Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-123-2013.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/159/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. Y., H.: U. XXX/X, XXX XX I. V., T.. X.X.XXXX, v konaní o 1.478,43 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 1478,43 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 31.5.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania.
Žalovaný sa k veci vyjadril len všeobecne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe opísal udalosti, ktoré vznikli ohľadom predmetného záväzkového vzťahu tak, že právny predchodca žalobu VÚB a.s. a žalovaný uzavreli dňa 16.11.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli tiež Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Právny predchodca žalobcu VÚB banka a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, splácania ako aj podmienky pri neplnení povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy 1568,43 eur. Tá pozostáva z dlžnej istiny 1495,72 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania 72,71 eur, pretože žalovaný zaplatil dňa 21.3.2012 sumu 30 eur, dňa 26.4.2012 sumu 30 eur, a dňa 30.5.2012 sumu 30 eur.
čím dlh činí 1478,43 eur.
V podaní zo dňa 8.12.2014, ktorým reagoval na výzvu súdu, aby 1/ predložil odstúpenie postupcu od zmluvy, 2/ výzvu postupcu na zaplatenie dlhu (v zmysel tvrdenia časti III. veta prvá žaloby), 3/ dôkaz o tom odkedy bola žalovanému zastavená možnosť ďalšieho čerpania kontokorentu, žalobca špecifikoval, že :
- dňa 16.11.2007 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie účtu ako aj povolené prečerpanie na účte po splnení kritérií stanovených bankou
- že na účte žalovaného boli vykonané debetné operácie v celkovej výške 3453,34 eura (platby + výbery 2635,60 eura, poplatky 136,50 eura, debetné úroky 681,24 eura) a kreditné operácie v celkovej sume 1957,62 eura ( prijaté platby 1944,20 eura+ kreditné úroky 0,01 eura a kreditný zostatok 13,41 eura)
- úrok z omeškania v sume 72,71 eura bol rátaný v sadzbe 25% ročne v zmysel platných úrokových sadzieb pre nepovolený debet
- z priloženého výpisu z účtu vyplynulo, že posledná kreditná operácie bola realizovaná dňa 3.6.2008
Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca súdu predložil súdu
1/ Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb z 16.11.2007 z ktorej súd zistil, že touto zmluvou bol žalovanému zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX . V časti „Flexidebet“ je vyznačené: „áno“
- povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou, že úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,9% ročne a že jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, čo banka vyhlasuje zverejnením. Ohľadom platobnej karty je vyznačený typ karty Medzinárodná. PK VISA elektron, denný limit ATM: 15000 Sk, maximálny denný limit 15 000 Sk a vo všetkom ostatnom bol poukaz na VOP a Sadzobník. Na základe uvedenej zmluvy sa postupca zaviazal vydať žalovanému debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platieb na ťarchu alebo v prospech účtu, u ktorému bola platobná karta vydaná.
Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že zmluva sa v rámci viacerých možností produktov a služieb zmieňuje o kontokorentnom úvere len všeobecne bez uvedenia nejakých konkrétností.
2/ Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 24) vyplýva, dátum posledného črpania bol 27.6.2008, že posledný kreditný vklad bol dňa 30.6.2008, že úroková sadzba pre úkor z omeškania je 25 % ročne
3/že postupca zmluvu o bežnom účte vypovedal dňa 13.6.2011 (čl. 41)
4/ pohľadávku voči žalovanému postúpil pôvodný veriteľ na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 a v zmysle prílohy č. 1 bol zaevidovaný dátum otvorenia účtu 16.11.2007, posledný dátum prečerpania dňa 27.6.2008, omeškanie trvalo ku dňu postúpenia 1150 dní, posledný kredit 30.6.2008 a ku dňu postúpenia pohľadávky istina činila 1495,72 eura a úrok z omeškania v sadzbe 25 % ročne 72,71 eur.
Žalobca v podaní zo dňa 7.4.2015 doplnil, že žalovanému bolo nastavené povolené prečerpanie 730,27 eur (22 000 Sk) formou kontokorentného úveru a keďže žalovaný prestal spĺňať podmienky pôvodného veriteľa pre poskytnutie povoleného prečerpania, povolený debet bol žalovanému zrušený a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu. Zároveň oznámil, že listinnými dôkazmi o poskytnutí povoleného prečerpania na účte a o jeho zrušení žalobca nedisponuje.
Z výpisu z účtu (čl 58, 59) vyplýva, že na základe vydanej debetnej platobnej karty v deň zriadenia účtu žalovaný uskutočňoval výbery z účtu len vlastných finančných prostriedkov, pričom kontokorent v sume 22 000 Sk ( 730,27 eura) bol žalovanému poskytnutý až dňa 31.3.2008. Na účte sa pripisovali nielen kreditné sumy ale aj odpisovali sumy reálne použité žalovaným (platby, výbery z ATM), ako aj úroky z úveru a to aj na také na ešte nevznikol nárok (3 x zaúčtovaný poplatok za spracovanie exekúcie (?).
Súdu bola tiež predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.4.2012 (čl. 12). Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva,
že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 1836,80 eura ako záväzok, vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, pozostávajúci zo sumy istiny 1465,72 eura, ostatného príslušenstva podľa zmluvy 72,71 eura , z úroku z omeškania 25% ročne zo sumy 1465,72 eura za dobu od 15.11.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto Dohody a nákladov na inkasné konanie 150 eur.
V bode 3.1 dohody sa zaviazal splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v 7 mesačných splátkach k 25. dňu v mesiaci po 30 eur, dátum prvej splátky bol 25.4.2012 a posledná dňa 25.10.2012 a to všetko v zmysle splátkového kalendára s podrobným rozpisom splátok. V bode 3.4. je zakomponovaný text sa dlžník zaviazal k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a príslušných úrokov z omeškania. Posledná veta znie: Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch
Žalovaný pred súdom prezentoval, že bankou poskytnutú kartu poskytol pre potreby svojej manželky, aby mala k dispozícii nejaké peniaze, pretože on aktuálne v danom čase pôsobil v Čechách. Potvrdil, že sa peniaze použili ako aj to, že sa peniaze dopĺňali tak, aby neboli v nepovolenom debete. Pochodil ale veľmi zle, lebo podnikanie mu nešlo tak ako si predstavoval, kvôli čomu je postihnutý mnohými exekúciami. Čo sa týka Dohody zo 16.4.2012, k tomu uviedol, že si na detaily absolútne nepamätá a keďže ohľadom toho u neho doma nikdy nikto nebol, predpokladal, že mu asi bola doručená poštou.
Na pojednávaní žalobca ohľadom úverového vzťahu prezentoval, že nedisponuje žiadnymi inými listinami t.j. okrem zmluvy o zriadení bežného účtu , výpisu z neho a o jeho vypovedaní. Nedisponuje ani listinami preukazujúcimi splnenie povinností podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. avšak predpokladá, že tieto povinnosti si právny predchodca žalobcu splnil.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 261 Obch. zák. (ďalej OBZ)
(6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
Zmluvný vzťah založený na základe uzavretej zmluvy zo dňa 16.11.2007 o zriadení bežného účtu je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje úprava v § 497 a nasl. ObZ, upravujúca zmluvu o úvere; a zároveň je uzavretá zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať úpravu uvedenú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkom zmluvy je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah sa vzťahuje aj úprava uvedená v § 3 ods. 6 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vo všeobecnosti: kontokorent je banková služba, ktoré umožňuje klientom čerpať z účtu peniaze, aj keď nemá na účte dostatok finančných prostriedkov. V tomto prípade ide klient do mínusu a čerpá úver až do limitu, ktorý je povolený bankou. Ide v podstate o predschválený úver, ktorého veľkosť sa odvíja od výšky príjmu poukazovaného na účet. Jedná sa o kombináciu vkladového a úverového účtu t.j. klient má v banke účet a k nemu schválený tzv. úverový rámec. Kladný zostatok účtu znamená vista vklad (bežný účet), ak je záporný, ide o úverový účet. Rozsah využitia finančných prostriedkov z povoleného prečerpania sa následne vyrovná napr. pripísaním príjmu, samozrejme, s možnosťou opakovaného použitia týchto prostriedkov, takže sa opakovane čerpá a následne vyrovná. V momente, ak vyčerpaný kontokorent (či už celý alebo čiastočne) od určitej doby nie je krytý žiadnym vkladom, vzniká dlh.
Vzťah: účet c/a kontokorentný úver sú na sebe závislé dovtedy, kým účet existuje, t.j. bez zriadeného účtu v banke nemožno kontokorent poskytnúť, ale kontokorent ako samostatný zmluvný vzťah, existujúci paralelne popri existujúcom účte, podlieha inému režimu. Teda, zánikom kontokorentu nezaniká existencia účtu. Kontokorent nie je založený na pravidelnom splácaní splátok ale každý mesiac má byť „vykrytý“ kreditným vkladom (napr. výplatou) a to minimálne v rozsahu poskytnutého prečerpania, ak zmluva neurčuje inak. Uvedené znamená, že kontokorent je v rozsahu čerpania splatný každý ďalší mesiac.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný, ktorému bolo poskytnuté prečerpanie v sume 22 000 Sk dňa 31.3.2008, až do 3.6.2008 sa pohyboval v rámci povolenej sumy. Súdu však nebola predložená písomne uzatvorená zmluva, z ktorej by bolo možné usúdiť podmienky, za akých sa poskytuje. Úprava, obsiahnutá v zmluve o zriadení účtu totiž neuvádza žiadne konkrétnosti a ohľadom kontokorentu hovorí len tak, že bude žalovanému nastavený po splnení bankou stanovených kritérií, a že výška úroku môže byť pri nastavení limitu odlišná, než je v zmluve uvedená sadzba 16,9% ročne. Žalobca v danej veci nijako nepreukázal, na základe čoho (akej zmluvy) došlo k poskytnutiu kontokorentného úveru zo strany jeho právneho predchodcu a za akých podmienok.
Žalovaný uzavrel zmluvu o bežnom účte s VÚB a.s. ako nepodnikateľ (identifikovaný bol rodným číslom) čo vyplýva aj z toho, že v aktuálnom čase mu naň nabiehala výplata, a teda mu slúžil na uspokojovanie svojich bežných potrieb a potrieb svojej rodiny.
Od 1.4.2015 sa stalo účinným novelizované ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce.
Kontokorent, upravený v § 710 OBZ je síce osobitný spôsob poskytnutia finančných prostriedkov, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o zmluve o úvere ako o zmluvnom type v § 497 -502 OBZ .
Nie je to splátkový úver a teda na účte by mal byť vykrytý mesačnými kreditnými operáciami. Pokiaľ pôvodný veriteľ povolil žalovanému debet vo výške ďaleko presahujúcej výšku jeho príjmu, sám sa vystavil riziku, že tieto peniaze sa nebudú mať s čím na účte žalovaného započítať. Ako je zrejmé z výpisu, posledný kreditný vklad bol zrealizovaný v mesiaci jún 2008 a postupca nič neurobil. Sama skutočnosť, že účet bol žalovanému zrušený výpoveďou z 13.6.2011, na kontokorentný úver ako vedľajší produkt nemala vplyv.
Súd za rozhodujúcu, vzišlú z vykonaného dokazovania, posúdil skutočnosť, že medzi účastníkmi nebola ohľadom žalovaného nároku uzavretá písomná zmluva, konkretizujúca všetky náležitosti s úverovým vzťahom súvisiacimi. Súd nepovažoval za smerodajné údaje, obsiahnuté v zmluve o zriadení účtu, v ktorej sa uvádza, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou, že úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,9% ročne a že jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, čo banka vyhlasuje zverejnením, že žalovanému bola vystavená platobná karta Medzinárodná. PK VISA elektron s denným limitom 15 000 Sk, pretože tieto údaje nemajú výpovednú hodnotu. Kontokorent bol žalovanému poskytnutý - pripísaný na jeho účet dňa 31.3.2008 (teda 4 mesiace po zriadení účtu) a ohľadom neho žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy a svoj nárok oprel jedine o zmluvu o bežnom účte a o automatizovaný výpis z účtu žalovaného.
Z dokazovania vyšlo najavo, že pôvodný veriteľ nastavil povolené prečerpanie v sume 22 000 Sk, avšak bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by boli dojednané všetky ostatné, na tento úver sa vzťahujúce podmienky.
Podľa § 1 ods. (3) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy:
Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 3 ods. (6) cit. zákona: Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Žalobca nevedel predložiť dôkazy ohľadom hlavného záväzkového vzťahu a ani listiny, preukazujúce splnenie svojich povinností podľa § 3 ods. 6 a preto neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Zákon v základnom ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy:
a) určenie zmluvných strán,
b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté,
c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Ad a): Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý). Až po poskytnutí finančných prostriedkov sa úloha strán vymení. Veriteľom je spravidla banka.
Dlžníkom môže byť tak právnická osoba, ako aj fyzická osoba.
Ad b): Určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, je ďalšou podstatnou časťou úverovej zmluvy. Určenie sumy úveru môže byť urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový rámec), do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, alebo sa určí pevná suma reprezentujúca úver. Stačí,
ak je určená suma úveru. Netreba určiť napríklad pravidlá pre čerpanie úveru, časový rozvrh jeho čerpania a pod.
Ad c): Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky patrí medzi podstatné časti úverovej zmluvy. Tento záväzok veriteľa sa spravidla časovo nekryje s uzavretím úverovej zmluvy. Veriteľ je povinný ho splniť na požiadanie dlžníka. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka, ako aj poskytnutia peňažných podmienok si strany dojednajú v zmluve.
Ad d): Napokon zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Aby bola táto náležitosť naplnená, v zmluve netreba výslovne dohodnúť výšku úrokov (ak nedôjde k dohode, platí § 502), prípadne dobu splatnosti úverovej sumy. Zákon vyžaduje, aby zmluva obsahovala aspoň záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok.
Ak by strany uzavreli zmluvu, ktorá by síce mala všetky ostatné podstatné náležitosti úverovej zmluvy, ale v jej obsahu by chýbal napr. záväzok platiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, zmluva o úvere by nevznikla, čo je aj tento prípad.
Za daného stavu teda možno vyhodnotiť poskytnutie kontokorentu ako bezdôvodné obohatenie žalovaného v sume 22 000 Sk, ku ktorému došlo dňa 31.3.2008.
Žalobca predlžil súdu tiež Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.4.2012 (čl. 12). z obsahu ktorej súd zistil, že z článku 2. Uznanie záväzku - vyplýva, že osoby, uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody uznávajú čo do právneho dôvodu i výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy/číslo zákazníka: 2382519455 zo dňa - bez uvedenia dátumu, že celková dlžná suma činí 1836,80 eura z toho istina 1465,72 eura, ostatné príslušenstvo 72,71 eura, úrok z omeškania 25% zo sumy 1465,72 eura za obdobie od 15.11.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur.
V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 7 pravidelných mesačných splátkach po 30 eur s dátumom prvej splátky 25.4.2012 a poslednej dňa 25.10.2012 a to na uvedený účet s VS: 238251455.
V čl. 3.4 - posledná veta - Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3.1 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.
Pre posúdenie základu a následne aj výšky uplatneného nároku bolo ako prvoradé potrebne zaoberať sa tým,
a) či nastali účinky Dohody zo dňa 16.4.2012
b) a či a kedy došlo k premlčaniu
a) Podpísanie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 16.4.2012 súd vyhodnotil ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosť pohľadávky. Súd dospel k záveru, že pri podpísaním „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Navyše záväzok, ktorý mal žalovaný uznať, je tak nedostatočne identifikovaný, že takéto uznanie ako jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný, pretože: po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že síce obsahuje sumu, ktorú odporkyňa uznáva, avšak nie je z nej zrejmé, aké príslušenstvo je zahrnuté do uznanej čiastky istiny, či sú v nej úroky a poplatky. Príslušenstvo nie je s ohľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka špecifikované a súd ho považuje za neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou.
Spotrebiteľský kódex č. 250/2007 Z.z. definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky:
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 7 ods.1 tohto zákona sú nekalé obchodné praktiky zakázané a čo je zákonom zakázané nepožíva právnu ochranu. Samotná dohoda je vopred
navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom dopĺňané údaje, dohoda je jej predkladateľom(dodávateľom) formulovaná tak, že v príslušenstve pohľadávky podľa zmluvy bude príslušenstvo
vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. Súd celú dohodu pre okolnosti za ktorých bola odporkyňou podpísaná a pre nekalú obchodnú praktiku použitú žalobcom vyhodnotil ako neplatnú, odporujúcu v zmysle § 39 OZ účelu zákona a uznanie záväzku za neúčinné.
S poukazom na tieto skutočnosti súd Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku vyhodnotil ako neplatnú a teda nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov.
Podľa § 107 Obč. zák.:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 394 ods. (2) Obch. zák.:Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Podľa § 397 Obch. zák.:
Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Žalobca okrem výšky poskytnutého prečerpania (20 000 Sk) nepreukázal vznik platnej úverovej zmluvy a ohľadom ostatných náležitostí súvisiacich s úverom neuniesol dôkazné bremeno. Ak bola žaloba podaná dňa 21.5.2013, pohľadávka je premlčaná nielen podľa Občianskeho ale aj podľa Obchodného zákonníka, na ktorú okolnosť súd prihliadol ex offo podľa § 5b zákona 250/2007 Z.z.
Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.