Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-345-2014.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/345/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XX, zastúpená JUDr. X. Z., bytom O. XXXX/X, XXX XX V., proti odporcovi: X. W. - I., IČO: 33 408 246, s miestom podnikania XXX XX Y. XXX, zastúpenému Mgr. Y. B., advokátom so sídlom v O. nad O., Y. XXX/X, o zaplatenie 550 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. novembra 2013 č. k. 6C/83/2013-35 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 550 eur. V zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 eur. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 550 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 550 eur od 02.07.2011 do zaplatenia. Návrh dôvodila tým, že dňa 01.07. a 02.07.2011 odporca na jej rodinnom dome v obci V.. XX vykonal stavebné práce - odvlhčenie stien a muriva, a to na základe zmluvy o dielo, so zmluvne dohodnutou cenou za vykonanie diela, ktorú odporca stanovil ako konečnú vo výške 780 eur. Nakoľko odporca bol v priebehu zhotovenia diela požiadaný navrhovateľkou, aby vykonal naviac niektoré drobné práce, celková suma za prevedenie diela predstavovala aj so značnou rezervou nanajvýš sumu 900 eur. Po dokončení diela však už odporca žiadal od navrhovateľky zaplatiť v hotovosti celkovú cenu za dielo vo výške 1.450 eur, čo predstavovalo takmer dvojnásobné navýšenie ceny diela oproti pôvodnému rozpočtu. Túto cenu navrhovateľka odporcovi toho istého dňa aj zaplatila. Po zaplatení ceny 1.450 eur bola odporcom ubezpečovaná, že jej do troch pracovných dní zašle celkovú faktúru aj s ocenením a kvantifikovaním stavebných prác a použitého materiálu, k čomu však napriek viacerým urgenciám nedošlo. Jediné čo navrhovateľka od odporcu obdržala bolo akési oznámenie, resp. konštatovanie, že odporca vykonal podrezanie muriva, ktoré však v žiadnom prípade nespĺňa náležitosti faktúry. Odporca ju v danom prípade neinformoval o žiadnom navýšení konečnej ceny za prevedenie diela počas jeho realizácie ani po nej nežiadal odsúhlasenie diela, čím porušil ustanovenie § 546 ods. 1 nasl. Obchodného zákonníka a zároveň konal v rozpore s čl. 1 ods. 3 Zmluvy o dielo, keďže takéto navýšenie konečnej zmluvy diela bola jednostranné a nebolo upravené písomným dodatkom zmluvy o dielo. Keďže odporca nie je schopný kvalifikovane vyčísliť a preukázať skutočne vynaložené náklady, ktoré zakladajú navýšenie ceny diela na sumu 1.450 eur, ktorá mu bola zaplatená, ide zo strany odporcu o neoprávnené obohatenie sa v sume 550 eur. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 04.07.2011 Zmluvu o dielo na odvlhčenie rodinného
domu podrezaním a odizolovaním jeho obvodových múrov s dohodnutou cenou 780 eur. Táto cena bola v zmluve dojednaná ako pevná cena, nie ako cena podľa rozpočtu. Tiež bolo v Zmluve o dielo dohodnuté použitie ustanovení Obchodného zákonníka. Odporca dohodnuté práce vykonal a vyžiadal si od navrhovateľky za práce sumu 1.450 eur, ktorú mu navrhovateľka aj vyplatila. Dňa 31.08.2011 odporca odoslal navrhovateľke potvrdenie o prácach, kde uviedol, že bola prevedená injektáž + podrezanie a na injektáž bol použitý materiál Sika - múr Injekto Cream, omietky boli prevedené materiálom Thermo Um - Thermo In a za prácu bola vyplatená suma 1.450 eur. Odporca túto sumu navrhovateľke riadne nevyúčtoval a nepredložil jej faktúru. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvné strany si v Zmluve o dielo platne dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Dohoda o cene uvedená v Zmluve o dielo nie je dohodou o cene podľa rozpočtu, ohľadne ktorého sa nezaručuje jej úplnosť (§ 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, naopak v čl. III Zmluvy o dielo je výslovne uvedené, že dohodnutá cena za dielo (780 eur) zahŕňa všetky náklady na vykonanie diela vrátane nákladov na práce a materiál, teda ide o pevnú cenu. Odporca mal preto postupovať s náležitou starostlivosťou už počas stanovenia tejto ceny a pri prehliadke domu, na ktorom sa malo dielo realizovať zistiť, akou technológiou je alebo nie je možné želané odvlhčenie domu vykonať. Aj napriek tomu, že odporca pri podpise zmluvy o dielo určil ako vhodnú technológiu tzv. podrezanie domu, ešte stále mal aj počas vykonávania prác na diele možnosť navrhnúť zmenu technológie, avšak túto skutočnosť bol v zmysle ustanovenia § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný navrhovateľke oznámiť bez zbytočného odkladu a navrhnúť zmenu diela. Odporca však v konaní nepreukázal, že navrhovateľku alebo osoby ju zastupujúce vopred informoval o potrebe vykonávať prácu na diele iným spôsobom než bolo dohodnuté a napriek tomu, že počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že má na to troch svedkov, výsluch svedkov riadnym procesným spôsobom nenavrhol. Bez ohľadu na to však písomná zmluva o dielo výslovne ustanovovala, že jej zmena je možná len písomnou dohodou zmluvných strán (čl. VI bod 1 zmluvy), preto akékoľvek informovanie o potrebe zmeny technológie bez písomnej dohody o zmene diela by nemalo právnu relevanciu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu odporcu, že odporca uskutočnil na dome navrhovateľky práce vrátane dodávky materiálov, ktoré neboli zazmluvnené písomnou zmluvou o dielo, teda bola uzatvorená ústna zmluva, v rámci ktorej navrhovateľka konkludentným spôsobom, zaplatením požadovanej ceny, súhlasila s cenou diela, ktorú jej odporca oznámil. Vyslovil názor, že v danom prípade mohlo dôjsť k uzavretiu samostatnej ústnej resp. konkludentnej zmluvy o dielo na vykonanie "niektorých drobných prác naviac", ktoré pripustila samotná navrhovateľka v návrhu a o ktoré navýšila celkovú cenu diela (na 900,- eur), hoci ani tieto práce odporca nevyúčtoval. V žiadnom prípade však nemožno považovať za uzavretie novej, samostatnej zmluvy o dielo to, že dôjde k vykonaniu pôvodne objednaného diela (odizolovanie domu) iným spôsobom v dôsledku nemožnosti vykonať dielo pôvodne dohodnutým spôsobom. Podotkol, že v danom prípade odporca nielenže nepreukázal, že navrhol zmenu diela, ale ani riadne nevyúčtoval vykonanie zmeneného diela, keď list odoslaný dňa 31.08.2011 nie je možné v žiadnom prípade považovať za riadne vyúčtovanie - tento list obsahuje len informáciu o tom, že bola prevedená injektáž a sanačné omietky a že na to bol použitý konkrétny typ materiálu, avšak chýba v ňom údaj o kvantite použitých materiálov, ich cene a o cene vykonaných prác. Bezdôvodné obohatenie odporcu teda nie je založené len na tom, že nevydal navrhovateľke daňový doklad, ale najmä na tom, že navrhovateľku včas neupozornil na potrebnú zmenu technologického postupu pri vykonávaní diela, nenavrhol zmenu diela a ani riadne nevyúčtoval použitý materiál a vykonané práce. Z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľky v časti uplatnenej istiny vyhovel. Zamietol návrh navrhovateľky v časti uplatneného úroku z omeškania, keď navrhovateľka nepreukázala, že by pred podaním návrhu na súd vyzvala odporcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní prevažne úspešná, priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
Proti rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že uskutočnil pre navrhovateľku oproti písomne dohodnutému dielu aj práce navyše, o ktorých bola navrhovateľka informovaná, ktoré mu aj riadne zaplatila. Toto je jednoznačne konkludentný prejav vôle navrhovateľky týkajúci sa predmetu diela a aj dohodnutej ceny za vykonané práce, preto neobstojí, že sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Súd prvého stupňa preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Navrhovateľka prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že odvolanie odporcu neuvádza žiadne nové skutočnosti oproti konaniu na prvostupňovom súde, len znova stereotypne vymenúva všetky svoje argumenty a zdôrazňuje niektoré skutočnosti, na ktoré poukazoval v predchádzajúcom konaní. Argumentáciu právneho zástupcu odporcu, ktorý uvádzal, že odporca nebol schopný vyúčtovať navrhovateľke skutočne vynaložené náklady na zhotovenie diela, pretože v tom čase nedisponoval živnostenským oprávnením, označil za úsmevné, vzhľadom ku skutočnosti, že odporca sa v tom čase klamlivo prezentoval a vystupoval ako podnikateľ, najmä tým, že sa preukazoval vizitkami, na ktorých figuroval ako podnikateľ, prevádzkoval internetovú stránku, na ktorej uvádzal niekoľko úspešných realizácií podrezávania stavieb, nehovoriac o tom, ako o sebe tvrdil, že sa navrhovateľka nemusí ničoho báť, pretože je „seriózna firma“ navyše s potiskami reklám svojho neexistujúceho podnikania na svojom aute, keď odporca si zrejme nelámal hlavu nad tým, že mu podľa výpisu zo živnostenského registra oprávnenie na podnikanie zaniklo už v roku 1995 a oprávnenie na podnikanie v tejto oblasti na odvlhčovanie muriva ani nikdy nemal a že takto svojim protiprávnym konaním uviedol do omylu mnohých zákazníkov, pre ktorých vykonával tieto stavebné práce - odvlhčenie muriva bez požadovanej odbornej pôsobilosti. Pokiaľ ide o tú časť rozsudku, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľky v časti úroku z omeškania z dôvodu toho, že sa nepodarilo preukázať odoslanie predsporovej výzvy, predložil súdu podací lístok z pošty v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 30.10.2012, ktorým bola odporcovi doporučene odoslaná predsporová výzva a na základe tejto skutočnosti žiadal odvolací súd o priznanie úrokov z omeškania.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V predmetnej veci odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vykonané dôkazy v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., v rozhodnutí výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti v predmetnej veci považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a vec aj správne právne posúdil. Odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a na ktoré by bolo potrebné v odvolacom konaní reagovať a ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ zástupca navrhovateľky vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal, aby odvolací súd priznal navrhovateľke aj súdom prvého stupňa zamietnuté úroky z omeškania, tu treba poukázať na to, že navrhovateľka odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu nepodala. Odvolanie podal iba odporca, síce v celom rozsahu, avšak v zmysle zásady reformatio in peius (zákazu zhoršenia postavenia odvolateľa), odvolací súd v dôsledku nepodania odvolania navrhovateľkou nemohol zaviazať odporcu k zaplateniu vyššej čiastky ako bol zaviazaný súdom prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .