Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-139-2012.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/139/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sro Vložka č. 23636/ B, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09 - zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, zapísaná v OR OS Bratislava I oddiel Sro vložka č. 60065/B, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava 813 11, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 žalobu, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec s ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, v ktorej by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol v mene exekútora so značným časovým odstupom. Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Keďže nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a poukazujúc na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 01.04.2011 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora); že podľa žalobcu ide o nesprávny úradný postup súdu, ktorý vidí v nevydaní rozhodnutia v zákonnej stanovenej lehote respektíve v neprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čo bolo príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Zároveň si žalobca uplatnil z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 715 € všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil v rovnakej lehote aj trovy súdneho konania, ktoré žiadal, aby súd poukázal k rukám jeho právneho zástupcu, ktoré vyčísli v písomnom vyhotovení.
Žalovaná strana sa písomne vyjadrila k podanej žalobe žalobcu. Žiadala, aby súd žalobu zamietol a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia žalovanej strany žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty alebo rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonnej stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany má skôr za to, že stav v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, že už v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázateľné čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru je nárok uplatnený predčasne, nakoľko z citovaných ustanovení zákona č. 514/2000 Z. z. § 16 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Zároveň žalovaná strana vznáša námietku premlčania z dôvodu, že podľa skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu, malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel.
Po podaní žaloby na súd vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci k účastníkom súd predložil spis spolu s pripojením exekučným konaním a z vlastným vyjadrením Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom žalobcu s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd Žiar nad Hronom viazaný.
Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy uvedenú v § 14 ods. 1 O. s. p. nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti, by mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu napr. vtedy, že by ten istý sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy alebo škody, ktorá mal byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní v prípade postupom iného sudcu či sudkyni ku ktorému by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobný rozsudok najvyššieho súdu v Českej republike zo dňa 27.04.2012).
Na súdne pojednávanie konané dňa 29.04.2015 sa nedostavili účastníci konania, u ktorých doručenie predvolánok bolo vykázané na čl. 43. Zároveň sa súd oboznámil s písomným podaním právneho zástupcu žalobcu na čl. 44-49 vo veci jeho dovolania voči úhrade súdneho poplatku a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, čl. 78-90 jeho podaním na zrušenie pojednávania a zároveň jeho návrhom na prerušenie konania čl. 91-98. Súd zároveň sa oboznámil s písomným podaním žalovaného na čl. 67-71 následne 74-75 jeho písomným vyjadrením sa k podanému žalobnému návrhu žalobcu v ktorom žiadal, aby súd podaný žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol ako neopodstatnený a neodôvodnený. Zároveň sa oboznámil s jeho písomným podaním na čl. 76-77 t. j. s písomným ospravedlnením neúčasti na súdnom pojednávaní súhlasil, aby súd pojednával aj bez jeho prítomnosti z dôvodu hospodárnosti a doručenia kópie zápisnice z hlavného pojednávania.
Súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. potom konal bez prítomnosti hore uvedených účastníkov konania.
Na pojednávaní súd uznesením nepovolil prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hornom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX až do právoplatného Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a právo na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci, zároveň súd na pojednávaní uznesením nepovolil prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/X/XXXX.
Súd na základe prevedeného dokazovania a to oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a pripojenom súdnom spise Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEX XXX/XXXX mal zistený nasledovný skutkový stav veci:
Žalobou doručenou Okresnému súdu namieta žalobca nesprávny úradný postup OS ZH spočívajúci v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonne ustanovenej lehote na základe čoho sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu. Podľa žalobcu napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný posúdenia rozhodnutiu vo veci, došlo v namietanom exekučnom konaní ku skutočnostiam z ktorých si žalobca uplatňuje materiálnu škodu v paušálnej výške 175 € spôsobenú nákladmi na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému a na administráciu listín a komunikáciu z pôvodným súdnym exekútorom a nemajetkovú ujmu vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní vypočítanú zo základu 663,84 € na rok ako spravodlivú satisfakciu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase predpokladanie zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Na základe skutočnosti uvádzaných žalobcom v žalobe tento žiada, aby súd legitímnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu pretože tento v namietanom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Súd na základe oboznámenia sa so žalobným návrhom žalobcu je toho názoru, že tento nevykazuje predpoklady, ktoré sa nazývajú procesnými podmienkami konania. V konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky a jeho žalobný návrh považuje súd za zmätočné podanie. V jednotlivých žalobách ktoré podal žalobca na tunajší súd voči žalovanému sa vyskytujú viaceré nedostatky napr. sú zmätočne označený povinný, odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní a pod. V danom prípade žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Podaný žalobný návrh žalobcu nenapĺňa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. v danom prípade nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody v danom prípade žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu alebo titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa týka prieťahov v konaní je potrebné poznamenať, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej čím využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi Okresného súdu resp. možnosti podania ústavnej sťažnosti. Zároveň je nutné podotknúť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom horecitovaným ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občiansko-súdne konanie. Vzhľadom na to, že táto možnosť zo strany žalobcu nebola uplatnená má súd za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde zároveň tak ako uviedla žalovaná vo svojom písomnom podaní k podanej žalobe a informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvo spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora a pod. V celku žalobca neposkytol žiadnu účinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Zároveň súd poukazuje na skutočnosti, že pre podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákonu č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne (1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou) v danom prípade neboli preukázané tieto podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody zo strany žalobcu.
V zmysle horecitovaného zákonného ustanovenia podľa § 9 ods. 2 súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy v žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom koní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani túto povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a tým nebola ani preukázaná existencia prieťahov v konaní na tunajšom súde.
Žalobca v svojej žalobe konkrétne sa domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 € (v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) je pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody podľa názoru súdu ako aj žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky , ktoré si uplatňuje. Považovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a jednoznačne účelové.
Na základe v týchto uvedených skutočností sa súd stotožňuje z názorom žalovanej, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak ako si ju uplatnil v tomto konaní pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Zároveň žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Zo žalobného návrhu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
V tejto súvislosti žalôb nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a v povedomí ktorý je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorený. Nakoľko v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv pričom je všeobecne známe, že potrebu ochranných práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov a práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Problémy v spojitosti s týmito praktikami žalobcu sa týkajú predovšetkým skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pred spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcii okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od konkrétnych ustanovení na ochranu spotrebiteľa za A alebo pomerne kvadrantne zvýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch z ktorých niektoré sa uvádzajú ďalej. Celkové náklady úverov poskytovaných touto spoločnosťou pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, ktoré sa javia veľmi vysoké a úžernícke zdá sa, že pri najmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od tejto spoločnosti. Pričom najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky (článok 267 ZFEU). Nie je možné opomenúť, že praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu aj Európskej komisie a súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci vo verejnosti žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Z týchto skutočností potom vyplýva, že aj súdy musia pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa z čoho aj vyplýva, že hlavne v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať či poverenie vydajú alebo nevydajú s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Súd sa stotožňuje s písomným vyjadrením žalovanej a
popísaním jeho charakteristiky podnikateľskej činnosti, ktoré sa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a z toho dôvodu mu nemôže byť priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
K príčinnej súvislosti v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 9 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy je nutné preukázať príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Ani táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola preukázaná a dokázaná.
Súd na základe hore uvedených zistení sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej písomne vyjadreným v súdnom spise, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Súd je skôr toho názoru, že žalobca sa ocitol v situácii a stave ktorý si zavinil sám a to spôsobom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia a žalobu žalobcu v plnom rozsahu ako neopodstatnenú a neodôvodnenú.
Žalovaná strana bola vo veci úspešná v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. by mala právo aj na náhradu trov konania, tieto trovy konania si neuplatnila a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.