Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-331-2014.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/331/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. S. nar. X.X.Q. bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky D. S. nar. X.X.Q. bývajúcej v G. D. X.. Y. Č.. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 za účasti otca I. S. nar. X.X.Q. bývajúceho W. P. Č.. XX okres D. v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2014 č.k. 11P 140/2013-277 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a zvýšiť výživné na 200 € mesačne od 28.9.2012 do budúcnosti a dlžné výživné zaviazať otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Uviedla, že od poslednej úpravy uplynulo 7 rokov. Potreby maloletého sa podstatne zvýšili a zmenili sa aj pomery na jej strane, pretože jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. L. W. nar. XX.XX.Q.. Uviedla, že súd nevyhodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. a v odôvodnení neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a protichodné tvrdenia ako vyhodnotil. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy a nevyjadril sa k viacerým jej dôkazom, na ktoré poukazovala v písomných vyjadreniach a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, pretože bolo potrebné podrobne sa zaoberať všetkými ňou navrhovanými dôkazmi. Uviedla, že jej partner je vážne chorý, je hospitalizovaný a dvakrát mesačne je v nemocnici s priamym ohrozením života. Partner je živnostník od r. 2013 napriek tomu, že je pracovne aktívny a do spoločnej domácnosti a na výživu svojej dcéry riadne prispieva. Výdavky mal. W. jej pomáha uhrádzať jej matka a celá jej rodina, osobitne jej brat. Vytkla konajúcemu súdu, že nesprávne vyhodnotil príjem otca, ktorý vzhľadom na jeho pracovné zaradenie tak ako je deklarovaný, nemôže byť podľa jej názoru pravdivý, pretože jeho výdavky nemôže uhrádzať jej stará invalidná matka ani nezamestnaná partnerka, ale uhrádza ich sám z príjmu, ktorý dosahuje. Uviedla, že otec je zdravý muž, v produktívnom veku a má množstvo pracovných príležitostí. Poukázala na princíp potencionality, ktorý je rozhodujúci a najmä skutočnosť, že otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla, napriek tomu s maloletým sa nestretáva a nezaujíma sa o neho. Opätovne pripojila k odvolaniu svoje stanoviská, ktoré prezentovala v písomných vyjadreniach v priebehu prvostupňového konania.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok, nakoľko na maloletého prispieva podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a zvýšené výživné nie je schopný prispievať z finančných dôvodov.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ku ktorému má však vyživovaciu povinnosť aj partner matky. Od poslednej úpravy výživného sa čiastočne zvýšili odôvodnené potreby mal. W. a porovnaním pomerov v čase poslednej úpravy výživného so súčasnými finančnými a majetkovými pomermi otca, správne zistil, že v čase predchádzajúcej úpravy jeho príjem predstavoval 15.000 Sk a z uvedeného príjmu bolo určené výživné 3.000 Sk mesačne, t.j. 100 € mesačne. Doposiaľ určeným výživným otec prispieva aj napriek tomu, že od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem znížil. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že pri posudzovaní pomerov otca vychádzal z princípu potencionality a správne vyslovil názor, že napriek nízkemu príjmu otec sa snažil najskôr zaplatiť výživné a až potom zabezpečovať svoje odôvodnené výdavky. Napriek tomu, že matka predložila pracovné ponuky ohľadne práce otca, súd správne zistil, že napriek skutočnosti, že príjem otca sa znížil, výživné ponechal v doposiaľ určenej sume, pretože odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, pretože vychádzajú z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Doposiaľ určené výživné aj podľa odvolacieho súdu postačuje na uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. W., ktorého výchovu zabezpečuje matka osobnou starostlivosťou, ktorá vzhľadom na svoj príjem a pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti si finančne voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadňoval obidve hľadiská pri určovaní výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného, pretože obe hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií a správne vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že neboli splnené zákonné kritériá pre zvýšenie výživného vzhľadom na
zníženie príjmu otca od predchádzajúcej úpravy výživného, a preto správne návrh matky zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle odseku 2 cit. zák. ustanovenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.