Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/217/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. X a otec T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, Q. o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

Súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí podala dňa 14.10.2014 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na mal. deti tak, že na mal. U. žiadala zvýšiť výživné zo sumy 85,- eur na sumu 300,- eur mesačne a na mal. Y. žiadala zvýšiť výživné zo sumy 85,- eur na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila zvýšenými nákladmi na školské pomôcky, na stravu, oblečenie a záujmy maloletých.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko mu jeho finančná situácia neumožňuje prispievať vyšším výživným. Otec je ženatý a z terajšieho manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Otec je zamestnaný a jeho čistá mzda je 465,232 eur mesačne. Príjem jeho manželky je 250,245 eur z titulu rodičovského príspevku a prídavkov na deti.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, obsahom pripojeného spisu sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -46 zo dňa 25.1.2012, lustráciou v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjmoch, správami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, čestným prehlásením, výpisom zo Živnostenského registra, rodnými listami mal. T. a E., potvrdením o poberaní prídavkov na deti manželkou otca, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o podaní daňového priznania za rok 2014 manželkou otca, výplatnými páskami matky za január, február a marec 2015 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. - 46 zo dňa 25.01.2012 súd zvýšil výživné otca na mal. U. zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 85,- eur mesačne a na mal. Y. zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 85,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola zamestnaná v spoločnosti A. L..C..I.., kde jej mesačný príjem činil 450,- eur netto. Matka mala celkom dve vyživovacie povinnosti. Otec bol

živnostníkom, jeho priemerný mesačný príjem bol 450,- eur. Od 21.04.2011 (teda v čase rozhodnutia súdu) bol práceneschopný, bolo mu vyplácané nemocenské vo výške 620,- eur mesačne. Pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť k mal. T., nar. XX.X.XXXX. Otec mal 3 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a manželka bola na rodičovskej dovolenke. Mal. U. navštevovala 7. ročník ZŠ v L. a mal. Y. navštevovala 5. ročník ZŠ v L.. Nenavštevovali žiadne záujmové krúžky, boli zdravé, na cestovnom do školy každá minula 20,- eur mesačne.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že naďalej býva v 3 izbovom nájomnom, obecnom byte v spoločnej domácnosti s mal. U. a mal. Y.. Výdaje na domácnosť činia nájomné + energie cca 100 eur mesačne. Matka je zamestnaná v K. L., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 717,43 eur netto. Ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 47,04 eur a od otca výživné na mal. U. a Y. na každú 85,- eur mesačne. Iné príjmy nemá, iné vyživovacie povinnosti matka nemá. Mal. U. navštevuje 1. ročník SOŠ Q., odbor hotelová akadémia. Jedná sa o 5 ročné štúdium. Mala zvýšené výdaje v súvislosti s nástupom mal. U. na strednú školu. Bolo potrebné zakúpiť aj pomôcky na odborný výcvik ako sú nohavice, topánky, trička, sukne, taktiež školské potreby - zošity. V prvom ročníku by mali absolvovať odborný kurz barmanský. Tieto kurzy by mali stáť 60-80 eur. Zo školy by chceli absolvovať týždenný výlet do Londýna, čo by vyšlo cca 300,- eur. Mal. U. nenavštevuje záujmové krúžky. Pokiaľ ide o zdravotný stav mal. U. zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom nemá. Na cestovné minie cca 15,- eur mesačne. Mal. Y. navštevuje 8. ročník ZŠ. Tanečný krúžok už nenavštevuje. Mal. sa stravuje doma. Mal. Y. je zdravým dieťaťom. Výdaje na obe deti sú bežné súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou, školskými potrebami a podobne. Otec bežné výživné platí riadne a včas na mal. U. 85,- eur mesačne na mal. Y. 85,- eur mesačne. Nedoplatok nemá. Nad rámec bežného výživného na deti neprispieva. Pokiaľ ide o darčeky na Vianoce, narodeniny a podobne dáva darčeky len mal. Y.. Mal. U. momentálne odmieta chodievať k otcovi, nakoľko U. vadí, že pri otcovi je už iná žena, že je tam jeho manželka v domácnosti.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodnutia o výživnom otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. E. F., nar. XX.X.XXXX. Naďalej býva s manželkou u jej rodičov v ich rodinnom dome. V spoločnej domácnosti býva s mal. E., mal. T. a manželkou. Otec má celkom 4 vyživovacie povinnosti k mal. deťom a manželka je momentálne s mal. E. na rodičovskej dovolenke. Manželka poberá rodičovský príspevok + rodinné prídavky spolu vo výške 250,24 eur. Otec ukončil živnosť 22.6.2014. Predtým mal už rok živnosť pozastavenú a činnosť nevykonával. Od 21.4.2011 po dobu 12 mesiacov bol PN. Poberal nemocenské. Od 1.7.2013 do 7.8.2014 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Počas tohto viac ako roka nepoberal žiadnu podporu ani žiadne sociálne dávky. Od 8.8.2014 je zamestnaný u jeho manželky E. F., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 465,22 eur netto. Pracuje tu ako servisný technik pre plynové zariadenia. Momentálne vykonáva tú istú prácu, ktorú vykonával ako živnostník s tým rozdielom, že teraz ju vykonáva ako zamestnanec. Teraz dosahuje príjem taký aký dosahoval keď sa naplno venoval živnosti. Ako živnostník zarábal okolo 450,- eur mesačne. Živnosť ukončil z toho dôvodu, že to bolo výhodnejšie kvôli odvodovým úľavám. Po tom čo ukončil živnosť, si následne jeho manželka otvorila živnosť v rovnakom predmete podnikania, teda montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení elektrických a plynových a zamestnala ho. S manželkou to riešili kvôli možnosti odvodovej úľavy, nakoľko bol viac ako rok v evidencii úradu práce ako nezamestnaný a tým, že ho manželka zamestnala ako dlhodobo nezamestnaného má úľavy na odvodoch. Po dobu 12 mesiacov nemusí uhrádzať žiadne odvody. Po uplynutí jedného roka neplánujú, že by si otec naspäť otvoril živnosť. Na nájom prispievajú s manželku na domácnosť sumou 105,- eur mesačne. Mal. T. navštevuje MŠ, mal. E. je doma, matka jej zabezpečuje celodennú starostlivosť. Manželka momentálne poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Iné príjmy nemá. Živnosti sa momentálne nevenuje, túto nevykonáva. Otec si hľadá lepšie platenú prácu. Hľadá si prácu v odbore, ktorému sa venuje. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má stredné s maturitou, odbor operátor textilnej výroby.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že na strane mal. U. nastala zmena pomerov. Táto prešla na strednú školu. Taktiež sa zvýšili výdaje na mal. Y. a to týkajúce sa oblečenia. Navrhol zvýšiť výživné.

Zo správy ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne.

Zo správy ÚPSVaR Poprad súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.07.2013 do 07.08.2014.

Z výpisu zo Živnostenského registra mal súd preukázané, že otec ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 22.06.2014.

Zo správy Sociálnej poisťovne Poprad súd zistil, že otec je registrovaný v informačnom systéme poisťovne u zamestnávateľa E. F. - dlhodobo nezamestnaný s odvodovou úľavou od 8.8.2014 do 31.7.2015.

Z potvrdenia o výške príjmu otca u zamestnávateľa E. F. súd zistil, že otec dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 465,22 eur.

Z potvrdenia o výške príjmu matky u zamestnávateľa K. L. L.. L..C..I.. súd zistil, že matka dosahuje za obdobie od 02/2014 až 03/2015 priemerný mesačný čistý príjem vo výške 718,69 eur.

Z potvrdenia Daňového úradu Prešov mal súd preukázané, že otcova manželka mala za rok 2014 základ dane vo výške 119,- eur, daň 0,- eur.

Zo správy ÚPSVaR Poprad súd zistil, že otcova manželka poberá prídavok na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne a rodičovský príspevok na vo výške 203,20 eur mesačne.

Z rodného listu mal. E. F. mal súd preukázané, že otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. l zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu matky na zvýšenie výživného nie je možné vyhovieť, a to vzhľadom na zmeny pomerov, ktoré v súhrne neodôvodňujú zvýšenie výživného pre maloleté deti. O výživnom pre maloleté deti bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. - 46 zo dňa 25.01.2012. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov došlo na strane oprávnenej mal. U., a to v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže v súčasnosti je už študentkou 1. ročníka SOŠ Q., čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, cestovné, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletej. V čase poslednej úpravy výživného mal. U. navštevovala 7. ročník ZŠ. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane oprávnenej mal. Y. neprišlo k výraznej zmene pomerov, v čase poslednej úpravy výživného navštevovala

5. ročník ZŠ, v súčasnosti navštevuje 8. ročník ZŠ, teda stále II. stupeň základnej školy. Záujmové krúžky deti nenavštevujú. Obidve maloleté deti sú zdravé.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Na strane matky nastala zmena pomerov v náraste je príjmu priemerne o 268,69 eur mesačne. Pri poslednej úprave výživného matka dosahovala príjem priemerne 450,- eur mesačne, v súčasnosti (za obdobie od 02/2014 do 03/2015 vrátane) jej príjem predstavuje priemerne sumu 718,69 eur mesačne. Matka ďalej poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 eur mesačne. Súd zároveň prihliadal na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. deti, čím sa tiež podieľa na výžive maloletých detí. Na strane otca nastala zmena pomerov v počte vyživovacích povinností, nakoľko otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. E., nar. XX.X.XXXX. Otec má teda celkom štyri vyživovacie povinnosti k mal. deťom (mal. U., mal. Y., mal. T. a mal. E.) a manželka je na rodičovskej dovolenke. Otec naďalej žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvomi mal. deťmi T. a E. v rodinnom dome u manželkiných rodičov. Pri poslednej úprave výživného bol otec od 21.4.2011 práceneschopný a bolo mu vyplácané nemocenské vo výške 620,- eur mesačne. Inak bol otec živnostníkom a jeho priemerný mesačný príjem bol 450,- eur. Medzičasom otec prestal vykonávať živnosť, túto prerušil 22.6.2013, následne od 1.7.2013 do 7.8.2014 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, dňa 22.6.2014 živnosť ukončil a od 8.8.2014 je zamestnaný u svojej manželky, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 465,22 eur netto. Otec živnosť ukončil po dohode s manželkou kvôli odvodovým úľavám po tom, čo ho manželka ako dlhodobo nezamestnaného prijala do pracovného pomeru. Otec inak vykonáva stále tú istú činnosť, teda montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení elektrických a plynových, v tomto smere teda na strane otca zmena pomerov nenastala. Na strane otca je tak výrazná zmena pomerov len v náraste počtu vyživovacích povinností.

Súd mal teda v konaní preukázanú zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, tak ako vyššie popísal. Na strane oprávnenej maloletej U. prechod na vyšší stupeň školského systému (čo by odôvodňovalo zvýšenie výživného), no na strane povinných, teda matky nastal výrazný nárast v jej príjmoch priemerne o 268,69 eur netto a na strane otca pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. E. (čo by odôvodňovalo zníženie výživného). Na strane mal. Y. nenastala žiadna zmena pomerov. Prihliadnuc na všetky tieto zmeny pomerov má súd za to, že nie je možné návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko v súhrne si to zmena pomerov nevyžaduje a je potrebné okrem zmeny pomerov na strane maloletej U. prihliadnuť i na zmenu pomerov na strane povinných, teda obidvoch rodičov tak, ako ich súd vyššie popísal. Podľa zaužívanej súdnej praxi výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Súd má zato, že pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí ku dňu aktuálneho rozhodovania (maloleté deti majú len bežné výdaje, nemajú zdravotné problémy, nenavštevujú žiadne záujmové krúžky) ako i schopností a možností obidvoch rodičov je naposledy stanovená výška výživného v sume 85,- eur mesačne pre mal. U. a v sume 85,- eur mesačne pre mal. Y., teda spolu 170,- eur i naďalej dostačujúca. Ak by súd zvyšoval výživné pre mal. Y. a mal. U., výživné otca by ďaleko presahovalo rámec zaužívanej súdnej praxi pri zohľadnení celkového počtu vyživovacích povinností na strane otca. Súd má zato, že pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí ako i schopností a možností obidvoch rodičov je naposledy stanovená výška výživného pre maloleté deti i naďalej dostačujúca a zároveň je v schopnostiach a možnostiach otca naposledy určenú výšku výživného platiť i naďalej. Zmena pomerov na strane otca, matky i maloletých detí pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zvýšenie výživného a preto súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).