Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoE-34-2015.pdf
PDF · 62.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/34/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, Dr. Alexandra 61, Kežmarok, IČO: 37 938 606 proti povinnému E. N., nar. X.X.XXXX, IČO: 10 726 101, bytom S. XX, o vymoženie 165,97 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 1Er 347/2002-20 zo dňa 16.1.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) a zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 89,02 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol jeho zrušenie z dôvodu, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v roku 2007, t.j. v čase keď povinný nebol nemajetný. Na majetok povinného bol dňa 4.1.2010 vyhlásený konkurz. Povinný je doposiaľ zapísaný v živnostenskom registri.
Súdny exekútor v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako si ich vyúčtoval vo výške 192,55 Eur.
Oprávnený s podaným odvolaním súdneho exekútora nesúhlasil.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Citované zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.
Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania sa výrazne oslabuje
možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 98/2009, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.
Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v návrhu súdneho exekútora. V predmetnej veci je rozhodným, že podnet súdneho exekútora bol podaný dňa 15.6.2007 a o zastavení exekúcie prvostupňový súd rozhodol dňa 16.1.2015 bez preskúmania okolností, ktoré k podaniu súdneho exekútora viedli. Ako správne oprávnený poukazuje medzičasom bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
Prvostupňový súd sa s nemajetnosťou povinného nevyporiadal. Rovnako sa nevyporiadal s vyhláseným konkurzom na majetok povinného.
Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP sústredil iba na tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom a na základe jeho podnetu po uplynutí viac ako 7 rokov rozhodol.
Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP chýba dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať záver o splnení predpokladov, a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie tak trpí nedostatkom odôvodnenia v tomto smere. Uvedené nedostatky prvostupňového súdu sú dôvodom pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vrátenie veci súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Úlohou prvostupňového súdu bude náležitým spôsobom sa vyrovnať s vyhlásením konkurzu na majetok povinného, tiež s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.