Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-36-2010.pdf
PDF · 105.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/36/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. W., N.. XX.XX.XXXX, A. V..E.. B. XXXX/X, A., 2. D. W., N.. X.X.XXXX, A. T. XX, A., obaja zastúpení: JUDr. Ruženou Szabóovou, advokátkou, Gazdovská 38/13, Komárno, proti odporkyni: V. C.Á., N.. XX.XX.XXXX, N. A. Č. X, A., zastúpená opatrovníčkou F. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 4.979,09 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom, spoločne a nerozdielne, sumu 4.979,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.979,09 Eur od 25.8.2006 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom, spoločne a nerozdielne, náhradu iných trov konania vo výške 299,30 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 959,02 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľov vedený v B. B., P..B.., pobočka K., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT kód/BIC: X., všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 5.8.2009 sa právny predchodca navrhovateľov p. D. W. domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 4.979,09 Eur s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 7.8.2006 poskytol odporkyni hotovostnú peňažnú pôžičku 150.000,- Sk ( 4.979,09 Eur). Túto čiastku odporkyňa prevzala v hotovosti dňa 7.8.2006, čo potvrdila svojim podpisom na zmenke, ktorá však vykazuje formálne vady a preto slúži len ako potvrdenie prevzatia peňazí a splatnosti pôžičky. Napriek splatnosti pôžičky dňa 24.8.2006 odporkyňa dlžnú sumu právnemu predchodcovi navrhovateľov nevrátila a to napriek výzve doporučeným listom zo dňa 22.7.2009. Predžalobná výzva sa vrátila s poznámkou "adresát neznámy".
Uznesením č.k. 9C 36/2010.42 zo dňa 26.6.2012 súd ustanovil odporkyni opatrovníčku v zmysle § 29 ods. 2,5,6 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len " O.s.p."), nakoľko sa súdu jej pobyt nepodaril zistiť a na adrese známej súdu sa nezdržovala. Opatrovníčka sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
V priebehu konania súd zistil, že pôvodný navrhovateľ p. D. W. zomrel dňa X.X.XXXX, čo osvedčoval priložený úmrtný list č. XX/XXXX vystavený Matričným úradom Mestskej časti A.- M.. Súd si pripojil spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1D/494/2012, z ktorého zistil, že v zmysle osvedčenia o dedičstve 1D/494/2012-251, D not 63/2012, IČS 1512216427 zo dňa 26.9.2014, právoplatného dňa 26.9.2014, jediní dedičia po poručiteľovi D. W. sú jeho synovia A. W., N.. XX.XX.XXXX a D. W., N.. X.X.XXXX. Súd v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. preto pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného navrhovateľa p. D. W., teda A. W. (ako navrhovateľom v 1. rade) a D. W. (ako navrhovateľom v 2. rade).
Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý mal na jednotlivé pojednávania doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o ich odročenie. Súd rovnako vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa v 1. rade (pojednávanie dňa 29.4.2015) a to za súhlasu jeho právneho zástupcu, ktorý žiadal aby súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade, výsluchom svedkov Q. A. a Y. X., listinnými dôkazmi: zmenkou vystavenou dňa 7.8.2006 ( ktorej originál predložil právny zástupca navrhovateľov súdu na nahliadnutie na pojednávaní dňa 18.3.2015), predžalobnou výzvou zo dňa 22.7.2009, podacím lístkom zo dňa 24.7.2009 a vrátenou zásielkou s poznámkou adresát neznámy, úmrtným listom č. XX/XXXX a osvedčením o dedičstve č,k, 1D/494/2012-251, D not 63/2012 zo dňa 26.9.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 7.8.2006 bola vystavená zmenka na sumu 150.000,-Sk s vyznačenou dobou splatnosti 24.8.2006. Ako vystaviteľ zmenky ( zmenkový dlžník) figurovala p. V. C.Š. ( odporkyňa v tomto konaní). Z obsahu tohto listinného dôkazu je zrejmé, že táto mala byť vystavená v prospech remitenta ( zmenkovému veriteľa) p. D. W. (právneho predchodcu navrhovateľov). Súd konštatuje, že pri vyhotovovaní zmenky došlo k pochybeniu v tom smere, že obsahovo nebola správne vyplnená ( došlo k mechanickému posunutiu jednotlivým zmenkových údajov o riadok nižšie) a preto nemožno konštatovať perfektnosť tejto zmenky v zmysle zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Z.z., ako ani vznik týmto zákonom predpokladaných následkov. Preto súd ustálil, že táto zmenka nepredstavuje cenný papier a súd v tomto konaní je povinný skúmať dôvody jej vystavenia. Obsah tohto listinného dôkazu však súdu osvedčuje minimálne tú skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľov poskytol dňa 7.8.2006 odporkyni sumu 150.000,-Sk ( 4.797,09 Eur) a odporkyňa sa zaviazala že ku dňu 24.8.2006 poskytnuté finančné prostriedky vráti.
Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že právny predchodca navrhovateľov dňa 22.7.2009 vyzval odporkyňu ( v rámci predžalobnej výzvy) na zaplatenie dlžnej sumy. Súd má zároveň za preukázané, že táto výzva bola aj riadne doručovaná, na adresu odporkyne známu v tom čase navrhovateľovi ( ktorá korešpondovala aj s adresou uvedenou na zmenke), pričom z predloženého podacieho lístky ako aj vrátenej zásielky je zrejmé, že táto zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi navrhovateľov s poznámkou " adresát neznámy".
Ako už bolo vyššie uvedené, právny predchodca navrhovateľov p. D. W. zomrel dňa X.X.XXXX a v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve sú jeho dedičmi syn A. W. ( navrhovateľ v 1. rade ) a syn D. W. (navrhovateľ v 2. rade).
Navrhovateľ v 1. rade súdu v rámci svojho výsluchu uviedol, že o poskytnutí peňazí odporkyni otcom sa dozvedel priamo od neho. Na otca sa mal obrátiť pán A. s prosbou o pôžičku pre odporkyňu. Otec to, podľa jeho slov, spraviť chcel, spoliehal sa na pána A., ktorý predstavoval určitú garanciu vrátenia požičaných peňazí. Taktiež od otca vedel, že peniaze požičal bezúročne. Uviedol, že požičané peniaze sa otec snažil vymôcť o čom ho predbežne informoval, avšak k ich vymoženiu nedošlo. Navrhovateľ v 1. rade ďalej potvrdil, že vedel, že bola podpísaná zmenka, obrátil sa za účelom vyriešenia celej situácie aj na p. A., ktorý mu však vysvetlil, že sám bol odporkyňou oklamaný. Pri odovzdávaní peňazí otcom odporkyni nebol prítomný, avšak vedel, že pri odovzdávaní peňazí mal byť prítomný navrhovateľ v 2. rade, pán A., pán X., otec a nejaká pani A.. Zdôraznil, že otec viedol presnú evidenciu všetkých svojich príjmov a výdavkov a otázka vrátenia sporných peňazí bola v rodine neustále riešená. Peniaze totiž chýbali pri rekonštrukcii rodinného domu.
Navrhovateľ v 2. rade súdu potvrdil, že v rokoch 2005-2006 vykonávali rekonštrukciu rodinného domu, ktorej výkonom poverili p. A., resp. jeho stavebnú firmu. Pán A. sa obrátil na otca, či by nevedel požičať peniaze odporkyni. Nakoľko otec považoval p. A. za garanciu vrátenia peňazí, bol ochotný peniaze požičať, pričom nečakal z toho žiadne výnosy. K samotnému odovzdaniu peňazí odporkyni došlo v reštaurácii M. na A. L.. M. W., kde boli prítomní: navrhovateľ v 2. rade, otec, pani A., pán A. a pán X.. Pán X. však nesedel pri stole, ale stál za barom. Otec mal peniaze v hotovosti a tieto odovzdal priamo odporkyni, ktorá ich prevzala. Súčasne bola odporkyňou vystavená aj zmenka, ktoré bola odovzdaná otcovi, ktorý ju navrhovateľovi v 2. rade následne aj ukázal. Otec a navrhovateľ v 2. rade si mysleli, že
zmenka bola perfektná. Navrhovateľ v 2. rade ďalej uviedol, že po splatnosti zmenky sa snažil spojiť s odporkyňou, ktorá mu uviedla, že peniaze vráti, ale má nejaké problémy. Do dnešného dňa však peniaze nevrátila.
Svedok Q. A. súdu potvrdil, že robil pre právneho predchodcu navrhovateľov rekonštrukciu domu. Potvrdil, že v tom čase sa stretli niekde vo M. svedok, pán W., p. A. a odporkyňa, pričom prišla reč aj na peniaze, pričom pán D. W. na tomto stretnutí uviedol, že o pôžičke pouvažuje. K odovzdaniu peňazí na tomto stretnutí nedošlo. Asi po roku sa stretol s nebohým pánom W., ktorý mu povedal, že peniaze požičal, pričom svedok nevedel presne uviesť komu, či pani A. alebo pani C.. Zdôraznil, že pán W. bol nahnevaný, pretože sa mu peniaze nevrátili. Svedok uviedol, že nikdy nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí právnym predchodcom navrhovateľa komukoľvek, potvrdil však, že stretnutie s odporkyňou sprostredkoval on. Taktiež uviedol, že na ich spoločnom stretnutí ( pozn. súdu M. M.) sa pán W. , pani A. a C. dohodli na uskutočnení ďalšieho stretnutia v reštaurácii M. M. W..
Na dotaz súdu, navrhovateľ po svedeckej výpovedi Q. A., uviedol, že si myslel , že pri odovzdávaní peňazí v reštaurácii M. bol aj pán A., teraz je však na pochybách. Uviedol, že s mu mýlia dve stretnutia, ktoré sa uskutočnili.
Svedok Y. X., kolega navrhovateľa v 2. rade, uviedol, že spolu s ním podnikali. Niekedy v lete 2006 sa v reštaurácii M. na A. L. M. A. stretol pán D. W. s dvomi dámami, ktoré svedok osobne nepoznal. Uviedol, že navrhovateľ v 2. rade bol veľmi nervózny pri tomto stretnutí, vedel, že v budúcnosti môže nastať problém. Práve navrhovateľ v 2. rade svedkovi uviedol, že na tomto stretnutí ide o požičanie peňazí jeho otcom jednej z prítomných žien. Svedok v tom čase stál za barom, ale videl na stôl, pri ktorom sedeli, bolo to asi tri metre. Na stole boli papiere, prítomní niečo podpisovali a prebiehala tam nejaká transakcia. Peniaze však na stole nevidel.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je dôvodný.
Súd v prvom rade vychádzal z ustáleného skutkového stavu, preukázaného jednak výsluchmi účastníkov konania ( najmä navrhovateľa v 2. rade), výsluchmi svedkov a listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom v konaní. Súd uvádza, že považuje za preukázané, že dňa 7.8.2006 došlo v reštaurácii M.K. na A. L.. M. A. k strenutiu právneho predchodcu navrhovateľa s pani A. a odporkyňou, na ktorom došlo nielen k vystaveniu vadnej zmenky, ale tiež k odovzdaniu sumy 150.000,-Sk zo strany p. D. W. odporkyni. Túto skutočnosť osvedčil jednak navrhovateľ v 2. rade, ktorý bol na mieste a v danom čase taktiež prítomný ( a ktorý súdu potvrdil aj reálne odovzdanie čiastky 150.000,-sk odporkyni), ako aj svedok Y. X., ktorý hoci sa nenachádzal priamo pri stole, kde došlo k odovzdávaniu peňazí, bol v miestnosti, v pomernej blízkosti, a súd má za to, že jeho svedecká výpoveď je preto relevatná. Hoci
nepotvrdil priamo odovzdanie peňazí odporkyni zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, predsa len nepriamo uviedol, že videl, že pri stole sa niečo podpisuje a že tam prebieha nejaká transkakcia. Súd má ďalej za preukázané, že predmetnú pôžičku sprostredkoval p. Q. A., ktorý to v rámci svojej svedeckej výpovede nepoprel. A hoci taktiež priamo pri odovzdávaní peňazí nebol, súd z jeho svedeckej výpovede môže aspoň nepriamo vyvodiť, že k realizácii pôžičky naozaj došlo ( svedok najmä uviedol, že samotný poskytovateľ pôžičky sa mu neskôr sťažoval na jej nevrátenie). Súd sa v tejto súvislosti musel vysporiadať aj s skutkovými rozpormi, vyplývajúcimi z výpovede navrhovateľa v 2. rade a svedka A. o otázke údajnej prítomnosti p. A. priamo v reštaurácii M., pri odovzdávaní peňazí. Hoci navrhovateľ v 2. rade súdu tvrdil, že pri odovzdávaní peňazí bol aj tento svedok, neskôr po tvrdeniach prezentovaných svedkom v tomto konaní, si už istý nebol. Súd si tento rozpor vysvetľuje v prvom rade časovými okolnosťami, kedy navrhovatelia ako aj svedok poskytovali súdu svedectvo o skutkových okolnostiach, ktoré sa stali pred 9 rokmi. Preto je dobre možné, že navrhovateľovi v 2. rade splynuli okolnosti poskytovania pôžičky, najmä z dôvodu, že medzi aktérmi požičania peňazí došlo zjavne k viacerým stretnutiam ( ktoré spomenul vo svojej výpovedi aj svedok A.). Súd prihliadol aj na tvrdenia navrhovateľa v 1. rade, ktorý potvrdil, že o poskytnutí peňazí mal vedomosť a to priamo od svojho otca. Súd však vychádzal v neposlednom rade aj z predloženej vadnej zmenky, z ktorej obsahu je zrejmé nielen to kto a komu poskytol peňažné prostriedky, ale aj v akej výške a k akému dátumu. Súd sa domnieva, že odporkyňa by ako vystaviteľ zmenky ( ktorá by v prípade neexistencie je formálnych vád bola cenným papierom, ktorého obsah, resp. okolnosti a dôvody jej vystavenia by súd nebol oprávnený skúmať) túto nepodpísala, keby ňou neosvedčovala reálne odovzdanie peňazí zo strany právneho predchodcu navrhovateľov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úváh, má súd za preukázané, že dňa 24.8.2006 došlo zo strany právneho predchodcu navrhovateľa k odovzdaniu sumy 150.000,-sk ( 4.797,09 Eur) odporkyni, tieto peniaze odporkyňa prevzala, avšak do dnešnej doby, napriek vymedzeniu doby splatnosti vrátenia peňazí priamo v zmenke ( 24.8.2006) ich nevrátila.
Právny predchodca navrhovateľov a odporkyňa teda uzavreli zmluvu o pôžičke, a to neformálne a konkludentne, kedy hoci neuzavreli písomnú zmluvu so všetkými podstatnými náležitosťami, došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu zmluvy- peňazí, odporkyňa sa zaviazala tieto peniaze vrátiť v stanovenej lehote ( čo potvrdila svojim podpisom na vystavenej, hoci vadnej zmenke). Navrhovatelia podľa názoru súdu uniesli dôkazné bremeno v otázke existencie reálneho odovzdania sporných peňazí zo strany ich otca priamo odporkyni, preto možno konštatovať vznik povinnosti odporkyne požičané finančné prostriedky v lehote do 24.8.2006 vrátiť, k čomu však do dnešného dňa nedošlo. Preto sa súd stotožňuje s uplatneným nárokom nielen v časti o zaplatenie istiny, ale aj úroku z omeškania, nakoľko odporkyňa sa dňa 25.8.2006 dostala s plnením svojho dlhu do omeškania. Súd vyhovel návrhu aj čo do výšky uplatneného úroku, nakoľko táto zodpovedala zákonnej výške úroku v čase vzniku omeškania, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, boli to navrhovatelia, ktorý mali vo veci plný úspech a teda na ich strane vznikol nárok na náhradu trov konania voči odporkyni. Trovy konania pozostávajú z iných trov konania a to zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 298,50 Eur a náhrady hotových výdavkov na vyhotovenie fotokópii zo spisu vo výške 0,80 Eur, spolu 299,30 Eur. Súd priznal navrhovateľom aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 959,02 Eur a to za nasledujúce úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom zo dňa 3.9.2012 vo výške 170,97 Eur, 2. porada s klientmi dňa 14.10.2014 v trvaní 1 hod. 8 min. vo výške 170,97 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015 vo výške 170,97 Eur, 4. ďalšia porada s klientom dňa 28.4.2015 v trvaní 1 hod. 5 minút vo výške 170,97 Eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015 vo výške 170,97 Eur. Spolu predstavuje odmena 5 x 170,97 Eur, t.j. 854,85 Eur. Pri výpočte výšky tarifnej odmeny súd vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len " vyhláška"). Za vyššie uvedené úkony právnej služby súd priznal v zmysle § 16 ods . 3 vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov 1x 7,63 Eur, 1x 8,04 Eur a 3x 8,39 Eur, spolu 40,84 Eur.
Súd nepriznal náhradu trov za uplatnené úkony- 1. podanie na súd- oznámenie prekážky postupu konania zo dňa 3.9.2012 a 2. podanie na súd- oznámenie o odpadnutí prekážky postupu konania zo dňa 14.10.2014. Tieto úkony nemožno v zmysle vyhlášky považovať za úkony právnej služby, nakoľko
sa netýkali veci samej. Jednalo sa iba o oznámenie o úmrtí, resp. o ukončení dedičského konania, ktoré nepochybne nepredstavujú na strane právneho zástupcu navrhovateľov žiadny taký úkon, ktorý by bolo možné subsumovať pod pojem právna služba, kde sa nevyhnutne vyžaduje niečo viac, ako púhe oznámenie skutočností, ktoré mali význam len z hľadiska procesného a netýkali sa právnej podstaty sporu ani veci samej. Ďalej súd nepriznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon- nazretie do súdneho spisu dňa 27.2.2015 a to z obdobného dôvodu. Nejedná sa o úkon právnej služby a svojim účelom ani povahou sa nepribližuje k žiadnemu úkonu špecifikovanému v ustanovení 13a vyhlášky. Ďalej súd nepriznal odmenu za úkon- ďalšia porada s klientmi dňa 17.3.2015. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 13a vyhlášky v zmysle ktorého, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom (ktorá v tomto prípade prebehla 14.10.2014 a za ktorý úkon súd náhradu trov konania priznal) nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Nakoľko do dátumu 17.3.2015 došlo podľa názoru súdu len k dvom úkonom právnej služby- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 3.9.2012 a ďalšia porada s klientom zo dňa 14.10.2014, a teda medzi poradou zo dňa 14.10.2014 a 17.3.2015 nedošlo k inému úkonu právnej služby, súd má za to, že uplatnený nárok na náhradu za úkon zo dňa 17.3.2015 právnemu zástupcovi nepatrí. V tejto súvislosti súd poukazuje na účel ustanovenia § 13a ods. 3 vyhlášky, ktorého cieľom je nepochybne zabrániť špekulatívnym a neúčelným postupom v súvislosti s umelým navyšovaním trov konania zo strany účastníkov.
Navrhovatelia si uplatnili a vyčíslili tiež náhradu cestového a náhradu za stratu času. Hoci je nesporné, že v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky má advokát nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ( medzi inými aj cestovné) a na náhradu za stratu času, aj v tomto prípade súd poukazuje najmä na zásadu účelnosti uplatňovanú pri rozhodovaní a priznávaní náhrady trov konania. Na to, aby súd priznal náhradu trov konania ( a teda aj náhradu cestovného a náhradu za stratu času) musí mať za preukázané, že vynaloženie týchto trov bolo nevyhnutné, sledovalo výlučne záujem klienta a neprekračovalo hranicu, kedy by sa uplatňovanie daných trov javilo ako pokus o umelé navyšovanie trov konania. V tejto súvislosti súd uvádza, že nakoľko úkon- nazretie do súdneho spisu dňa 27.2.2015, nepovažuje za úkon právnej služby nemožno priznať ani nárok na náhradu cestovného a straty času. Čo sa týka úkonu príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 3.9.2012, súd konštatuje nedošlo k preukázaniu, že k ceste právnej zástupkyne z Komárna do Bratislavy a späť skutočne došlo. Do spisu nebol predložený žiadny listinný dôkaz, ktorý by osvedčoval aj konkrétnu poradu s klientami. Za ďalší priznaný úkon právnej služby- porada s klientami zo dňa 14.10.2014, hoci má súd za preukázané, že k nemu skutočne došlo a že tejto porady sa zúčastnili navrhovatelia, musí konštatovať neúčelnosť uplatnených trov. V prvom rade z toho dôvodu, že na predmetnej porade sa zúčastnila jednak JUDr. Szabóová, ako právna zástupkyňa ako aj JUDr. Vincent Danihel ( substitučný právny zástupca). Podľa názoru súdu, ak sa advokát nechá v konaní zastúpiť iným advokátom, najmä z dôvodu, že nemá svoje sídlo v mieste bydliska svojich klientov, resp. v mieste konania súdneho pojednávania, je neúčelné, aby sa v prípade poskytovania právnych služieb- a teda aj realizácie porady s klientami, tejto zúčastnil, ak sa jej zúčastní aj substitučný právny zástupca, ktorý má svoje sídlo v rozhodnom mieste konania porady, resp. rokovania. Opätovne a dôrazne súd apeluje na zachovávanie zásady účelnosti vynaložených trov, o ktorej v tomto prípade, podľa názoru súdu, hovoriť nemožno.
Súd preto priznal náhradu za vynaložené cestovné výdavky a stratu času len za úkony právnej služby- účasť na pojednávaniach v dňoch 29.4.2015 a 18.3.2015. Súd sa pri vyčíslení týchto trov pridržiaval rozsahu ich vyčíslenia uplatnenom navrhovateľmi. V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi za čas strávený cestou z miesta sídla do miesta výkonu právnej služby náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Nakoľko na pojednávaniach navrhovateľ zastupoval substitučný právny zástupca, ktorý má sídlo v okrese Bratislava V, ktoré nie je totožné so sídlom súdu, je dôvodné uplatnenie si náhrady za stratu času vo výške 4x 1/60 zo sumy 839,- Eur, t.j. 55,93 Eur. Súd taktiež priznal za tieto dva úkony aj náhradu cestovného v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky. Dĺžka trasy na pojednávanie a späť činila 13 km, čiže 2 x 13 km= 26km. Je zrejmé, že v zmysle opatrenia MPSVaR č. 632/2008 je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 Eur. Advokátovi teda patrí tzv. základná náhrada vo výške 26 km x 0,183 Eur, t.j. 4,76,-Eur. Okrem uvedeného advokátovi patrí aj náhrada za spotrebované pohonné látky, ktorý sa vypočíta podľa ceny pohonných látok v čase použitia motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla. Z predloženého technického preukazu vyplýva, že priemerná spotreba použitého motorového vozidla právneho zástupcu
je 7,9 litra /100km. Právny zástupca si správne vyčíslil aj priemernú cenu pohonných hmôt vo výške 1,286Eur/liter, ktorej výšku súd overil na stránke Štatistického úradu SR. Preto náhrada za spotrebované látky činí 1,32 Eur na jednu obojsmernú cestu ( 0,079 l/km x13 km x 1,286 Eur), čiže 2x 1,32 Eur, t.j. 2,64 Eur.
Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.