Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-11-2015.pdf
PDF · 72.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/11/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1. Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, 2. B. L., nar. X.X.XXXX a 3. Ľ. L., nar. XX.X.XXXX, všetkým trvale bytom O., F. XX, o zaplatenie 283,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C/139/2013-112 z 24.9.2014 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 16,50 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 266,02 € a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 176,09 € od 10.2.2011 až do zaplatenia a zo sumy 89,93 € do výške 9,25% ročne od 4. 8. 2011 až do zaplatenia, všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzajúc zo žaloby zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi z titulu úhrady nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2009 vo výške 176,09 € a za obdobie roka 2010 vo výške 89,93 € berúc do úvahy aj to, že žalovaný byt č. X na F. J.. Č.. XX Q. O. užívajú bez právneho dôvodu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 150 ods.1 O.s.p. zohľadňujúc nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných, keď žalovaný v 1.rade poberá sociálne dávky, žalovaná v 2.rade je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 92 € a žalovaný v 3.rade je bez zamestnania, pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody.
Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalovaných v 1. až 3.rade zaviazať spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 16,50 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Mal za to, že pre aplikáciu § 150 O.s.p. v danej veci neboli zákonné podmienky. Citoval vybrané časti rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2M Cdo/17/2009 a 4M Cdo/4/2008 a bol toho názoru, že ani samotná existencia zlej sociálnej situácie žalovaných v žiadnom prípade nemôže byť zákonodarcom predpokladaným výnimočným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania. Poukázal na to, že tvrdená zlá finančná situácia žalovaným nebránila uhrádzať zálohové platby na bežné náklady spojené s užívaním predmetného bytu v žalovanom období, ale žalovaní odmietajú uhrádzať nedoplatky spojené s vyúčtovaním nákladov. Takáto rozhodovacia prax súdov by v konečnom dôsledku mohla mať veľmi nepriaznivý vplyv na samotnú jeho činnosť a jeho hospodárenie. Aj keď žalovaní pravidelne mesačne uhrádzajú sumu zodpovedajúcu nájomnému a zálohovým platbám za služby spojené s užívaním bytu, i tak však u nich eviduje k 13.11.2014 dlh vo výške 5.513,40 €. Zdôraznil, že len pre správanie sa všetkých troch žalovaných bol nútený domáhať sa svojho práva až v súdnom konaní a je nemysliteľné, aby ako
procesne úspešný žalobca nemal právo na náhradu trov konania len preto, že napr. žalovaný v 3.rade je nezamestnaný a pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p., lebo nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).
Podľa § 142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods.3 O.s.p. účastník, ktorý mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti má nárok na plnú náhradu trov konania. V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 283,12 € s prísl. a súd prvého stupňa mu (odvolaním nenapadnutým výrokom) priznal nárok na zaplatenie sumy 266,02 € s prísl.
Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods.1 O.s.p., a preto procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. S týmto názorom však súhlasiť nemožno.
Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu ust. § 142 ods.3 O.s.p. nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa cit. ust. § 150 ods.1 O.s.p. V takomto prípade sa zaoberá súd výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolnosti na strane účastníkov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to, či použitím tohto ustanovenia bude dotknutá majetková sféra toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.
Významnou je i otázka samotnej výšky uplatňovaných trov konania.
Odhliadnuc od toho, že prvostupňový súd nemal objektivizovanú majetkovú a zárobkovú situáciu žalovaných v 1., a 3.rade a uspokojil sa len s vyjadreniami žalovaných v 1., a 2.rade prednesenými na pojednávaní 24.9.2014, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v prípade použitia § 150 ods.1 O.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Do úvahy treba brať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať i na postoj účastníkov v konaní.
Žalobca si žalobou uplatňoval voči žalovaným nároky súvisiace s užívaním bytu č.X na F. J.. Č.. XX Q. O., ktorý od 31.1.2009, po uplynutí výpovednej lehoty (po daní výpovede žalobcom pre neplatenie nájomného) užívali bez právneho dôvodu. Pritom žalovaní sú dlhodobými neplatičmi a žalobca voči ním eviduje celkom dlh na istine 5.513,40 € a dlžné penále k 13.11.2014 vo výške 40.418,84 €.
Odvolací súd je toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi by mohlo mať nepriaznivý vplyv na jeho činnosť a hospodárenie a mohlo byť tak ako dôsledok neplnenia si
záväzkov povinnými osobami viesť k zvlášť nepriaznivým následkom nielen u žalobcu, ale aj u ďalších osôb na jeho hospodárení závislých. Nemožno nebrať do úvahy aj výšku trov konania - 16,50 €, ktorú sumu traja žalovaní nepochybne zvládnu uhradiť bez závažnejšieho ohrozenia uspokojovania svojich potrieb.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa a žalovaných v 1., až 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.