Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Trestný_rozkaz_3T-145-2023.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/145/2023
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
rozhodol:
Obvinený
A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v B., trvale bytom C. D. E. F. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, že
- si v presne nezistenom čase dňa 14.júla 2023 pri železničnej stanici v B. od neznámej osoby mužského pohlavia pre seba neoprávnene kúpil za sumu 10,- Eur omamnú a psychotropnú látku - marihuanu, ktorú neoprávnene u seba prechovával až do 00.05 hod. dňa 16.júla 2023, kedy okrem iného sušenú drvenú rastlinu hnedozelenej farby zabalenú v plastovej fľaštičke ako aj sušenú nedrvenú rastlinu hnedozelenej farby v plechovej krabičke, potom ako bol v obci Zlatná na Ostrove pri rieke Dunaj hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Zemianska Olča vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť, podľa § 89a odsek 1 Trestného poriadku vydal príslušníkom polície a vykonanou kriminalistickou expertízou bolo zistené, že sa v zaistenej plastovej nádobke nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 423 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 6,9% hmotnostných, obsahujúce 29 mg THC, čo zodpovedá minimálne jednej obvykle jednorazovej dávke drogy a zaistená plechová krabička obsahovala sušené konope v zmesi s tabakom s celkovou hmotnosťou 481 mg a s koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 11,4% hmotnostných, obsahujúce 55 mg THC, čo zodpovedá minimálne dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom podľa zákona č. 139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do 1. skupiny psychotropných látok,
teda
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l
- prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba. Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie. Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu, trestný rozkaz sa ruší. Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným. V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3 Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu. V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Tr. por.). V prípadoch podania odporu má obvinený právo namietať vady prípravného konania, a to v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby. Podľa § 252 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku v neprítomnosti môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie dokazovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.