Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoPr-4-2014.pdf
PDF · 101.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne: R. W., nar. X.XX.XXXX, bytom v U., Q. X, proti žalovanému: Gymnázium Prešov, so sídlom v Prešove, Konštantínova 2, právne zastúpenému JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/96/2010-108 zo dňa 9.4.2014 a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C/96/2014-118 zo dňa 18.6.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade mzdy za október, november a december 2010.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade mzdy za január 2011 až máj 2012 a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z r u š u j e uznesenie č.k. 8C/96/2012- 118 zo dňa 18.6.2014 a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 vo výške 697,50 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.02.2010 až do zaplatenia, za mesiac február 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2010 do 28.02.2010 vo výške 697,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.03.2010 až do zaplatenia, za mesiac marec 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2010 do 31.03.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 07.04.2010 až do zaplatenia, za mesiac apríl 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 07.05.2010 až do zaplatenia, za mesiac máj 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 08.06.2010 až do zaplatenia, za mesiac jún 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2010 do 30.06.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.07.2010 až do zaplatenia, za mesiac júl 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2010 do 31.07.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.08.2010 až do zaplatenia, za mesiac august 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2010 do 31.08.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.09.2010 až do zaplatenia, za mesiac september 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2010 do 30.09.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06.10.2010 až do zaplatenia, za mesiac október 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2010 do 31.10.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.11.2010 až do zaplatenia, za mesiac november 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2010 do 30.11.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.12.2010 až do zaplatenia, za mesiac december 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2010 do 31.12.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.01.2011 až do
zaplatenia, za mesiac január 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2011 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.02.2011 až do zaplatenia, za mesiac február 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2011 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 08.03.2011 až do zaplatenia, za mesiac marec 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2011 do 31.03.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.04.2011 až do zaplatenia, za mesiac apríl 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2011 do 30.04.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.05.2011 až do zaplatenia, za mesiac máj 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2011 do 31.05.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 04.06.2011 až do zaplatenia, za mesiac jún 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2011 do 30.06.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 05.07.2011 až do zaplatenia, za mesiac júl 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 03.08.2011 až do zaplatenia, za mesiac august 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 06.09.2011 až do zaplatenia, za mesiac september 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 06.10.2011 až do zaplatenia, za mesiac október 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 05.11.2011 až do zaplatenia, za mesiac november 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2011 do 31.11.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 06.12.2011 až do zaplatenia, za mesiac december 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2011 do 31.12.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 04.01.2012 až do zaplatenia, za mesiac január 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2012 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.02.2012 až do zaplatenia, za mesiac február 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2012 do 29.02.2012 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.03.2012 až do zaplatenia, za mesiac marec 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 756 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.04.2012 až do zaplatenia, za mesiac apríl 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2012 do 30.04.2012 vo výške 756 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.05.2012 až do zaplatenia, za mesiac máj 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2012 do 07.05.2012 vo výške 170,7 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06.06.2012 až do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení po citácii ustanovení §§ 79 ods. 1, 2, 134 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom a účinnom znení v čase oznámenia žalobkyne žalovanému, že trvá na tom, aby ju zamestnával, uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 Zákonníka práce viazaný. V prípade, ak súd rozhodne, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával, pracovný pomer sa skončí na základe súdneho rozhodnutia. Prvostupňový súd posudzoval nárok žalobkyne na náhradu mzdy podľa zákonných ustanovení účinných v čase, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Aplikácia zákonných ustanovení účinných v čase existencie právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak, ako to navrhoval žalovaný, by bola v rozpore s účelom zákona a zachovaním právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Okrem toho, rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z ustanovení hmotného práva. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy nad obdobie dvanásť mesiacov, krátenie alebo nepriznanie prichádza do úvahy, ak zamestnanec vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak si aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem, alebo naopak, ak niekde zarábal toľko, že žiadnu ujmu neutrpel. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa počas celej doby, za ktorú požaduje náhradu mzdy nemala žiaden príjem, legitímne očakávala, že súd rozhodne o neplatnosti výpovede. Nebola poberateľkou nemocenských ani sociálnych dávok, nemala príjem z podnikateľskej činnosti, pričom špekulatívnosť, či zlý úmysel pozastavenia živnostenského oprávnenia zo strany žalobkyne v konaní preukázaný nebol. Prvostupňový súd v konaní nezistil zanedbanie možnosti žalobkyne dosahovať príjem a taktiež nezistil, že by žalobkyňa v rozhodnom období dosahovala iný príjem, ktorý by, či už čiastočne alebo celkovo kompenzoval jej ujmu spôsobenú neplatným ukončením pracovného pomeru, preto žiadosti žalovaného o nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nevyhovel.
Pri rozhodovaní o výške náhrady mzdy prvostupňový súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobkyňa dosahovala a tento zodpovedá jej platovému zaradeniu stupnici platových taríf pedagogických zamestnancov v závislosti od dĺžky započítanej praxe vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v rozhodnom období neodpracovala zákonom požadovaný minimálny počet pracovných dní, resp. hodín.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy (uznesenie NS SR zo 17. 12. 2009 sp.zn. 1Cdo 116/2008). Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po príslušnom výplatnom termíne každej jednotlivej mzdy za príslušný kalendárny mesiac.
V prípade žalobkyne došlo ku skončeniu pracovného pomeru rozhodnutím súdu, preto neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku na odstupné. Vzhľadom na to prvostupňový súd nárok žalobkyne na zaplatenie odstupného zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o ich náhrade rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe žalobkyne a priznal jej náhradu mzdy podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, rozsudok považoval za nespravodlivý a nezákonný. Podľa jeho názoru sú nároky žalobkyne v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd mal posúdiť nárok žalobkyne podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného od 1.9.2011. Žiadosť žalovaného, aby náhradu mzdy žalobkyni za čas presahujúci 12 mesiacov vôbec nepriznal, neakceptoval a nezohľadnil skutočnosti, pre ktoré bolo rozhodnuté o tom, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával. Žalobkyňa sa po doručení výpovede zámerne práci vyhýbala, nehľadala si ju, keďže nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a pozastavila si a zrušila živnostenské oprávnenie. Pokiaľ prvostupňový súd posúdil nárok žalobkyne na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 31.8.2011, tak žalovaný mal za to, že prvostupňový súd žiadosti žalovaného nepriznať žalobkyni náhradu mzdy nad 12 mesiacov nevenoval dostatočnú pozornosť a jeho argumentáciu vôbec nezohľadnil. Namietal, že určená výška náhrady mzdy je pre neho neprijateľná, považuje ju za rozpornú s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie.
Výzvou z 2.3.2015 vyzval odvolací súd žalovaného na spresnenie odvolania. Tento podaním doručeným súdu 25.3.2013 spresnil odvolanie tak, že toto smeruje voči časti výroku rozsudku, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy nad 9 mesiacov. Preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady mzdy za obdobie od januára 2010 do septembra 2010 nadobudol právoplatnosť a odvolací súd rozhodnutie v tejto časti nepreskúmaval.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1.7.2014 uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, preto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti. Výrok rozsudku, ktorým prvostupňový súd žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s vykonaným dokazovaním, pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a preto je jeho právny záver čiastočne predčasný.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 31.8.2011, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 252g ods. 1 zákona č. 257/2011 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákonník práce s účinnosťou od 1.9.2011 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.9.2011. Právne úkony urobené pred 1.9.2011 a nároky, ktoré z nich vznikli sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2011. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné účinnosť Zákonníka práce aj vo vzťahu k ustanoveniu § 79 ods. 2 aplikovať znenie zákona účinné v čase vykonania právneho úkonu, na ktorý nadväzuje nárok žalobkyne na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Takýmto úkonom je oznámenie zamestnávateľovi, že zamestnanec trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, ktoré oznámenie učinila žalobkyňa dňa 11.9.2009.
Na margo odvolacích námietok žalovaného preto odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase oznámenia zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ zamestnával. Náležite prvostupňový súd uviedol, že rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil svoje rozhodnutie o tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady mzdy aj za október, november a december 2010, teda celkove je žalobkyni priznaná náhrada mzdy v rozsahu 12 mesiacov.
Prvostupňový súd však nedostatočne odôvodnil priznanie náhrady mzdy žalobkyni nad 12 mesiacov, hoci argumentačne podporil svoje závery citovaním záverov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2010 zo dňa 14.9.2011. Je nepochybné, že interpretácia ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť rozpornou s čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, teda musí byť vykonávaná vždy ústavne konformne rešpektujúc Najvyšším súdom SR spomínanú hodnotu slobody a najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, hodnotu spravodlivosti.
Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce predstavuje z procesného hľadiska obranu proti žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy. K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy môže súd pristúpiť len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Pri rozhodovaní o tom, či na žiadosť zamestnávateľa neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov prihliadne najmä k tomu, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a akého zárobku dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Významné pritom je najmä, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce. To platí aj v prípade, že zamestnanec začal vykonávať podnikateľskú činnosť. Keďže aj podnikanie je pre fyzické osoby zdrojom príjmu, môže súd k primeranému zníženiu poprípade k nepriznaniu náhrady mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce pristúpiť, avšak len vtedy, ak je možné dospieť k záveru, že zamestnanec vykonával svoju podnikateľskú činnosť za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších ako pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ splnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu (Najvyšší súd ČR judikát Cpjn 4/2004).
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri znižovaní prípadne pri nepriznaní náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov musí súd spravidla vziať v úvahu, či sa zamestnanec po neplatnom skončení pracovného pomeru zapojil do práce, prípadne z akých dôvodov tak neurobil, či riadne spolupracoval s príslušným úradom práce zohľadňujúc pritom i ponuky dané zamestnancovi týmto úradom a či sa aktívne sám podieľal na hľadaní si zamestnania. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy nad obdobie 12 mesiacov potom súd spravidla zisťuje okolnosti (subjektívne a objektívne), ktoré súvisia so zaisťovaním zamestnanca a nie okolnosti týkajúce sa pomerov zamestnávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že po uplynutí lehoty uvedenej v § 79 ods. 2 ustupuje do pozadia sankčná a satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. Priznanie náhrady mzdy za ďalšie obdobie má preto náväznosť na chovanie sa zamestnanca pri zaisťovaní si ďalšieho zárobku (iného príjmu). Krátenie alebo nepriznanie prichádza do úvahy v prípade, ak zamestnanec vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak si aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem alebo naopak, ak niekde zarábal toľko, že
žiadnu ujmu neutrpel. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady mzdy za obdobie od 1.1.2011 do 7.5.2012 za nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa len konštatuje, že „žalobkyňa nemala žiaden príjem, nebola poberateľkou nemocenských ani sociálnych dávok, nemala príjem z podnikateľskej činnosti, pričom špekulatívnosť, či zlý úmysel pozastavenia živnostenského oprávnenia zo strany žalobkyne v konaní preukázaný nebol“. Tiež nezistil zanedbanie možnosti žalobkyne dosahovať príjem. Odvolací súd k tomu uvádza, že ide iba o konštatovanie súdu prvého stupňa bez odkazu na konkrétny dôkaz alebo preukázanú skutočnosť, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Žalovaný v priebehu celého konania a taktiež v odvolaní poukázal práve na úmysel žalobkyne pozastaviť živnosť v čase domáhania sa neplatnosti výpovede. Je nepochybné, že žalovaný dal žalobkyni výpovede 2.9.2009 s ukončením pracovného pomeru k 31.12.2009. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 27.1.2010, pričom živnosť pozastavila dňa 16.1.2010. Keďže medzi pozastavením živnosti a podaním žaloby na súd je časová súvislosť, bude úlohou súdu prvého stupňa podrobne vypočuť žalobkyňu k dôvodom, ktoré ju viedli k pozastaveniu živnosti, ktorú prevádzkovala od 15.1.2008, ako aj ku konkrétnemu predmetu činnosti. Súčasťou spisu nie sú ani daňové priznania žalobkyne, ktoré by mohli mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k možnému príjmu žalobkyne aj po pozastavení živnosti. Tvrdenie žalobkyne, že legitímne očakávala, že súd rozhodne o neplatnosti výpovede, je pre posúdenie žiadosti žalovaného o krátenie, resp. nepriznanie náhrady mzdy nepostačujúce. Svedčí skôr o nečinnosti žalobkyne pri zabezpečení si iného príjmu.
S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady mzdy nad zákonný nárok v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keďže nedostatočným odôvodnením tejto časti rozhodnutia bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. V prípade, ak žalobkyňa nevyvinula úsilie za účelom získať príjem, či už z podnikateľskej činnosti alebo z inej práce a spoliehala sa len na to, že v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bude úspešná, tak takýto jej subjektívny postoj sa javí ako konanie, ktoré sa jej vyplatí a ktoré si môže dovoliť, čo vytvára otázniky, či žalobkyňa v danom období bola skutočne bez príjmu.
Prvostupňový súd uznesením č.k. 8C/96/2012-118 zo dňa 18.6.2014 uložil žalovanému, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 1.195,50 eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v lehote odvolanie s odôvodnením, že je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch ako štátna rozpočtová organizácia oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené z uvedeného dôvodu, avšak súdny poplatok nezodpovedá upresnenej výške predmetu odvolania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodení: Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov školy podľa odseku 2 písm. b) až g) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak.
Žalovaný je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a v zmysle zriaďovacej listiny zo dňa 1.7.2002 je napojený na rozpočet Prešovského samosprávneho kraja.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nie je štátnou rozpočtovou organizáciou, keďže je organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja. Žalovaný je v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v
zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení rozpočtovou organizáciou, ale napojenou na rozpočet samosprávneho kraja, preto nie je oslobodeným od platenia súdnych poplatkov. Súdny poplatok však bol vyrubený zo súčtu priznanej náhrady mzdy, hoci predmetom odvolania (podľa upresnenia z čl. 137) je len náhrada mzdy priznaná nad 9 mesiacov.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil. Súd prvého stupňa je povinný vyrubiť súdny poplatok v správnej výške.
V súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách konania odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.