Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-154-2012.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Česká spořitelna, a.s. so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782, zastúpeného spolnomocnencom: JUDr. Roman Majer, advokát so sídlom Vyskočilova 1326/5, 140 00 Praha 4, IČO: 454 174 91, proti odporcovi: H. H., nar. XX.X.XXXX, M. T. XXXX, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpeným súdom ustanovenou opatrovníčkou: D. Y., zamestnankyňa Okresného súdu G., o zaplatenie 204 018,14 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 183 687,11 CZK spolu s 7,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 171 384,15 CZK od 12.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 387,89 eur a trovy právneho zastúpenia splnomocnencovi navrhovateľa JUDr. Romanovi Majerovi v sume 730,09 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 16.5.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 204 018,14 CZK, úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 171 384,15 CZK od 12.5.2012 do zaplatenia, úrok z úveru vo výške 13,06 % ročne zo sumy 171 384,15 CZK od 12.5.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom dňa 27.8.2008 Smlouvu o úvěru č. XXXXXX-XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 200 000 CZK s označením produktu DÚFO hotovostní. Zmluvné strany sa zaviazali dodržiavať Všeobecné obchodní podmienky České spořitelny, a.s. (ďalej len „VOP“). Odporca čerpal úver hotovostne dňa 27.8.2008 vo výške 200 000 CZK. Odporca za obdobie od 27.8.2008 do 30.11.2011 uhradil celkom 105 514,50 CZK. Odporca sa zaviazal uhradiť úver v mesačných splátkach vo výške 3 658 CZK a platiť úroky a poplatky. Splátky boli započítané na istinu, úroky a poplatky. Úroky a poplatky boli pripisované k istine úveru. Sadzba úroku bola ku dňu zavretia zmluvy vo výške 13,06 % ročne. Dňa 19.6.2011 bol úver zosplatnený po výzve odporcovi na zaplatenie dlhu. Odporcovi boli odo dňa uzavretia zmluvy do dňa zosplatnenia predpísané úroky v sume 67 373,75 CZK a úroky z omeškania v sume 788,08 CZK a po zosplatnení do 30.11.2011 (t.j. do dňa prevzatia právneho zastúpenia) úroky v sume 10 196,60 CZK a úroky z omeškania v sume 5 967,96 CZK. Odporca v období od uzavretia zmluvy do 30.11.2011 (t.j. do dňa prevzatia právneho zastúpenia) uhradil úroky z omeškania v sume 567,50 CZK, na úroky neuhradil nič. Odporcovi boli účtované poplatky za upomienky celkom v sume 9 200 CZK, poplatok za poskytnutie úveru 1 600 CZK, pričom táto čiastka nebola súčasťou istiny úveru, poplatky za vedenie účtu celkom v sume 1 715 CZK. Odporca uhradil na poplatkoch sumu 3 119 CZK. Ku dňu 30.11.2011, t.j. deň prevzatia právneho zastúpenia, pozostávala pohľadávka z istiny úveru 171 384,15 CZK, poplatkov 196 CZK, úrokov vo výške 10 196,60 CZK a úrokov z omeškania vo výške 6 188,54 CZK. Ku dňu spísania návrhu pozostávala pohľadávka z istiny
171 384,15 CZK, poplatkov 196 CZK, úrokov vo výške 20 331,03 CZK a úrokov z omeškania vo výške 12 106,96 CZK.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil jeho splnomocnenec.
Odporca, ani jeho opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrili.
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, odporcu, opatrovníka odporcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie Smlouvou o úvěru č. XXXXXX-XXXXXXXXXX zo dňa 27.8.2008, Všeobecnými obchodními podmínkami České spořitelny, a.s., predžalobnou upomienkou zo dňa 20.12.2011, sazebníkem České Spritelny, a.s., výzvou k úhradě dlužné částky, historickým výpisom z účtu odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa Smlouvy o úvěru zo dňa 27.8.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku, kde sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový úver v hotovosti vo výške 200 000 CZK najneskôr do 30.8.2008. Odporca sa zaviazal splatiť úver pravidelnými splátkami 3 658 CZK vždy k 20. dňu každého mesiaca s prvou splátkou dňa 22.9.2008 a poslednou splátkou v sume 3 656,90 CZK dňa 20.8.2015, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru, celkom v počte 84 splátok, v prípade dodržania podmienok splácania. Podľa bodu 7. zmluvy v prípade omeškania so splátkou je banka oprávnená požadovať z nesplatených súm úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere zvýšenej o 10 % ročne a ceny spojené so správou úveru v omeškaní. Podľa bodu 9. bola dohodnutá pevná úroková sadzba 13,06 % ročne. Podľa bodu 11. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť ceny za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru a to cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti v sume 1 600 CZK, cenu za správu a vedenie úverového účtu v sume 49 CZK za každý začatý kalendárny mesiac. V bode 12. zmluvy bola dohodnutá ročná percentuálna sadzba nákladov 14,39 %. Podľa bodu 20. zmluvy súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodního zákoníku.
Podľa bodu 29. VOP bolo dohodnuté, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy sa bude riadiť právnym poriadkom Českej republiky. VOP sú účinné od 1.7.2007.
Z historického výpisu z účtu odporcu súd zistil, že úver bol odporcom čerpaný dňa 27.8.2008 vo výške 200 000 CZK, odporcovi bol vyrúbený poplatok za poskytnutie úveru 1 600 CZK. Účet bol odporcovi vedený do 30.11.2011, do tohto dňa uhradil odporca splátky v celkovej sume 107 601 CZK. Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcovi boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienky.
Výzvou k úhradě dlužné částky zo dňa 11.5.2011 vyzval navrhovateľ odporcu k okamžitej úhrade dlhu najneskôr do 19.6.2011 v sume 11 072 CZK.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 20.12.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie pohľadávky v sume 191 194,87 CZK najneskôr do 30.12.2011.
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa článku 6 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa č. 16 ods. 2 tohto nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ustanovení § 497 a nasl. zák.č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku. Nepochybne sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi Českej republiky, čím si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť, t.j. právo platné na území Českej republiky. Uvedené v súlade s čl. 3 ods. 1 Nar. európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. S prihliadnutím na uvedené preto súd posúdiť právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa právneho poriadku Českej republiky.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku v platnom znení (ďalej len OBZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob, d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté,
má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Č. Z. B. pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
Vo veci sa jedná o spor s cudzím prvkom, kedy je navrhovateľ právnickou osobou so sídlom na území ČR a odporca s miestom trvalého pobytu na území SR. V zmysle článku 16 oddielu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach, navrhovateľ správne podal návrh voči odporcovi na miestne príslušnom súde, keďže voči odporcovi ako spotrebiteľovi mohol podať návrh len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Odporca má bydlisko v Slovenskej republike, na uvedenej adrese, t.j. v obvode Okresného súdu Skalica. Tunajší súd má teda právomoc vo veci konať. Na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi bolo použité ako rozhodné právo, právo Českej republiky, pretože podľa § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa zmluva spravuje spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá, pričom zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá v Českej republike.
Ako už súd vyššie uviedol, na predmetnú zmluvu o úvere použil ako rozhodné právo právny poriadok Českej republiky a podľa tohto poriadku posudzoval uvedenú zmluvu. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodního zákoníku, ktorý je absolútnym obchodom a postavenie odporcu v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. a postavenie navrhovateľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančné služby odporcovi podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) č. 321/2001 Sb. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 27.8.2008, t. j. za účinnosti Občanského zákoníku, ktorý špecifikuje, že v tomto právnom vzťahu vystupuje odporca ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň navrhovateľ, ktorý vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Do Občanského zákoníku bola úprava spotrebiteľských zmlúv zavedená zákonom č. 367/2000 Sb. s účinnosťou od 1.1.2001, kedy sa zaraďovala medzi spotrebiteľské zmluvy kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občanského zákoníku, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ, pričom v súčasnosti sa podľa § 52 za spotrebiteľskú zmluvu považuje kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do právneho poriadku Českej republiky zavedená s cieľom zosúladiť vnútroštátnu právnu ochranu spotrebiteľa s právom Európskej únie, napr. aj Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tejto smernice spotrebiteľskou zmluvou je ktorákoľvek zmluva, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ [t.j. ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu podľa čl. 2, písm. b) smernice] a na druhej stane predajca alebo dodávateľ [t.j. akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva podľa čl. 2, písm. c) smernice].
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne v časti priznanej rozsudkom. Je nepochybné, že účastníci uzavreli predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako spotrebiteľovi bezúčelový úver, odporca bol povinný navrhovateľovi poskytnutý úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom (úroky a poplatky) v dohodnutých splátkach. Odporca navrhovateľovi nezaplatil splátky úveru vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tým vznikol odporcovi voči navrhovateľovi záväzok z uzavretej zmluvy (povinnosť zaplatiť neuhradené splátky a dohodnutý úrok z úveru), ktorý je povinný splniť. Súd priznal navrhovateľovi
nárok na nesplatenú výšku istiny 171 384,15 CZK, tiež poplatky uvedené v zmluve 196 CZK a úroky z omeškania za obdobie od zosplatnenia úveru ku dňu spísania návrhu t.j. ku dňu 11.5.2012 v sume 12 106,96 CZK t.j. dlh odporcu v celkovej sume 183 687,11 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 171 384,15 CZK od 12.5.2012 do zaplatenia a vo zvyšku súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Nakoľko bol odporca s uhradením dlžnej sumy v omeškaní súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa Nariadenia vlády ČR 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občanského zákoníku.
Čo sa týka zamietnutej časti návrhu, jedná sa o nárok na úroky po zosplatnení úveru, t.j. na úroky od 20.6.2011 do dňa spísania návrhu, t.j. do 11.5.2012 v sume 20 331,03 CZK a o nárok na úrok z úveru žiadaný po splatnosti úveru, t.j. žiadaný vo výške 13,06 % ročne zo sumy 171 384,15 CZK od 12.5.2012 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že posledná splátka bola podľa zmluvy splatná dňa 20.8.2015, avšak dňa 19.6.2011 došlo k zosplatneniu úveru, od tohto dňa už navrhovateľ nemá nárok na úrok z úveru. Právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov by navrhovateľovi prináležalo iba v prípade, ak by v zmluve o úvere nebol dohodnutý čas, na ktorý sa úver poskytuje. Z ust. § 502 a § 503 Obchodního zákoníku podľa názoru súdu vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že si účastníci úveru dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby - do zosplatenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Súd preto navrhovateľovi síce priznal zosplatnenú istinu a úroky za úver, ale len za úroky do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru má navrhovateľ právo na iné úroky, tzv. úroky z omeškania, ktoré mu boli priznané.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 204 018,14 CZK, z toho mu súd priznal sumu 183 687,11 CZK a do zvyšku tejto sumy o 20 331,03 CZK návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 90,03 % a u odporcu 9,97 %, čistá miera úspechu navrhovateľa predstavuje 80,06 %, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 80,06 %. Nakoľko mal navrhovateľ v predmetnej veci čistý úspech 80,06 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 387,89 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh (80,06 % z 484,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 730,09 eur (80,06 % z 911,93 eur) a to za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní), za tri režijné paušály, náhradu cestovných výdavkov, náhradu za stratu času a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.