Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_10C-130-2015.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Subarea
10C/130/2015
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, proti odporcom 1/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. R. X, XXX XX V., O., obaja občania SR, o zaplatenie 1.312,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči odporcom a konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.04.2015, doručeným tunajšiemu súdu faxom dňa 07.04.2015 a poštou dňa 09.04.2015, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.312,01 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania, a to z titulu Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Zmluva“), uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami dňa 08.07.2011, záväzky z ktorej odporcovia nesplnili.
Dňa 09.04.2015 bol na Informačnom centre Okresného súdu Zvolen spísaný úradný záznam, ktorého originál sa nachádza v spise tunajšieho súdu sp. zn. 5Ro/238/2014, o skutočnosti, že dňa 09.04.2015 sa dostavili do kancelárie Informačného centra tunajšieho súdu U. V., nar. XX.XX.XXXX, podľa občianskeho preukazu bytom M., I. M. XXX/XX a W. V., nar. XX.XX.XXXX, podľa občianskeho preukazu bytom M., I. M. XXX/XX, za účelom prevzatia si súdnych zásielok v inom konaní, ktoré neprevzali na pošte z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu sa nezdržiavajú, bývajú v O. na adrese: R. R. X, XXX XX V., Y..
Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné.
Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný bydliskom odporcov, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.
Základným kritériom (hraničným určovateľom) pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 4 ods. 1, ako aj čl. 18 ods. 2 Nariadenia bydlisko odporcu. Nariadenie v čl. 62 ukladá súdu za účelom určenia, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, použiť právny poriadok svojho štátu. Občiansky súdny poriadok pojem „bydlisko“ používa predovšetkým v ust. § 85 pre účely určenia všeobecného súdu účastníka konania z hľadiska miestnej príslušnosti. Pojem „bydlisko“ nie je totožný s pojmom „trvalý pobyt“. Za bydlisko je potrebné považovať miesto pobytu osoby, kde sa skutočne zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, kde žije, navštevuje školu alebo predškolské zariadenie, resp. kde pracuje. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca.
Súd skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie v prejednávanej veci na základe niektorého z kritérií, stanovených v Nariadení. Súd zistil, že dňa 09.04.2015 sa odporcovia dostavili do kancelárie Informačného centra tunajšieho súdu a uviedli, že na adrese trvalého pobytu v M. sa nezdržiavajú, bývajú v O. na adrese: R. R. X, XXX XX V., Y..
Na základe uvedeného mal súd preukázané, že bydlisko odporcov je v O.. V zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia je teda pre konanie o uplatnenom nároku navrhovateľa voči odporcom daná právomoc nemeckých súdov. Zároveň je daná právomoc nemeckých súdov aj na základe osobitného kritéria v zmysle čl. 17 a čl. 18 ods. 2 Nariadenia, keďže Zmluvu, z porušenia ktorej si navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok, je nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. V danej veci je teda potrebné aplikovať čl. 17 ods. 1 písm. b) a čl. 18 ods. 2 Nariadenia, z ktorých vyplýva, že odporcov ako spotrebiteľov možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom majú bydlisko.
Je teda potrebné uzavrieť, že odporcovia s bydliskom v O. boli žalovaní na súde Slovenskej republiky a nezúčastnili sa konania, pričom slovenský súd si nemôže založiť právomoc na základe žiadneho ustanovenia Nariadenia. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a článku 28 ods. 1 Nariadenia zastavil. Keďže právomoc konať o tomto návrhu patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd pritom prihliadol na dôvod zastavenia konania, ktorým je nedostatok právomoci súdu na konanie v prejednávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.