tam bol dlh na tých poplatkoch do fondu opráv, čo spomínala a preto sa vlastne vykonal zápočet tých dvoch dlhov. Sumu si nepamätala, ale uviedla, že je možné, že ten zápočet bol urobený „ fifty-fifty“. Navrhovateľka uviedla, že byt predala v roku 2013 za cenu 40.000 €. Na otázku súdu, čím si vysvetľuje nárast hodnoty predmetného bytu v podstate o dvojnásobok, keďže v roku 2005 mal byť po investícii kúrenia byt predateľný za cca 600.000 Sk uviedla, že sa podľa nej zmenili podmienky na trhu, teda otázka ponuky a dopytu s tým, že podľa nej keď sa byt v roku 2013 predával, bol v horšom stave ako v roku 2005. Keď odporcovia z bytu odchádzali, nebola v byte žiadna kuchynská linka, pretože pôvodnú kuchynskú linku vymenili a následne novú kuchynskú linku si zobrali rovnako tak aj interiérové dvere. Na otázku súdu, na čom konkrétne sa pri uzavretí nájomnej zmluvy v roku 2005 s odporcami dohodla ohľadne zmien v byte uviedla, že to bola iba dohoda o tom, že si byt vymaľujú a opravia tie drobné veci na stenách a žiadne väčšie investície sa tam nepredpokladali a pokiaľ súd odcitoval navrhovateľke znenie článku IV z nájomnej zmluvy zo dňa l8.l0.2005 uviedla, že sa tým zrejme označilo len to vymaľovanie. Na otázku odporcu v I.rade, keď uzatvárali nájomnú zmluvu v roku 2005 bol byt v obývateľnom stave, resp. či bol obývateľný celý priestor tohto bytu a či v dvoch izbách nebol sklad galantérie, navrhovateľka uviedla, že bol obývateľný celý priestor a trvala na tom, že celý byt bol obývateľný.Na otázku odporcu v I.rade kedy sa robilo v predmetnom byte kúrenie a či bola v byte funkčná elektrika, keď sa tam nasťahovali?, uviedla, že kúrenie sa robilo až po ich nasťahovaní a elektrika bola normálne funkčná. Na otázku odporcu v I.rade, či nie je pravdou, že byt bol neobývateľný a dohodli sa, že pokiaľ majú v byte bývať tak je potrebné ho tými rekonštrukciami zobývateľniť uviedla, že s tým, nesúhlasí. Na otázku odporcu v I.rade, či nie je pravdou, že v čase, keď sa tam ony nasťahovali bola kúpeľňa v dezolátnom stave?, navrhovateľka uviedla, že nebola.
Z výsluchu odporcu v I.rade na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že tento uviedol, že všetko, čo je uvedené v návrhu je lož, keď navrhovateľka v roku 2011 oklamala aj predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, ktorí prijali úzus, že investície vložené vlastníkmi do nehnuteľností spoločenstvo vráti z úveru, ktorý si zobrali na rekonštrukciu tohto domu, konkrétne jej bola vyplatená suma za okná asi vo výške l.700 €, ktoré on vymenil v hodnote 72.300 Sk, pričom túto sumu si ona bez ďalšieho privlastnila. Ku genéze tohto vzťahu uviedol, že v roku 2005, keď ony tam prišli bol byt absolútne neobývateľný. Ešte v roku 2008 bola u nich navrhovateľka na návšteve, chodila tak 3 krát za rok a dovtedy nikdy nič
nenamietala a zo všetkým bola spokojná. On trval na tom, aby mohli byt odkúpiť za sumu 500.000 Sk, avšak navrhovateľka iba naťahovala a k ničomu takémuto nedošlo. Nepoprel, že v období od 4.4.2011 do l9.l.2013 teda za obdobie, ktoré je predmetom tohto konania byt s odporkyňou v II.rade užívali, spochybnil však výšku uplatnenú navrhovateľkou 200 € mesačne ako nájomné, pretože podľa neho sa to prenajímalo v tom čase za nižšie ceny, teda obdobný byt, čiže rozporoval výšku uplatneného nároku navrhovateľkou. Investície, ktoré ony do bytu vložili, tieto robil on v období do septembra 2005 do januára 2006. V čase, keď ony do bytu prišli bol tento neobývateľný, nebola tam voda, elektrika, kúrenie, nanovo robili všetky stierky, omietky, podlahy, vodorovné a zvislé obklady, kompletnú prestavbu kúpeľne, dávali tam nové interiérové dvere ako i vchodové dvere a tiež okná, keďže tento bytový dom je postavený v roku 1951 a odvtedy sa tam do toho nič neinvestovalo. Pôvodne sa s navrhovateľkou dohodli tak, že sa uzavrela nájomná zmluva na jeden rok s tým, že pokiaľ on dá byt do obývateľného stavu, tak mu potom po skončení nájmu buď vráti tú výšku investície, ktorá tam pôjde z ich strany alebo pokiaľ to bude veľmi vysoká investícia a nebude to schopná vrátiť, tak sa im byt odpredá za sumu 500.000 Sk. Keď on spočítal náklady na rekonštrukciu tak mu to vychádzalo 840.000 Sk, keďže to robil aj svojpomocne a nie prostredníctvom firmy. Na otázku súdu, či sa na týchto veciach dojednali s navrhovateľkou aj písomne uviedol, že nie, že to bola len ústna dohoda, pretože navrhovateľka bola priateľkou jeho ženy. Na otázku súdu, či si s ohľadom na článok IV nájomnej zmluvy zo dňa l8.l0.2005 nedával vopred alebo aspoň dodatočne vykonané rekonštrukčné práce odsúhlasovať navrhovateľkou, uviedol, že nemal vedomosť v akom rozsahu bude tá rekonštrukcia potrebná, napr. keď začali meniť elektriku, tak spadlo asi 30% omietok v celom byte, elektroinštalácia tam bola úplne zhorená, pretože tam predchádzajúci nájomcovia kúrili len elektrikou. Po tej rekonštrukcii sa s navrhovateľkou stretli v marci 2006, on už od nej vtedy žiadal aby sa uzavrela kúpna zmluva s pôvodne dojednanou kúpnou cenou. Náklady súvisiace s tou rekonštrukciou si on vtedy neuplatňoval, trval na odkúpení a v ďalšom období keď sa stretávali s navrhovateľkou tak ju nútil aby im to odpredala tak ako sa dohodli, ale k tomu nikdy nedošlo. Na otázku súdu, či bola zo strany navrhovateľky ponúknutá nejaká kúpna cena, za ktorú by im to bola ochotná ten byt predať, uviedla sumu l.400.000 Sk. Na záver odporca v I.rade uviedol, že možno má právny zástupca navrhovateľky pravdu, pokiaľ ide o právne hľadisko, ale z morálneho hľadiska s tým on nebude môcť nikdy súhlasiť, že by to malo takto skončiť. Tak ako si ony mohli uplatňovať tie investície, tak im mohla dať navrhovateľka hneď po tom roku výpoveď, ale neurobila to preto, lebo splácala úver z peňazí, čo jej platili ony a držala ich tam dovtedy, kým si úver nesplatila. Keby on bol vedel, čo sa v budúcnosti udeje, tak by si to samozrejme žiadal už v roku 2006. Ony sa stále ešte dohadovali a boli v tom, že sa to dorieši, keďže ešte na Vianoce roku 2009 u nich sedela p. Š. a dohadovali sa na tom, že buď im vyplatí tú investíciu alebo si to odbývajú, ale v podstate sa na tom nijako nedohodli a dopadlo to takto. Na otázku sudkyne, kto uhrádzal faktúru č.45/2006 vystavenú na čiastku 52.000 Sk za plynofikáciu bytu, resp. z akých finančných prostriedkov uviedol odporca v I.rade, že ich to uhrádzal on osobne z vlastných finančných prostriedkov. Na otázku súdu, kto uhrádzal faktúru č.2005/193 na čiastku 34.7l7 Sk v spise na čl.113 uviedol, že to uhrádzal on zo svojich finančných prostriedkov. Na otázku súdu, kto uhrádzal príjmový pokladničný doklad č.22/08 zo dňa l0.l2.2008 na čiastku l5.500 Sk uviedol, že to uhrádzal on a týkalo sa to doplatku za kúrenie v tom byte, pretože faktúra bola vystavovaná ako preddavok, resp. bolo tam treba ešte doplatiť túto čiastku, ale keďže on to už potom odmietal platiť, keď vedel, že tá dohoda o odkúpení bytu zrejme padla, ale p. Lalík trval na tom, že sa to má zaplatiť, tak on potom doplatil aj ten zvyšok. Na otázku súdu, kto vyplatil príjmový pokladničný doklad č.23/08 zo dňa l0.l2.2008 a akého účelu sa to týkalo uviedol odporca v I.rade, že to vyplatil on v tento deň, ale vlastne sa to týkalo veci ešte z roku 2004, keď tie byty sa odpájali od centrálneho kúrenia, tak dával si každý byt urobiť rozvod stupačiek vody s tým, že každý mal zaplatiť svoju čiastku asi 1200 Sk a jedine p. Š. to nemala zaplatené, takže p. W. to potom doúčtoval a on povedal, že to zaplatí za ňu. Pokiaľ je tam uvádzaná čiastka 2000 Sk nevedel presne uviesť prečo tam bola táto suma. Na otázku súdu, kto financoval výmenu okien v predmetnom byte, odporca v I.rade uviedol, že to financoval on s manželkou, najprv bola vyplatená záloha za okná 50.000 Sk, to si bol zobrať ešte u manželky v obchode a potom sa doplácala ešte ďalšia čiastka asi 27.000 Sk s tým, že časť z toho bolo a aj za bezpečnostné dvere. Z výsluchu odporkyne v II.rade na pojednávaní súd zistil, že sa to začalo tým, že mali informáciu, že p. Š. má záujem predať ten byt v tom čase za 500.000 Sk, dojednali sa tak, že by si byt najprv zobrali do podnájmu, riešil to hlavne jej manžel s p. R., ktorý navrhovateľku zastupoval lebo mal v tom čase agentúru. V čase, keď si byt prenajali bol v dezolátnom stave, bola tam zhorená elektrika, voda z odpadu pretekala až do pivnice, boli tam opadané omietky. Byt bol navyše zaprataný vecami p. Š., ktorá mala predtým predajňu galantérie a v byte boli naskladované veci z obchodu. Ešte jej manžel na ich náklady ich pomáhal odvážať a ona jej tiež pomohla tým spôsobom, že mala obchod a vedľa mala pani galantériu, tak jej časť toho tovaru zobrala a v obchode predala. Konkrétne pokiaľ hovorila, že byt bol v
dezolátnom stave to znamená, že byt bol aj bez kúrenia, pretože celý blok bol odpojený od centrálneho kúrenia, konkrétne aj tento byt s tým, že každý vlastník bytu si robil na vlastné náklady potom kúrenie vo svojom byte. Ona konkrétne pri uzavieraní nájomnej zmluvy nebola, riešil to hlavne manžel, ale v zásade sa dohodli, že si najprv to prenajmú a potom že by si ten byt mohli časom odkúpiť. Na otázku súdu, či sa s navrhovateľkou dohodli, čo sa konkrétne v tom byte má opraviť, resp. že zrekonštruovať uviedla, že navrhovateľka videla v akom je byt stave, keď si ho prenajímali, pretože jednoducho byt bol neobývateľný a ona vtedy nemala žiadne námietky aby si to urobili. Tam nebola konkrétna dohoda o tom, čo presne sa všetko ide robiť lebo bolo v podstate treba urobiť od počiatku všetko. Pri prenajímaní ani ony nevedeli čo všetko tam je v akom stave a keď si to už napr. prenajali, tak za ňou do práce prišiel sused z domu, že či je ona tá a tá a či majú prenajatý ten byt lebo že im tečie voda do pivnice. Potom zistili, keď si ony vlastne pustili vodu v byte, že voda odtekala z odpadu do pivnice, keďže zrejme tým predchádzajúcim nájomcom tam neodtekala voda, tak ony prerazili odpad priamo do pivnice. Na otázku súdu aké konkrétne opravy, resp. rekonštrukciu v byte ony vykonali uviedla, že tam vymenili podlahy , okná, tiež tam bola stará omietka, ktorá sa musela zoškrabať a robila sa nová omietka, menili sa celé rozvody vody, elektriny a na novo sa robilo kúrenie. Taktiež sa robila kúpeľňa, vaňa bola prebitá nejakou tyčou a namiesto vane dávali sprchový kút, robili obklady, nové kachličky, dlažby, vymieňalo sa WC. Na otázku súdu v akom stave bola kúpeľňa v čase keď si ony prenajímali ten byt, či tam boli nové obklady, dlažba, či to bolo zrekonštruované v krátkom časovom slede predtým uviedla odporkyňa v II.rade, že nie, že to bolo v pôvodnom stave, keďže je to starý dom a stav tam bol pôvodný. Ešte k veci uviedla, že keď si byt prenajímali tak p. Š. im neodovzdala kľúče od pivničných priestorov, ale im dala len kľúč od spoločných priestorov, čo bolo tiež úplne zapratané doplna a museli si objednať kontajner a všetko to vypratať, pretože tam bolo všetko čo z bytu nepotrebovala starý nábytok, pričom tento dom je často vytápaný tak tam bolo všetko aj zhnité. Ani to nebol priestor, ktorý mohli využívať iba ony, museli rešpektovať, že si tam veci odkladali aj iní susedia. Keď už byt zrekonštruovali, tak zo spoločenstva prišli ten byt fotiť lebo ony si tiež vybavovali úver na rekonštrukciu a aby dostali ten úver, tak museli byť všetky byty v nejakom primeranom stave s tým, že im bolo povedané, že predtým ten úver nemohli dostať práve aj kvôli tomuto bytu, že bol v takom stave, v akom bol. Na otázku súdu, kto financoval tú prerábku bytu o ktorej hovorila, čo sa týka podláh, výmeny okien, nových omietok, rozvodov vody, elektriky, kúrenia, rekonštrukcie kúpeľne atď. uviedla, že to všetko financovala ona s manželom, menili aj tam kuchynskú linku, pretože byt bol rohový, v zime tam primŕzala stena a keď to začalo odmŕzať , tak voda stekala vlastne po stene a celé to tam vlhlo. Z tohto dôvodu keď sa ony nasťahovali, tak museli tú kuchynskú linku vymeniť, pretože to tam bolo splesnivené a potom tam dali ich linku, ale aj tá sa znehodnotila tým ako to tam vlhlo. Potom, keď sa dom zateplil tak to už bolo lepšie. Ešte uviedla, že ony si na svoje náklady zrekonštruovali aj balkón a mala vedomosť, že potom sa o to menej muselo platiť do spoločenstva, keď si to urobili na svoje náklady. O týchto všetkých rekonštrukciách vedela p. Š., pretože ich ona minimálne 2 krát za rok navštevovala, niekedy aj so sestrou a raz prišla aj s nejakým pánom. Potom už začala ale tvrdiť, že byt im odpredá, ale nie za 500.000 Sk ako sa pôvodne dojednali, ale za l mil. korún. Keď ony namietali, že je to ich investícia, ktorú do bytu vložili, tak s tým nesúhlasila a dala im na vedomie, že byt dáva realitke na predaj a že musia rešpektovať, keď prídu si byt prehliadať. Doniesla potom nové nájomné zmluvy s tým, že dovtedy platili nájomné l00 € plus všetky platby za služby a platby spoločenstvu a v nových nájomných zmluvách už bola zvýšená platba, s čím ony nesúhlasili. Navyše mali platiť aj za pivnice, ktoré vôbec nemali prenajaté. Keď im to už potom nechcela predať za tú dohodnutú cenu, tak ona prišla s návrhom, aby to urobili aspoň tak, že nebudú platiť za prenájom toho bytu a bude sa im to odrátavať z tých investícií, lenže ani s tým ona nesúhlasila. Tiež sa následne dozvedeli, že si vybrala peniaze od spoločenstva za okná, ktoré tam ony vymenili. Následne ich dala na exekúciu z dôvodu, že ony prestali potom za ten byt platiť a čo sa aj zrealizovalo. Na otázku súdu kedy prvý krát začali s navrhovateľkou riešiť odkúpenie toho bytu uviedla, že to bolo asi rok od začiatku, odkedy si byt prenajali s tým, že pôvodne tá cena aj v realitke, za ktorú to predávala navrhovateľka bola 500.000 Sk. Už potom roku si to chceli od nej za túto cenu odkúpiť, ale ona tvrdila, že to má čas a neskôr im to už za túto čiastku odmietla predať. Na otázku súdu aby sa vyjadrila, či má vedomosť o tom, kto uhrádzal faktúru č.45/2006 založenú v spise na čl. 112 ohľadne plynofikácie predmetného bytu v čiastke 52.000 Sk uviedla, že jej to uhradil jej manžel. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, či vie uviesť, akú sumu žiada od navrhovateľky aby im za investície zaplatila uviedla, že aspoň polovicu z toho s tým, že ona byt predala a z toho by sa to mohlo vyplatiť. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, akým spôsobom odsúhlasila navrhovateľka tie rekonštrukčné práce v byte uviedla, že keď si to prenajímali tak ona videla v akom je to stave a vlastne im povedala, že „ prosím Vás urobte to, ja som v C., ja to nemám ako riešiť“. V podstate to začalo kúrením, pretože byt bol bez kúrenia, išla zima a nedalo sa tam existovať bez toho s tým, že predchádzajúci nájomcovia ako im to potom bolo dodatočne povedané od susedov,
že tam stále vyhadzovalo poistky lebo ony kúrili iba ohrievačmi a keď ich všade zapli, tak to spôsobilo, že bola v celom byte zhorená elektrika, tiež okná boli pozabíjané klincami a jednoducho keď sa blížila zima, tak sa to muselo vyriešiť. V kuchyni sa stalo, že sedeli pri stole tak tam zo stropu spadla omietka asi vo veľkosti 2 m. Jednoducho ona vedela, že by je v takomto stave a bez tej rekonštrukcie sa tam nedá existovať. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, či bolo niečo opakovane opravované na kúrení, odporkyňa v II.rade uviedla, že sa tam pokazil kotol a to sa dávalo opravovať. Na záver odporkyňa v II.rade uviedla, že ony sa až dodatočne, keď tam začali bývať dozvedeli nejaké veci, napr. za nimi chodili susedia a pýtali od nich peniaze, že sa tam napr. robili spoločné komíny kvôli tomu kúreniu s tým, že tí susedia to museli platiť aj za p. Š., ona nemala nič vyplatené, ale ony to predtým museli zaplatiť lebo by to ostatní bez toho nemohli užívať.
Podľa § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §101 až §110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods.1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods.2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za l0 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 667 ods.1 OZ zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že tak návrh navrhovateľky ako i vzájomný návrh odporcov nie sú dôvodné. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka ešte ku dňu 4.4.2013 bola výlučnou vlastníčkou bytu č.W. nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu vo vchode č.X, súp. číslo XXX vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/XXXXXX zapísané na LV č. XXXX pre okres S., obec S., katastrálne územie S.. Žalobným návrhom sa navrhovateľka pritom domáhala zaplatenia sumy 4.300 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko odporcovia mali predmetnú nehnuteľnosť užívať bez právneho dôvodu v období od 4.4.2011 do l9.l.2013. Odporcovia túto skutočnosť, že v rozhodnom čase predmetný byt užívali, nespochybňovali. Odporca v I.rade síce spochybnil výšku uplatnenej odplaty za toto užívanie, ktoré si navrhovateľka uplatnila vo výške 200 € za jeden mesiac ( t.j. 200 € x 21,5 mesiaca), odporca v I.rade a ani odporkyňa v II.rade však nijakým spôsobom nepreukázali, že by výška nájomného za porovnateľný byt bola v rozhodnom období nižšia, než tvrdila navrhovateľka, ktorá zároveň do súdneho spisu predložila potvrdenia z realitných kancelárií, v zmysle ktorých sa obvyklá výška nájmu za obdobnú nehnuteľnosť pohybovala vo výške cca 200 € mesačne bez energií. V tomto zmysle by teda súd považoval nárok navrhovateľky, čo do základu i výšky, za preukázaný. Zároveň však súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia na vlastné náklady zabezpečili kompletnú plynofikáciu bytu (plynový kotol, obehové čerpadlo, radiátory, vrátane montáže), keďže v čase, keď medzi účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy bol byt bez kúrenia, a to v celkovej výške 67.500 Sk ( 52.000 Sk plus l5.500 Sk ) t.j. 2.240 €, pričom táto skutočnosť jednoznačne zvýšila hodnotu predmetného bytu, čo potvrdila aj navrhovateľka vo svojej výpovedi, keď
uviedla, že ešte v roku 2005 mala po konzultácii s realitným agentom V.. R. vedomosť od neho, že byt je predateľný za sumu cca 500.000 Sk s tým, že pokiaľ investuje do kúrenia, tak by to malo byť za sumu cca 600.000 Sk. Rovnako za nesporný fakt považoval súd, že na predmetnom byte odporcovia vymenili pôvodné okná, tiež na vlastné náklady za okná nové a zároveň v dôsledku toho bola odporkyni zo strany spoločenstva vlastníkov bytov Spoločenstvo T-16, IČO: 37 816 110 vyplatená na jej účet suma 1928,61 €, čím bolo potvrdené tvrdenie odporcu v I.rade, že spoločenstvo takýmto spôsobom jednotlivým vlastníkom bytov vyplatilo náhradu z úveru, ktorý spoločenstvo získalo na rekonštrukciu domu, v prípade, že si jednotliví nájomcovia vykonali rekonštrukciu sami. Jednoznačne aj táto stavebná úprava v byte vykonaná odporcami zvýšila jeho hodnotu. Rovnako mal súd preukázané, že odporcovia na vlastné náklady vykonali aj rekonštrukciu kúpeľne, resp. WC v celkovej výške 34.7l7 Sk s tým, že navrhovateľka síce tvrdila, že v roku 2001 menila v kúpeľni a WC dlažbu a obklady, o čom však nedoložila žiaden doklad a najmä pokiaľ by súd zobral do úvahy iba, pokiaľ ide o rekonštrukciu kúpeľne vykonanú odporcami, výmenu pôvodného zariadenia kúpeľne za nové ( sprchový kút , WC, umývadlová skrinka) a odhliadol by od výmeny obkladov a dlažby, predstavovalo by to spolu čiastku l8.150 Sk t.j. 602 €, čo tiež zvýšilo hodnotu predmetného bytu. Súd pritom z výsluchov účastníkov konania vyhodnotil, že aj keď navrhovateľka neudelila odporcom písomný súhlas s predmetnými stavebnými úpravami tohto bytu v súlade s danou nájomnou zmluvou, avšak tento súhlas bol daný ústne, keď súd považoval výpoveď odporcov za dôveryhodnú, najmä pokiaľ ide o odporkyňu v II.rade, ktorá podrobne opísala stav bytu v čase, keď sa doňho nasťahovali s tým, že navrhovateľke bol tento stav známy a bola uzrozumená s tým, že bez vykonania vyššie uvedených úprav by nebol byt obývateľný na bežné užívanie. Naopak vo výpovedi odporkyne súd našiel logické rozpory, keď napr. táto tvrdila, že mala záujem odporcom byt odpredať za čiastku 600.000 Sk, ale za podmienky, že kúpnu cenu vyplatia do konca roku 2006 a keď to dovtedy nezaplatili, tak už potom záujem na tom nemala, avšak zároveň uviedla, že ona žiadny návrh kúpnej zmluvy v tomto zmysle v danom čase odporcom nepredložila. Taktiež tvrdila, že v nasledujúcom období od roku 2007 sa opakovane snažila s odporcami uzavrieť nájomnú zmluvu, avšak na druhej strane trvala na tom, že byt nemohla v tom čase predať 3.osobe, pretože tento nebol voľný. Podľa názoru súdu odporcovia nemali žiaden reálny dôvod neuzavrieť kúpnu zmluvu za pôvodne dojednaných podmienok, keďže už v tom čase do predmetného bytu investovali značné finančné prostriedky, naopak navrhovateľka mohla mať záujem predlžovať čas za účelom, aby byt predala neskôr odporcom za vyššiu než pôvodne dojednanú kúpnu cenu, resp. potom čo by sa už odporcovia nemohli domáhať vrátenia plnenia za zhodnotenie bytu, tento následne predať za vyššiu cenu, k čomu následne i došlo. Za týchto okolností by preto súd považoval výkon práva navrhovateľky na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného bytu v rozhodnom období za v rozpore s dobrými mravmi a z tohto titulu návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o vzájomný protinávrh odporcov, ktorí sa v zásade tiež domáhali plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia na základe toho, že vykonali zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky bez právneho dôvodu, tu sa súd stotožnil s názorom navrhovateľky, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania voči tomuto nároku, keďže z výsluchu samotného odporcu v I.rade vyplynulo, že investície, ktoré do bytu ony vložili, tieto robil on v období od septembra 2005 do januára 2006. Nakoľko vzájomný návrh odporcov bol na tunajší súd doručený až dňa 27.9.2013, tak ako to vyplýva z došlej pečiatky tunajšieho súdu, je nesporné, že námietka premlčania navrhovateľky voči nároku odporcov je dôvodná a súd preto nemohol odporcom premlčané právo priznať, a z tohto dôvodu súd zamietol aj vzájomný návrh odporcov v celom rozsahu a z dôvodu hospodárnosti konania sa už ani výškou tohto nároku nezaoberal.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie ods.1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).