Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-41-2015.pdf
PDF · 74.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného S. Č., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2015 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný S. Č., Q.. XX.XX.XXXX T. N., U. D. Č.. XXX, okres Rožňava, zamestnaný u Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s.,
j e v i n n ý, ž e
- dňa 01.02.2015 okolo 18.45 hod. v obci Drnava, okres Rožňava, v rodinnom dome č. 276, v obývacej izbe a na schodišti, pod vplyvom alkoholických nápojov, sa opakovane verbálne vyhrážal svojej manželke P. Č., že ju zabije, takým spôsobom, že u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,
- dňa 17.02.2015 okolo 19.30 hod. v obci Drnava, okres Rožňava, v priestoroch rodinného domu č. 276, pod vplyvom alkoholických nápojov, sa opätovne vyhrážal svojej manželke P. Č., že ju zabije, pričom sa na ňu zaháňal kovovým náradím od krbu, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedené v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby.
Podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovovej vidlice ku kozubu hnedej farby o dĺžke 62 cm. Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval.
Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a navyše tento čin spáchal na blízkej osobe - na svojej manželke. Tým naplnil všetky zákonom stanovené znaky pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane ľudských práv a slobôd ako aj medziľudských vzťahov.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, na verejnosti sa správa slušne. Posledný zamestnávateľ Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s. ho hodnotí ako pracovníka, ktorého pracovná morálka je na požadovanej úrovni, pracovné povinnosti si plní zodpovedne a medzi spolupracovníkmi je obľúbený. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a prejavenie ľútosti (§ 36 písm.l/ Trestného zákona). S prihliadnutím na okolnosti prípadu a obsah vykonaných dôkazov ako aj osobu obžalovaného a jeho doterajší život, súd menovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov s tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia veci, ktorú použil na páchanie trestnej činnosti. Pre posilnenie výchovného účinku podmienečného trestu súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva podľa trvania skúšobnej doby, pretože práve alkohol bol vo viacerých prípadoch príčinou vzájomných konfliktov s poškodenou.
Súd sa počas dokazovania oboznámil aj s výpisom z evidencie priestupkov, kde v podstate od roku 2012 sú zaznamenávané priestupky, ktorých sa dopustil voči svojej manželke. Vzhľadom aj na charakter teraz prejednávanej trestnej činnosti a na dobu, po ktorú sa obžalovaný správa neakceptovateľným spôsobom, súd uložil obžalovanému aj povinnosť, spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v priebehu skúšobnej doby psychoterapii alebo zúčastniť sa psychologického poradenstva.
Nakoľko poškodená si neuplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti nahradiť škodu nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.