Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-110-2020.pdf
PDF · 136.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/110/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S., H. XX, zast. Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom Košice, Kováčska 40, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o zaplatenie 28.071,47 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 4C/274/2015-329 zo dňa 18.12.2019 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 7.860,80 € s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 38 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 28.071,47 € spolu s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením (II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 29.110,24 € spolu s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej so žalovanou dňa XX.XX.XXXX na poistenie majetku - objektu budovy v C. E. XX, evidovanej J. katastra S. na LV č. XXX pre katastrálne územie C. ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a stavba - chata súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X (ďalej len „objekt“), na ktorom bola spôsobená škoda v dôsledku silnej víchrice dňa XX.X.XXXX; žalobkyňa poistnú udalosť oznámila žalovanej bezodkladne dňa XX.X.XXXX, dňa X.XX.XXXX predložila žalovanej faktúru č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX za opravu objektu vo výške XX.XXX,XX € s C., spolu so súpisom prác, ktoré boli odsúhlasené osobou ustanovenou žalovanou po vykonaní obhliadky objektu za prítomnosti zástupcu stavebnej firmy p. G. P.. Na výzvu žalovanej zo dňa X.XX.XXXX, žalobkyňa dodatočne predložila revízne správy na komín, hromozvod a elektroinštaláciu. C. XX.XX.XXXX žalovaná zaplatila na účet žalobkyne poistné plnenie vo výške X.XXX,XX € a XX.XX.XXXX jej doručila oznámenie o poukázaní poistného plnenia za poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX, v ktorom však nebolo uvedené, akým spôsobom dospela k výške poistného plnenia X.XXX,XX €. Žalovaná žalobkyni doposiaľ nezaplatila zvyšnú časť poistného plnenia na podklade predloženej faktúry za opravu objektu vo výške 36.615,89 €, pričom dňa 9.1.2012 oznámila žalobkyni svoje stanovisko, že pri
vyčíslení poistného plnenia postupovala podľa rozpočtu v rozsahu prevedených a preukázaných opráv a prešetrením poistnej udalosti zistila, že neboli prevedené opravy v zmysle doložených faktúr. Podľa tvrdení žalobkyne všetky fakturované práce boli vykonané, o čom svedčí aj súpis prác s rozpočtom vykonaných prác, pričom žalovaná jej nedôvodne neposkytla poistné plnenie zodpovedajúce skutočne vykonaným prácam na oprave objektu, ktoré riadne zdokladovala predloženou faktúrou č. 111001 zo dňa 5.10.2011 vo výške 36.615,89 € s DPH ako aj súpisom vykonaných prác, preto sa domáhala od žalovanej doplatku poistného plnenia v sume 29.110,24 €, po odpočítaní jej spoluúčasti v sume 33,19 € a žalovanou zaplatenej sumy 7.505,64 €.
3. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie, na návrh žalobkyne nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru oceňovania stavebných prác znalcom Ing. T. Q., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 108/2014 zo dňa 18.8.2014, v ktorom posúdil správnosť fakturácie zo dňa 5.10.2011 za práce na oprave objektu realizované zhotoviteľom SPIRIT plus s.r.o. - G. P., fakturované náklady bez DPH vo výške 28.256,84 € a vyčíslil náklady za prevedené opravy vo výške 7.913,72 € bez DPH. Na základe znaleckého posudku a fotodokumentácie predloženej znalcom Ing. Q. žalovaná uznala niektoré znalcom vyčíslené náklady, resp. položky a po odpočítaní už poskytnutého plnenia 7.505,64 €, dňa 17.3.2015 zaplatila žalobkyni doplatok poistného plnenia 1.038,77 €. Žalobkyňa preto v tejto časti vzala žalobu späť a súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C/80/2012-172 zo dňa 10.6.2015 konanie v časti sumy 1.038,77 € zastavil a nárok v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie. Súd prvej inštancie vykonal v spore dokazovanie tiež výsluchom navrhnutých svedkov D.. S. Q., M. S., G. P. - konateľa J. plus s.r.o. so sídlom v Rožňave, M. R. - konateľa T. s.r.o. a E. U., ktorý v mene žalovanej uzatváral so žalobkyňou poistnú zmluvu, ako aj znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 5.5.2018 znalkyne z odboru stavebníctva, odvetvie hodnoty stavebných prác Ing. I. H., ktorý predložila žalobkyňa. V ZP č. 23/2018 znalkyňa po vykonaní obhliadky objektu určila hodnotu stavebných prác a stanovila náklady potrebné na opravu chaty súp. č. XXXX s príslušenstvom postavenej na parcele č. XXX/X v kat. území C., poškodenej víchricou dňa XX.X.XXXX, a to v cenách obvyklých v čase ich vykonania (júl
- október XXXX) a v mieste ich vykonania, t.j. s prihliadnutím na neprístupný terén a ručné vynášanie materiálu. U. stavebných prác/náklady potrebné na opravu určila vo výške: a) B. - XX.XXX,XX € bez DPH + 3.126,75 € (DPH 20 %) = 18.760,39 € s DPH, b) Altánok - 999,25 € bez DPH + 199,85 € (DPH 20 %) = 1.199,10 € s DPH, spolu náklady na opravu chaty a altánku vo výške 16.632,91 € bez DPH + 3.326,58 € (DPH 20 %) = 19.959,49 € s DPH. Znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku nebolo možné stanoviť cenu zohľadňujúcu okolnosti, že práce bolo potrebné vykonať v čo najkratšom čase po poistnej udalosti a v danom období vzhľadom na sezónu dopytu po stavebných prácach, bol problém nájsť stavebnú firmu a stavebná firma, ktorá vykonávala opravy, musela z tohto dôvodu zrušiť skôr prijatú objednávku, tieto skutočnosti pri stanovení obvyklej ceny nebolo možné hodnotiť, resp. zohľadniť. V tejto súvislosti znalkyňa odkázala na zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách účinný od 1.4.1996, v zmysle ktorého „základnou tézou je princíp voľnej tvorby cien, to znamená vznik ceny ako dohody predávajúceho a kupujúceho v rámci trhu; dohoda o cene v zmysle tohto zákona je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa investor so zhotoviteľom dohodol, že bude akceptovať zvýšenie ceny z titulu urgentného vykonania prác po poistnej udalosti, ako aj z titulu zrušenia skôr prijatej objednávky, t.j. prednostného vykonania prác zhotoviteľom, je to vec dohody investora a zhotoviteľa a bol teda uplatnený princíp voľnej tvorby cien. V súčasnej praxi sa s formou príplatkov stretávame už iba ojedinelo. Investori spravidla odmietajú prirážky, pretože jednotkové ceny sú ťažko porovnateľné. Ak sa však investor nachádza v časovej tiesni, môže súhlasiť s navýšením ceny. V takom prípade sa môže rozhodnúť, či tieto náklady majú byť rozpočtované samostatne v krycom liste zákazky, alebo majú byť započítané do jednotkových cien formou indexu ceny, čo bol pravdepodobne tento prípad“. K námietkam žalovanej znalkyňa zotrvala na záveroch písomného ZP a zdôraznila, že ZP obsahuje všetky skutočne vykonané stavebné práce na oprave chaty súp. č. XXXX s príslušenstvom v k. ú. C. poškodenej víchricou dňa 20.7.2011, že použila ceny obvyklé v danom čase a mieste ich vykonania, pričom „skutočnosť, že plnenie poisťovne za náklady na odvoz sutiny a iných zvyškov na najbližšiu skládku, alebo na ich uloženie alebo zničenie je limitované sumou 663,88 €, je pre ňu irelevantná“. Vyjadrila sa tiež k znaleckému posudku O.. Q. a uviedla, že „celkový rozdiel v cene vznikol najmä tým, že v ZP O.. Q. neboli zahrnuté všetky skutočne vykonané stavebné práce“, pričom upriamila pozornosť na položky, ktoré spoločnosť Allianz uznala už počas obhliadky, ale Ing. Q. ich v rozpočte neuviedol.
4. Po právnej stránke súd spor posúdil podľa ustanovení § 806 a nasl. Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že motívom pre uzavretie poistenia majetku je zabezpečenie ochrany v prípade vzniku škody na poistenej veci; poisťovňa poskytuje ochranu pre prípad, že v čase trvania poistenia sa vyskytne
náhodná udalosť a spôsobí škodu na poistenej veci. Náhodnou udalosťou, ktorá je predmetom prenosu rizika na poisťovňu, však nie je samotný vznik škody, ale výskyt udalosti (napr. víchrica, povodeň), ktorá spôsobí majetkovú ujmu a bola dohodnutá ako poistné riziko. O poistnej udalosti teda môžeme hovoriť iba v prípade, ak majetková ujma na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. Na konštatovanie danosti poistnej udalosti je nevyhnutná kumulácia obidvoch faktorov. Ak by došlo ku škode, ktorá nebola spôsobená poistným rizikom, nejde o poistnú udalosť. Rovnako výskyt udalosti nie je poistnou udalosťou, ak sa s ňou nespája následok prejavujúci sa v majetkovej ujme poistnej veci. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 CSP súd dospel k záveru, že uplatnený nárok vykonaným dokazovaním bol preukázaný. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie v prípade predmetnej poistnej udalosti vznikli špecifické okolnosti, ktoré mali bezprostredný vplyv na cenu opráv potrebných za účelom uvedenia nehnuteľností do pôvodného stavu (uvedené mal preukázané výpoveďami svedkov a tiež znaleckým posudkom znalkyne Ing. I. H.). Obranu žalovanej s poukazom na cenníky, podľa ktorých postupuje v prípade plnenia poistnej udalosti, odmietol ako nedôvodnú, nakoľko táto nezohľadňuje žiadne špecifické až mimoriadne okolnosti, ktoré podľa názoru súdu boli v tomto prípade rozhodujúce pre posúdenie primeranosti ceny nákladov potrebných na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Zastával názor, že v danom prípade „bola žalobkyňa vystavená všeobecnej prevenčnej povinnosti správať sa tak, aby nedochádzalo ďalej ku vzniku škôd ešte väčšieho rozsahu. Je potrebné hľadať primeranú proporcionalitu v tom, čo je v tejto situácii primeraný a hospodárny postup, ktorý je potrebné vykonať, aby sa uviedli veci do pôvodného stavu, resp. aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodzovaniu. Podľa názoru súdu žalobkyňa sa v tomto prípade riadila zásadou ekonomickej efektivity, keď sa rozhodla pre spôsob odstránenia následkov poistnej udalosti spôsobom, ktorý bol v konaní zistený. Žalobkyňa sa teda správala v tomto prípade racionálne a efektívne, postup opravy nehnuteľností bol popísaný jednak výpoveďou svedka G. P. a tiež v znaleckom posudku znalkyne O.. I. H.. Bolo v záujme žalobkyne poškodenú nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu čo najrýchlejšie jednak s cieľom zabrániť väčšiemu rozsahu škôd, ktoré mohli v budúcnosti nastať a tiež aj s cieľom eliminovať straty, ktoré by jej mohli vzniknúť v súvislosti s prenajímaním nehnuteľností“. Pri určení výšky nákladov potrebných na opravu nehnuteľností súd vyšiel zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. I. H., pričom zdôraznil, že znalkyňa sa oboznámila s obsahom spisu, výpoveďami svedkov, so znaleckým posudkom znalca O.. T. Q., ako aj so stavom nehnuteľností obhliadkou vykonanou na mieste samom, pri podaní znaleckého posudku zohľadnila aj samotné miesto poistnej udalosti, teda vykonanie stavebných prác s prihliadnutím na neprístupný terén a ručné vynášanie materiálu. Podľa úvahy súdu prvej inštancie žalobkyňa v konaní preukázala, že v tomto prípade bolo nutné urgentné vykonanie prác na odstránenie následkov poistnej udalosti ako aj skutočnosť, že zhotoviteľ prác musel zrušiť skôr prijatú objednávku, to znamená prednostne vykonať práce pre žalobkyňu, čo sa v tomto prípade zrejme započítalo do jednotkových cien formou indexu ceny, aj podľa názoru znalkyne, ktorá v ZP akcentovala v tejto súvislosti princíp voľnej tvorby cien uplatnený v tomto prípade, teda vznik ceny ako dohody predávajúceho a kupujúceho v rámci trhu, ako aj skutočnosť, že v danom prípade žalobkyňa podľa dohody uzatvorenej so zhotoviteľom akceptovala zvýšenie ceny z titulu potreby urgentného vykonania prác po poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej v požadovanej výške, ktorú v konaní preukázala. Za omeškanie žalovanej s plnením priznal žalobkyni aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 1.12.2011, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlžnej sumy poistného plnenia, až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 3 CSP.
5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zastávala názor, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne nesprávne a v rozpore s podmienkami uzatvorenej poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie budov pre prípad poškodenia so stanoveným rozsahom poistného krytia a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Poukázala na to, že v súlade s ust. § 34 OZ a vôľou zmluvných strán došlo k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy, ktorou sa poisťovateľ v zmysle § 788 OZ zaviazal poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná poistná udalosť v zmluve bližšie označená. Z poistnej zmluvy vyplývajúce právo žalobkyne, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, sa súbežne kryje s
poistným krytím, čo je jedna z hlavných zásad úpravy poistenia v Občianskom zákonníku, ktorú žalovaná plne rešpektuje. Uviedla, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov poistného pomeru je v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetku okrem iného konkretizujú a špecifikujú, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípadné výluky z poistenia. Z jednotlivých ustanovení poistnej zmluvy a jej súčasti z hľadiska posúdenia veci v danom prípade za významný považovala článok 3 bod. 4 zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, podľa ktorého ak príde ku poškodeniu, zničeniu alebo strate veci poistnou udalosťou, poisťovateľ uhradí nevyhnutné náklady na odvoz sutiny a iných zvyškov na najbližšiu skládku alebo na ich uloženie alebo zničenie, poistením kryté do výšky 20.000,- Sk, t.j. 663,88 €, a preto je plnenie poisťovateľa (žalovanej) obmedzené touto sumou. Náklady vo výške stanovenej resp. vyčíslenej znalkyňou v ZP č. 23/2018, ktorý súd prvej inštancie vzal do úvahy, v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy nie sú kryté poistením, a preto na takéto plnenie žalovanú nie je možné zaviazať. Podľa čl. 16 bod 3 Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) viažúcich sa k poistnej zmluve, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate veci poistnou udalosťou, uhradí poisťovateľ primerané a hospodárne vynaložené náklady zvyčajné v mieste vzniku poistnej udalosti na jej opravu alebo znovuobstaranie (rozhodujúca je nižšia suma uvedených nákladov). Poukázala na znalecký posudok č. 23/2018, z ktorého súd vychádzal pri priznaní nároku žalobkyni, v ktorom znalkyňa uvádza, že náklady z titulu urýchlenia opravy nie sú kryté predmetnou poistnou zmluvou. Podľa žalovanej takéto náklady zaiste nie sú nákladmi primeranými a hospodárnymi a ani zvyčajnými v mieste vzniku poistnej udalosti. Tvrdila, že poškodenie chaty či prístrešku bolo takého charakteru, ktorý bez zväčšenia rozsahu škody umožňoval provizórne zabezpečenie budovy do času zabezpečenia dodávateľa prác v primeranej, hospodárnej a nenavýšenej cene, čo je zrejmé z predložených dôkazov. Nesúhlasila s tým, aby argumentáciou voľnej tvorby cien bolo možné poisťovateľa zaviazať na plnenie sumy, ktorá je bez jeho účasti či odsúhlasenia, výlučne len výsledkom dohody objednávateľa opravy a dodávateľa prác (do ktorej sa mohli premietnuť aj náklady dodávateľa prác z titulu zrušenia inej už dohodnutej zákazky alebo jej presunu na iný termín). Podľa názoru žalovanej niekoľkonásobné navýšenie ceny prác je v rozpore s podmienkou primeranosti a hospodárnosti, ako aj zvyčajnosti nákladov v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. Uviedla, že v konaní predložila dôkazy o tom, ako konkrétne postupovala pri stanovení a vyčíslení výšky poistného plnenia, pričom opätovne dala do pozornosti, že náklady stanovila rovnako ako firmy vykonávajúce stavebné práce či opravy, t.j. programom ODIS - ocenenie stavebných prác, ktorého ceny sú pravidelne aktualizované, a preto nemôže byť pochýb o ich správnosti. Podľa názoru žalovanej zvýšené náklady na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu nemožno odôvodniť ani potrebou eliminovať možné straty žalobkyne na zisku, pretože záujmy z podnikania a maximalizácia príjmov z podnikateľskej činnosti, či vykrytie prípadnej straty z podnikania, nie je predmetom poistného krytia z inštitútu zmluvného poistenia majetku, určeného výlučne len ku reparácii škody na majetku poistenej osoby. Mala za to, že súdom priznaná suma nie je nákladom na odvrátenie väčšej škody, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila, ani nákladmi na zmiernenie následkov poistnej udalosti, ani predmetom poistného krytia, a preto bolo potrebné nárok posúdiť striktne v intenciách zmluvných dojednaní a VPP prináležiacich k predmetnej poistnej zmluve, v ktorých je okrem popisu produktu, presne špecifikovaný predmet poistenia a stanovené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Zastávala názor, že ňou poskytnuté poistné plnenie je plne v súlade s poistnými podmienkami uzatvorenej poistnej zmluvy a vzhľadom na túto jednoznačnosť bolo namieste nárok zamietnuť a priznať jej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže poistné plnenie poskytla v rozsahu poistného krytia uzatvorenej poistnej zmluvy, nemohla sa dostať do omeškania s plnením, a preto nesúhlasila s rozhodnutím ani v časti priznaného príslušenstva pohľadávky. Záverom uviedla, že jednou zo základných zásad súkromného práva je zásada rovnosti účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch, ktorá znamená, že žiaden z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemá výhodnejšie postavenie od iného účastníka, pričom napadnutým rozsudkom súd v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s právom na spravodlivé súdne konanie garantovaným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 266/2014), poskytol žalobkyni súdnu ochranu, ktorou si svojvoľne a bezdôvodne vynucuje od žalovanej plnenie povinnosti, ktoré z poistného vzťahu nevyplývajú.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne a právne správny, okresný súd sa riadne vysporiadal do všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov a vec dôkladne právne posúdil. Za správny považovala názor súdu, že mimoriadne okolnosti prípadu, predovšetkým potreba bezodkladného zabezpečenia opravy postihnutej nehnuteľnosti v dôsledku hroziaceho vzniku ďalších značných škôd, odôvodňovala výrazné zvýšenie ceny za opravu nehnuteľnosti oproti „bežným“ podmienkam. Tvrdila, že pokiaľ by nekonala
bezodkladne a nezabezpečila čo najskoršiu ochranu a opravu nehnuteľnosti, vystavila by sa vzniku ďalších škôd, kde by jej následne mohla žalovaná oznámiť, že jej poistné plnenie neposkytne z dôvodu nevykonania potrebných bezodkladných opatrení na zabránenie vzniku ďalšej škody. Žalobkyňa sa teda bezprostredne po vzniku poistnej udalosti ocitla v zásade v patovej situácii, keďže mala na výber možnosť buď okamžite zabezpečiť ochranu a opravu nehnuteľnosti hoci za podstatne vyššiu cenu (kde bolo riziko, že žalovaná jej poistné plnenie zníži) alebo počkať a zabezpečiť opravu nehnuteľnosti až po čase za nižšiu cenu (s tým rizikom, že mohli vzniknúť ďalšie značné škody a žalovaná jej pre zanedbanie bezodkladných opatrení môže poistné plnenie odoprieť úplne). S prihliadnutím na dôvodný predpoklad, že ak by nezakročila včas, vznikli by na nehnuteľnosti podstatne vyššie škody, ktoré mohli značne prevyšovať sumu 36.615,89 € s DPH fakturovanú zhotoviteľom G. P. - SPIRIT, ako aj s prihliadnutím na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa Občianskeho zákonníka, rozhodla sa pre okamžité odstránenie následkov poistnej udalosti aj za cenu zvýšených nákladov, pričom toto jej konanie aj súd prvej inštancie vyhodnotil ako správne. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní poukazuje na čl. 16 bod 3 VPP a tvrdí, že niekoľkonásobné zvýšenie ceny prác je v rozpore s podmienkou primeranosti a hospodárnosti, s týmito argumentmi nesúhlasila. Podľa názoru žalobkyne primeranosť a hospodárnosť je potrebné vykladať aj s prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu, teda aj s prihliadnutím na podstatné parametre, ktorými v tomto prípade podľa vykonaného dokazovania (listinné dôkazy a výpovede svedkov) boli potreba neodkladného a okamžitého zabezpečenia a opravy nehnuteľnosti, vrchol stavebnej sezóny a extrémna vyťaženosť zhotoviteľov a s tým súvisiaci problém nájsť zhotoviteľa, nedostupnosť terénu k nehnuteľnosti, nutnosť „odloženia“ iných menej urgentných zákaziek zhotoviteľom. Tieto okolnosti prípadu je teda potrebné brať na zreteľ pri posudzovaní primeranosti a hospodárnosti nákladov na opravu, pričom žalovaná nepreukázala, že by za obdobnej skutkovej situácie bolo možné následky poistnej udalosti odstrániť za podstatne nižšiu finančnú čiastku. Žalovaná totiž počas celého konania tvrdila a preukazovala len náklady vo výške odôvodnenej v prípade „bežnej situácie“, ktorá však bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vylúčená. Pokiaľ žalovaná chcela uniesť v tomto smere dôkazné bremeno, bolo výlučne na nej, aby preukázala, že okolnosti prejednávanej veci neboli takej povahy, ktorá by odôvodňovala podstatné navýšenie ceny zhotoviteľom. Nemenej podstatnou okolnosťou v tomto prípade podľa mienky žalobkyne je aj to, že mala uzatvorené Poistenie pre podnikateľov, a to predovšetkým z dôvodu, že nehnuteľnosť slúžila na podnikateľské účely - prenájom a poskytovanie ubytovacích služieb, s ktorým (poistením) boli spojené podstatne vyššie náklady ako v prípade poistenia nepodnikateľov, pričom takto zvýšené poistné je vo všeobecnej rovine odôvodnené predovšetkým tým, že nehnuteľnosť využívanú na podnikateľské účely je potrebné uviesť do pôvodného stavu čo najskôr, aby mohla plniť svoj účel a nedochádzalo k ďalším škodám vo forme ušlého zisku. Hoci žalobkyňa nerozporuje tvrdenia žalovanej o tom, že predmetom poistného krytia nebol ušlý zisk z podnikateľskej činnosti, má za to, že predmetom poistného krytia, vzhľadom k tomu, že išlo o poistenie podnikateľov, bolo možné akiste rozumieť to, že kryté budú aj zvýšené náklady na odstránenie poistnej udalosti za predpokladu, že túto je potrebné z dôvodu urýchleného obnovenia podnikateľskej činnosti odstrániť čo najskôr. K tvrdeniu žalovanej, že podľa čl. 3 bod 4. zmluvných dojednaní poistnej zmluvy boli náklady na odvoz sutiny a iných zvyškov na najbližšiu skládku alebo ich uloženie alebo zničenie, kryté len do výšky 20.000,- Sk, teda do výšky 663,88 €, pričom podľa ZP č. 28/2018 boli tieto náklady vyčíslené v sume 4.416,31 € za chatu a 132,11 € za altánok, žalobkyňa uviedla, že z pohľadu vyhodnotenia celkovej fakturovanej sumy zhotoviteľom ide o zanedbateľnú čiastku. V prípade osobitných okolností a špecifík danej veci, ktoré ovplyvnili samotnú cenu diela zo sumy 19.959,49 € s DPH na 36.615,89 € s DPH len o 83 %, a teda nie niekoľkonásobne viac ako to tvrdí žalovaná, podľa žalobkyne je potrebné pripustiť vyššie zvýšenie fakturovanej sumy práve z dôvodu týchto osobitných okolností, a nie z dôvodu nákladov na odvoz sutiny a iných zvyškov. Mala za to, že uplatnený nárok súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako dôvodný v celom rozsahu, a preto navrhla napadnutý rozsudok podľa § 381 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny a priznať jej právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
7. Žalovaná v odvolacej replike nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyni náklady spojené s opravou poisteného objektu nachádzajúceho sa v kat. území C. podľa ZP č. XX/ XXXX, ktoré boli stanovené z titulu urýchlenia vykonania opravy. Zopakovala, že nárok bolo potrebné posúdiť striktne v intenciách zmluvných dojednaní a Všeobecných poistných podmienok prináležiacich k predmetnej poistnej zmluve, v ktorých je okrem popisu produktu presne špecifikovaný predmet poistenia a stanovené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Podľa žalovanej zvýšené náklady na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu nemôžu byť odôvodnené potrebou eliminovať možné straty žalobkyne na zisku, nakoľko záujmy z podnikania a maximalizácia príjmov z podnikateľskej činnosti, či vykrytie prípadnej straty z podnikania, nie sú predmetom poistného krytia z inštitútu zmluvného poistenia
majetku, určeného výlučne len ku reparácii škody na majetku poistenej osoby. Mala za to, že poistné plnenie poskytla v rozsahu poistného krytia podľa uzatvorenej poistnej zmluvy a zotrvala na svojom stanovisku, že neexistuje titul na poskytnutie plnenia v rozsahu priznanom súdom prvej inštancie a z týchto dôvodov žiadala podanému odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu.
8. Žalobkyňa na odvolaciu repliku žalovanej nereagovala.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov [podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodné, pretože súd prvej inštancie neposúdil spor po právnej stránke správnym spôsobom a z tohto dôvodu je preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vecne nesprávny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil.
10. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2022 o 10.00 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach a pri zachovaní zákonnej lehoty v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
11. Pokiaľ žalovaná uplatnila v odvolaní odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento nepodoprela žiadnymi konkrétnymi odvolacími námietkami či výhradami vo vzťahu k vadám v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol odvolateľkou účinne uplatnený.
12. Svojimi odvolacími námietkami žalovaná namietala správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie a určenia výšky poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 511013854 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 11.12.2007, predmetom ktorej je poistenie majetku - objektu budovy - chaty v Dobšinskej Maši 62 s príslušenstvom, evidovanej Správou katastra S. na LV č. XXX pre kat. územie C., na ktorom bola spôsobená škoda v dôsledku silnej víchrice dňa XX.X.XXXX, a v tejto súvislosti aj posúdenia otázky primeranosti ceny opráv a účelnosti nákladov vynaložených žalobkyňou na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú sporové strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak aplikoval sice správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska účinne uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a v rozsahu odvolacích námietok žalovanej obsiahnutých v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, spor však nesprávnym spôsobom posúdil po právnej stránke, pretože nesprávne interpretoval a aj aplikoval na posudzovanú vec inak správne zvolené ust. § 806 Občianskeho zákonníka a neprihliadal na zmluvné dojednania poistnej zmluvy, na ktoré toto ustanovenie odkazuje, pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, ktoré žalovaná ako poisťovateľ bola povinná poskytnúť žalobkyni za poškodenie poistenej nehnuteľnosti v dôsledku poistnej udalosti.
15. Podľa ust. § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Cit. ustanovenie v súvislosti s výškou poistného plnenia odkazuje na poistné podmienky, ktoré ustanovujú okrem iného kritériá, podľa ktorých má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne k strate poistenej veci. Poistenie majetku je svojou povahou vždy škodovým plnením, a preto sa výška plnenia bude odvíjať od rozsahu škody, ktorá na poistenom majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Poistné plnenie vždy závisí najmä
od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci. Napriek tomu, že účelom poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté na poistenom majetku, rozsah práva na plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Vo všeobecnosti platí pri poistení majetku zásada, že poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré je potrebné v danom prípade vynaložiť na opravu poškodenej veci alebo na znovuobstaranie zničenej, stratenej alebo odcudzenej veci. V prípade, ak nie je možné výšku plnenia určiť podľa poistnej zmluvy (poistných podmienok), výšku plnenia je treba určiť podľa všeobecnej právnej úpravy, najmä podľa ustanovení upravujúcich náhradu škody. Znenie ust. § 806 OZ vyjadruje, že výška plnenia nemusí byť vyjadrená exaktne uvedením konkrétnej výšky plnenia, ale stačí, ak sú stanovené podmienky jej určenia. To však neznamená, že nie je možné v zmluve uviesť aj konkrétnu sumu (napr. maximálnu), ktorú poistiteľ vyplatí poistenému v prípade poistnej udalosti.
16. V danom prípade článok 3 bod 4. zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorý súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, ustanovuje, že ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate veci poistnou udalosťou, poisťovateľ uhradí nevyhnutné náklady na odvoz sutiny a iných zvyškov na najbližšiu skládku alebo na ich uloženie alebo zničenie do výšky 20.000,- Sk, t.j. sumy 663,88 € (obsah tohto zmluvného dojednania nebol medzi stranami sporný), a preto poistné plnenie žalovanej v tomto prípade, pokiaľ ide o náklady za odvoz, uskladnenie alebo likvidáciu odpadu, je obmedzené dohodnutým limitom poistného plnenia v maximálnej výške 663,83 €. Náklady za tieto položky vo výške 4.218,20 € [3.383,06 € chata + 132,11 € altánok = 3.515,17 € bez DPH x 1,2 = 4.218,20 € s DPH] stanovené znalkyňou Ing. I. H. v ZP č. XX/XXXX, ktoré súd prvej inštancie prevzal do svojho rozhodnutia, nie sú pokryté poistením v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, a preto na plnenie v tejto výške podľa názoru odvolacieho súdu žalovanú nemožno zaviazať. Odvolací súd sa stotožňuje i s opodstatnenou a právne relevantnou argumentáciou žalovanej v podanom odvolaní, že žalobkyňou deklarované zvýšené náklady, resp. zvýšenie ceny opravy z titulu urýchlenia opravy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ťažko prístupnom teréne, nespadajú do rámca poistenia, keď v konaní nebolo preukázané (strany sporu to ani netvrdili), že v poistnej zmluve výslovne dohodli nárok poisteného na zvýšené náklady pre prípad mimoriadnej situácie, resp. pri zohľadnení osobitostí daného prípadu spočívajúcich napr. v potrebe urgentnej (bezodkladnej) opravy poškodenej nehnuteľnosti po poistnej udalosti, umiestnení nehnuteľnosti v ťažko prístupnom teréne, premietnutých do zvýšenej ceny (nákladov) opravy, na ktorej sa žalobkyňa dohodla so zhotoviteľom, prípadne že predmetom finančného krytia bol ušlý zisk z podnikateľskej činnosti, a pod. Podľa názoru odvolacieho súdu výrazne zvýšené výdavky vynaložené na urgentnú opravu nehnuteľnosti z týchto (subjektívnych) dôvodov na strane žalobkyne, resp. pri zohľadnení jej situácie a snahy o urýchlené obnovenie podnikateľskej činnosti, nepredstavujú primerané a hospodárne vynaložené náklady na opravu nehnuteľnosti poškodenej poistnou udalosťou, zvyčajné (bežné) v mieste vzniku poistnej udalosti v zmysle čl. 16 bodu 3 VPP pre poistenie majetku právnických a fyzických osôb tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, ktoré by žalovaná bola povinná nahradiť žalobkyni z titulu poistnej udalosti [podľa tohto ust. ak príde k poškodeniu, zničeniu alebo strate veci poistnou udalosťou, uhradí poisťovateľ primerané a hospodárne náklady zvyčajné v mieste vzniku poistenej udalosti na jej opravu alebo znovunadobudnutie (rozhodujúca je nižšia suma z uvedených nákladov)]. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že výšku poistného plnenia z poistnej udalosti v danom prípade nemôžu determinovať subjektívne dôvody na strane žalobkyne, jej situácia, v akej sa nachádzala v súvislosti s výkonom a príjmami z podnikateľskej činnosti, ani „osobitosti prípadu“ spočívajúce v žalobkyňou tvrdenej, avšak v konaní nepreukázanej potrebe bezodkladného zabezpečenia opravy poškodenej nehnuteľnosti v dôsledku hrozby vzniku ďalších škôd, čím žalobkyňa taktiež odôvodňovala výrazné zvýšenie ňou dohodnutej ceny za opravu nehnuteľnosti oproti „bežným“ podmienkam, resp. v porovnaní s bežnou (obvyklou) výškou nákladov a tvrdila tiež, že pokiaľ by nekonala bezodkladne a nezabezpečila čo najskoršiu opravu nehnuteľnosti, vystavila by sa tým riziku, že žalovaná jej poistné plnenie neposkytne z dôvodu nevykonania potrebných bezodkladných opatrení na zabránenie vzniku ďalšej škody. V danom prípade ale nejde o úhradu tzv. zachraňovacích nákladov v zmysle ust. § 810 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo potrebné zo strany žalobkyne (účelne) vynaložiť na zmiernenie (zmenšenie) následkov poistnej udalosti, predmetom sporu je nárok na poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti, preto uvedená argumentácia žalobkyne výkonom všeobecnej prevenčnej povinnosti za účelom zmenšenia následkov vzniknutej škody, resp. zabránenia bezprostredne hroziacej ďalšej škody, neobstojí. Právo na náhradu zachraňovacích nákladov je osobitným právom, ktoré patrí poistenému bez ohľadu na určenie danosti tohto nároku v poistnej zmluve, pretože vzniká priamo zo zákona. Napriek tomu, že má bezprostredný súvis s existenciou poistenia a poistnej udalosti, tento nárok nie je samotným poistným plnením, preto sa zachraňovacie náklady ani nezapočítajú do poistnej sumy (Občiansky zákonník II, 2. vydanie, 2019, s. 3093, komentár k § 810, M. Šulíková).
17. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o výške poistného plnenia, ktoré žalovaná ako poisťovateľ je povinná žalobkyni zaplatiť v rozsahu potrebných (primeraných a účelných) nákladov na opravu poškodenej nehnuteľnosti v dôsledku poistnej udalosti, resp. jej uvedenie do pôvodného stavu. Podľa posúdenia odvolacieho súdu vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a na podklade záverov ZP č. 23/2018 zo dňa 5.5.2018 znalkyne O.. I. H., ktorý súd prvej inštancie správne vzal za základ svojho rozhodnutia, správna výška poistného plnenia činí sumu 16.405,17 € [kalkulácia znalkyne 19.959,49 € - náklady na odvoz a uskladnenie odpadu 4.218,20 € + dohodnutý limit plnenia za odvoz a uloženie sutiny a iných zvyškov v sume 663,88 €]. Po odrátaní žalovanou už poskytnutého poistného plnenia vo výške 8.544,41 € so zohľadnením spoluúčasti žalobkyne (7.505,64 + 1.038,77 €), je preto žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni doplatok poistného plnenia ešte v sume 7.860,80 € s DPH.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.860,80 € spolu s 8,25 % úrokmi z omeškania pre omeškanie žalovanej s plnením dlžnej sumy poistného plnenia od 1.12.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti neboli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie poistného plnenia v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy zo strany žalovanej a žalobou uplatnený nárok nad sumu 7.860,80 € s prísl. nebol preukázaný, preto odvolací súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
19. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP o trovách celého konania (vrátane trov vynaložených v štádiu odvolacieho konania), a to podľa konečného výsledku sporu s použitím ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. V celom konaní, teda pred súdom prvej inštancie i v jeho odvolacej časti mala žalobkyňa pomerný úspech v miere 31 % (čo do sumy 8.899,57 € v spojení so zastavením konania procesnej zavineným žalovanou ohľadne sumy 1.038,77 €, z celkovo uplatnenej sumy 29.110,24 €) a žalovaná bola úspešná v miere 69 %, preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v pomernom rozsahu 38 % (69 - 31 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).