Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/143/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľky: C. Y., bytom J. XX, F., zastúpenej JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Obchodná 39, Bratislava, proti odporcovi: R. Y., bytom J. XX, F., zastúpeného JUDr. Miroslavom Wernerom, advokátom so sídlom Dunajská 2, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. novembra 2012, č. k. - 81, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na J. G.. Č.. XX v Bratislave a súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 200,- eur na účet jeho právneho zástupcu.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania nadobudli byt za trvania manželstva, rozhodnutím MV SZBD zo dňa 27.01.1981. Manželstvo účastníkov, ktoré uzavreli dňa 26.05.1979, bolo právoplatne rozvedené dňom 07.01.1994. Na návrh navrhovateľky bolo rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 14.10.1994, sp. zn. , právo spoločného nájmu účastníkov zrušené v zmysle § 705 ods. 1 Obč. zák., za výlučnú nájomkyňu a členku družstva bola určená navrhovateľka a odporcovi bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať a vypratať ho do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti citovaného rozsudku obidvaja účastníci nadobudli nové práva a povinnosti k bytu. Navrhovateľke tým, že sa stala výlučnou nájomkyňou a členkou družstva vzniklo právo prevodu a vlastníctva bytu len na jej osobu, čo ale nevyvolalo zánik povinností, ktoré jej boli uložené citovaným rozsudkom, teda zabezpečiť náhradný byt pre odporcu, ktorý tým istým rozsudkom stratil predtým získané právo nájmu.

Za relevantnú považoval argumentáciu odporcu, že právo nájmu a právo bývania sú dva rôzne právne inštitúty. Rozsudkom zo dňa 14.10.1994 bolo účastníkom po rozvode manželstva zrušené právo spoločného nájmu predmetného bytu s tým, že ďalšou nájomkyňou sa stala navrhovateľka, jemu však právo bývania v byte nezaniklo, zostalo mu až dovtedy, pokiaľ mu navrhovateľka nezabezpečí náhradný byt, pričom navrhovateľka si túto povinnosť doposiaľ nesplnila, teda nie je pravdou, že v byte býva bez právneho dôvodu a skutočnosť, že navrhovateľka medzičasom nadobudla byt do vlastníctva, nemá

žiaden vplyv na splnenie jej povinnosti uloženej v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku. Uviedol, že navrhovateľka počas konania zaslala len ponuku inzerovaných bytov na prenájom, to však nie je splnením povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Obč. zákonníka. Bol názoru, že navrhovateľka nepreukázala, že svoju povinnosť zabezpečiť náhradný byt splnila v zmysle § 5 ods. 1 a 4 zák. č. 189/1989 Zb., t. j. nepredložila odporcovi písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt o tom, že táto osoba uzavrie s odporcom zmluvu o nájme bytu. V priebehu konania nebolo preukázané, že by odporca odmietol v stanovenej lehote uzavrieť nájomnú zmluvu a tým by stratil právo na bývanie v byte, preto odporcovi aj naďalej zostáva právo v byte bývať a to v zmysle rozsudku sp. zn. až do zabezpečenia náhradného bytu. Dôvodenie navrhovateľky že je výlučnou vlastníčkou sporného bytu, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1997, jej vlastníctvo je zapísané na N. č. XXXX pre kat. územie T. a odporca tento byt XX rokov užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, nakoľko medzi účastníkmi nie je založený žiadny nájomný alebo obdobný vzťah, ktorý by ho oprávňoval byt alebo jeho časť užívať považoval za irelevantné. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že odporca bývaním v byte nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky neoprávnene a táto je povinná strpieť jeho bývanie v byte až do zabezpečenia náhradného bytu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že podľa ustanovení o nájme (§ 712 ods. 2, § 712c ods. 3 Obč. zák.) je naďalej povinná zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu v súlade s rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V, sp. zn. . Súd prvého stupňa podľa jej názoru nesprávne zhodnotil aktuálny právny stav, nakoľko vychádzal zo stavu, ktorý bol podkladom pre vyhlásenie rozsudku Obvodného súdu Bratislava V, č. k. , t. j. zo stavu, kedy bol predmetný byt v nájme. V súčasnej dobe je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou bytu a návrhom sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. Ďalej uviedla, že nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu došlo k podstatnej zmene pomerov medzi účastníkmi konania, kedy sa navrhovateľka z nájomcu bytu stala vlastníkom bytu, so všetkými súvisiacimi právami, ktoré majú absolútnu povahu, na rozdiel od nájomných (relatívnych) vzťahov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako výlučná vlastníčka bytu nemôže byť obmedzovaná vo výkone svojich vlastníckych práv a nemožno od nej naďalej spravodlivo požadovať splnenie povinnosti stanovenej rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V, č. k. , zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu podľa právneho režimu upravujúceho nájomné vzťahy. Podľa jej názoru nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu sa rozsudok Obvodného súdu Bratislava V, č. k. , resp. výrok o povinnosti navrhovateľky zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu stal obsolentným a teda nevykonateľným. Uviedla, že odporca vynucovaním si splnenia tejto povinnosti od navrhovateľky zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov (predovšetkým jej vlastníckych práv), koná tak v rozpore s dobrými mravmi, čo je v zmysle § 3 Obč. zák. neprípustné. Poukázala na ustanovenie § 154 ods.1 O. s. p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa (a naďalej je) výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a odporca tento byt užíva bez právneho titulu a v rozpore s dobrými mravmi, súd prvého stupňa mal podľa jej názoru návrhu na vypratanie odporcu z bytu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, žiadala, aby vo výroku rozsudku odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil dovolanie proti rozsudku, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že navrhovateľka svoje nesprávne právne názory prezentuje aj v odvolaní, a to napriek tomu, že vec je po právnej stránke jednoduchá. Odporcovi vzniklo k bytu tzv. právo bývania a to ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa a toto zákonným spôsobom nezaniklo. Bol názoru, že zmena právneho vzťahu k bytu z práva nájomného na právo vlastnícke, je z hľadiska zániku práva bývania irelevantnou okolnosťou.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

V predmetnej veci je nesporné, že Obvodný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. zo dňa 14. 10.1994, právoplatným dňa 14. 11. 1994, zrušil účastníkom právo spoločného nájmu X - izbového družstevného bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na J. G.. č. XX v F., za výlučnú nájomkyňu a členku družstva určil navrhovateľku a odporcovi uložil povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Zo zákona teda vzniklo odporcovi právo bývania v byte až dovtedy, kým mu navrhovateľka nezabezpečí náhradný byt.

Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu tohto konania navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcovi zaslala výzvu zo dňa 25.09.2012 vo veci zabezpečenia bytovej náhrady (náhradného bytu), v ktorej oznámila, že má záujem na realizácii rozsudku sp. zn. , preto zohnala niekoľko náhradných nájomných bytov, do ktorých by sa odporca mohol nasťahovať. Zároveň vyzvala odporcu, aby si z predloženej ponuky vybral niektorý z náhradných bytov a tento výber jej oznámil v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. V prílohe výzvy predložila inzerciu dvoch realitných kancelárií na prenájom garsoniek.

Takzvané právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od zrušenia práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku práva užívať byt podľa ustanovenia § 712c Obč. zákonníka. Jeho základ a obsah je určený obsahom a účelom hmotnoprávneho ustanovenia § 712c Obč. zákonníka a to zabezpečiť dočasnú potrebu bývania dovtedy, kým bude za byt poskytnutá bytová náhrada. Ak jednému z bývalých manželov bola v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení náhradného bytu, trvá právo bývania od právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa z bytu, plynúcej od zabezpečenia bytovej náhrady. Povinnosť vysťahovať sa z bytu je teda podmienená zabezpečením bytovej náhrady. To znamená, že kým nie je splnená táto podmienka, má ten, komu bola uložená povinnosť sa vysťahovať, právo v byte bývať (§ 712c ods. 1 Obč. zák.). Právny inštitút bytovej náhrady je v hmotnom práve upravený v rámci ustanovení o nájme bytu (§ 685 a nasl. Obč. zák.), predovšetkým v ustanovení § 712 a nasl. Obč. zák.. Rozhodovanie o bytovej náhrade je nielen rozhodovanie o lehote plnenia, ale zároveň aj rozhodovanie o veci samej. Vecou samou je potom konanie vo veciach týkajúcich sa bytov, v ktorých podľa hmotného práva prichádza do úvahy uloženie povinnosti vypratať byt až potom, ako bude zabezpečená príslušná bytová náhrada, ako aj vtedy, keď vypratanie je odopreté s odkazom na dobré mravy v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.. Bytová náhrada má logickú a vecnú súvislosť s vyprataním bytu, a s ním predstavuje vec samu. Možnosť prevodu bytu do vlastníctva nájomcovi vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, teda že ho môže predať, darovať, zameniť a pod. vyplýva z ustanovenia § 123 Obč. zák.. Právo osoby majúcej k bytu právo bývania však nie je dotknuté ani prevodom bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ani prevodom vlastníctva tohto bytu na tretie osoby. Nadobudnutím vlastníctva doterajším výlučným nájomcom, ani následným prevodom tohto vlastníctva bytu na tretie osoby, nezaniká právo bývania osobe majúcej toto právo. V danom prípade právo bývania odporcu vzniklo dňa 14. 11. 1994, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok bývalého Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 14.10.1994, sp. zn. , ktorým bolo právo spoločného nájmu navrhovateľky a jej bývalého manžela (odporcu) k predmetnému bytu zrušené, výlučnou nájomníčkou bytu sa stala navrhovateľka a odporcovi bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Uvedený výrok rozsudku je v zmysle ustanovenia § 159 ods. 2, pred bodkočiarkou O. s. p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány (subjektívny dosah právoplatnosti rozsudku). Odporcovi tak vzniklo právo užívať predmetný byt (tzv. právo bývania), opierajúc sa o ustanovenie § 712c ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať a vypratať ho, pokiaľ mu nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Osobou povinnou strpieť výkon tohto práva (resp. osobou oprávnenou k prípadnému výkonu rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu manželmi) a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady navrhovateľovi, je bývalá manželka odporcu, t. j. navrhovateľka (ako účastníčka konania, na ktorého základe sa stala výlučnou nájomkyňou bytu). Odporca má teda právo v byte bývať až do zabezpečenia náhradného bytu. Na existenciu tohto práva nemá vplyv ani skutočnosť, že z bývalej výlučnej nájomkyne bytu sa stala jeho vlastníčka.

Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 189/92 Zb. zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

Podľa § 712c ods. 3 Obč. zák. nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení § 712 c ods. 3 Obč. zák. trvá na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu.

Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať. Citované zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 Obč. zák. stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd má za to, že výzva zo dňa 25.09.2012 doručená odporcovi dňa 29.09.2012, nespĺňa zákonom predpísaný postup pre zabezpečenie bytovej náhrady v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, v platnom znení.

Navrhovateľka ani v odvolaní neargumentovala skutočnosťami, ktoré by mohli mať za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť resp. ktoré by nebol správne vyhodnotil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie stavu veci.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania; nakoľko si trovy konania v lehote 3 pracovných dní nevyčíslil, pričom mu iné trovy právneho zastúpenia v konaní nevznikli (ani zo spisu nevyplývajú), nebol odvolací súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odporcovi v rozhodnutí vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2015. Preto odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na pripustenie dovolania pre tvrdený výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu, nakoľko navrhovateľka túto žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie

odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky, pričom o takýto prípad v prejednávanej veci nejde, ale ide o predmet sporu riešený bohatou judikatúrou Najvyššieho súdu, ako i množstvom rozhodnutí odvolacích súdov s jasnými a ustálenými závermi, v duchu ktorých bol prvostupňovým i odvolacím súdom prijatý záver v súdenej veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.