Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/319/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: X., IČO 30807484, pobočka S. proti povinnému: F., s.r.o., so sídlom M. XXXX/X, XXX XX F., IČO 44007655, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 2.397,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 8. augusta 2014, č. k. -23, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil exekúciu a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóvi trovy exekúcie vo výške 50,76 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 15.05.2012 sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie v neprospech povinnej pre vymoženie 2.397,09 Eur na podklade exekučných titulov. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóvi 07.06.2012. Dňa 08.07.2014 bol doručený tamojšiemu súdu podnet povereného súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinnej z obchodného registra. Z pripojeného výpisu z obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -26 zo dňa 28.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2014, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 19.06.2014. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa zistil dôvod na zastavenie exekúcie, a preto exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súdny exekútor doručil tamojšiemu súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 54,38 Eur, pričom tieto špecifikoval ako paušálnu odmenu vo výške 36,52 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 8,80 Eur a DPH vo výške 9,06 Eur. Prvostupňový súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora, preštudoval spis súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 vyhlášky za úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len „vyhláška“/ (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie bydliska, platiteľa mzdy, účtu alebo majetku povinného - 6x), spolu 10 úkonov exekučnej činnosti x 3,32 Eur = 33,20 Eur, po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky vo výške 33,50 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, keďže vykonanie tohto úkonu nemal zo spisu za preukázané. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 8,80 Eur. 3/ DPH podľa § 196 Exekučného poriadku 20 % zo základu (odmena + náhrady) 42,30 Eur = 8,46 Eur. Celkovo súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,76 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 k náhrade trov exekúcie prvostupňový súd zaviazal oprávnenú, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie povinný neexistoval, pretože bol už viac ako dva mesiace vymazaný z obchodného registra. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Namietal, že v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra, v dôsledku čoho svojim konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania, keď s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného registra podal návrh na začatie exekučného konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. -16 zo dňa 16.12.2008. Zároveň namietal aj výšku exekučných trov priznaných súdnemu exekútorovi, nakoľko je vypočítaná a určená nesprávne, a to najmä s poukazom na § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty započítanie DPH za poštovné. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.05.2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 2.397,09 Eur, a to na podklade exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia X. právoplatný a vykonateľný dňa XX.XX.XXXX, . č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa dňa 07.06.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 19.06.2014. Súd prvého stupňa súčasne uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,76 Eur podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -26 zo dňa 28.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2014, súd zrušil bez likvidácie povinného - sF. XXX XX F., IČO 44007655, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 23102/R. Povinný bol následne dňa 19.06.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.01.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného

registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -26 zo dňa 28.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2014, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta OSP zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 OSP sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.