Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-57-2021.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Q. F. - HN Control, Školský rad 18, 930 40 Štvrtok na Ostrove, IČO: 41 901 037, práv. zast. Mgr. Martin Jung, advokát, Panónska cesta 3819/6, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti žalovanému S-PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 733 829, práv. zast. JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., Liptovská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 035 592, o zaplatenie 14.908,83 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/143/2018-158 zo dňa 4.11.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/143/2018-158 zo dňa 4.11.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.908,83 EUR, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23.192,31 EUR od 15.7.2016 do 26.8.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 20.409,96 EUR od 27.8.2016 do 22.9.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 17.409,96 EUR od 23.9.2016 do 20.10.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 15.409,96 EUR od 21.10.2016 do 3.11.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 13.409,96 EUR od 4.11.2016 do 28.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 14.908,83 EUR od 29.1.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo v ústnej forme. Za vykonané dielo žalobca vystavil faktúry č. 160020 a č. 180003. Žalovaný mal tieto faktúry evidované v účtovníctve, uviedol ich v kontrolnom výkaze DPH a faktúru č. 160020 aj čiastočne uhradil. Žalovanú sumu vyplývajúcu z uvedených faktúr však už neuhradil. Procesná obrana žalovaného spočívala len v tvrdení, že reklamoval vady diela (aj písomne), nebola mu doručená faktúra č. 160020, pričom však žiadnym spôsobom nepreukázal reklamáciu diela, teda, že si uplatnil nároky z vád diela, ktoré neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Sám žalovaný pritom uviedol, že reklamáciu uplatnil aj písomne, nič mu teda nebránilo uvedenú skutočnosť súdu preukázať. Obsah mailových správ, ktoré neboli obsahom procesnej obrany, ale podania žalobcu, pritom nepreukazovali zákonným spôsobom uplatnenie vád diela žalovaným. Existencia zmluvy o dielo medzi stranami sporu bola podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná, pričom sám žalovaný tvrdil, že reklamoval vady diela, čo by bez existencie zmluvy nebolo možné. V tomto smere teda považoval súd tvrdenie žalovaného o neexistencii zmluvy, prednesené mimo dokazovania v záverečnej reči za nedôvodné. Taktiež nebolo preukázané
tvrdenie konateľa žalovaného, že mu nebola doručená faktúra č. 160020, pričom na pojednávaní konanom dňa 10.3.2020 pripustil, že táto faktúra bola ,,daná do ruky,, jemu, alebo Ing. A. na stavbe. Na uvedenom pojednávaní taktiež konateľ žalovaného uviedol, že podpis na preberacom protokole je jeho.
3. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 160020. V záverečnej reči žalovaný na margo čiastočnej úhrady tejto faktúry uviedol, že zo skutočnosti, že žalovaný faktúru nereklamoval, alebo ju veriteľovi nevrátil nemožno dôvodiť, že faktúru uznal, pokiaľ preukáže, že pohľadávka vôbec alebo v nejakej časti nevznikla. Keďže v danom prípade žalujúca strana nepreukázala vznik zmluvy o dielo, určité vymedzenie predmetu diela ani dohodu o cene, ani dohodu o tom akým spôsobom by sa cena mala určiť, žalovaný uhradil časť fakturovanej sumy, ktorú považuje za primeranú v hodnote skutočne vykonaných prác a dodávok. Pohľadávky v nezaplatenej časti ani nevznikli. S týmto záverom žalovaného (odhliadnuc, že bol prednesený mimo dokazovania) súd prvej inštancie nesúhlasil. Žalobca preukázal existenciu zmluvy o dielo, ako aj jeho vymedzenie, a ak by aj nebola preukázaná dohoda o cene, tak podľa § 546 ods. 1 Obch. zák., druhá veta, ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Bol to práve žalovaný, ktorý svojou procesnou obranou uplatnený nárok nevyvrátil a nevyvrátil ani, že by cena za dielo bola neobvyklá. Zo žiadneho úkonu žalovaného nevyplývalo, že by zvyšok pohľadávky vyplývajúcej z tejto faktúry neuznal, súd prvej inštancie teda usudzoval, že čiastočným plnením uznal aj zvyšok záväzku. Naviac, súd pri rozhodovaní nemohol opomenúť, že žalovaný si predmetné faktúry zahrnul do kontrolného výkazu DPH, uplatnil si teda odpočet DPH, faktúry nikdy nevrátil žalobcovi ani ich nereklamoval. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobou uplatnený nárok za dôvodný v plnom rozsahu. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal v súlade so žalobným návrhom.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že procesná obrana žalovaného nespočívala len v tvrdení, že reklamoval vady diela a nebola prednesená mimo dokazovania ako tvrdil súd, ale bola prednesená právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 16.10.2020, pred rozhodnutím o skončení dokazovania a po tom, čo obdržal od žalobcu dňa 29.9.2020 podanie, v ktorom bol procesný útok. Taktiež súd neuviedol, z akých dôkazov dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu zmluvy. Žalobca poukazoval na emailovú objednávku žalovaného zo dňa 5.5.2020, ktorá odkazovala na cenovú ponuku, projektovú dokumentáciu a časový harmonogram, avšak tá nemala žiadnu prílohu, napr. akceptovanú cenovú ponuku. Žalovaný uviedol, že podľa judikatúry nemožno skutočnosť, že dlžník nevrátil faktúru veriteľovi a faktúru ani nereklamoval, považovať za uznanie peňažného záväzku, ako to hodnotí súdu. Zahrnutie faktúr do kontrolného výkazu DPH nemožno považovať za uznanie záväzku, nakoľko daňovník je povinný zahrnúť do účtovníctva všetky prijaté faktúry. V konaní žalobca nepreukázal v akom rozsahu bolo plnenie dohodnuté so žalovaným a pri tejto fa č. 170008 nedošlo ani k čiastočnému zaplateniu, keďže jej zdaniteľné plnenie je polroka po dátume preberacieho protokolu.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie za nedôvodné. Uviedol, že žalovaný ani jednu z faktúr č. 160020 a č. 180003 neodmietol a ani nereklamoval ich výšku a dôvod. Žalovaný postupne vykonal štyri čiastočné úhrady faktúry č. 160020, pričom všetky účelová tvrdenia žalovaného o kvázi vadách, žalobca v priebehu konania vysvetlil a vyvrátil. Uvedené objednané dielo žalobca zhotovil a žalovaný ho bez výhrad prevzal, a tým, že žalovaný eviduje predmetné faktúry nielen vo svojom účtovníctve, ale ja v kontrolnom výkaze DPH, akceptoval aj ich výšku, pričom si zákonným spôsobom neuplatnil nároky z vád diela.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa nedôvodnosti pohľadávky žalobcu.
10. Žalobca preukázal emailovou správou zo dňa 5.5.2016, že žalovaný akceptoval cenovú ponuku na elektroinštalačné práce (č. l. 100).
11. Žalovaný súdu nepreukázal, že rozpočet na sumu 30.142,92 EUR bez DPH emailovou správou zo dňa 5.5.2016 neschválil, resp. nepreukázal, že by emailovou správou schválil inú cenovú ponuku ako rozpočet na 30.142,92 EUR bez DPH.
12. Fakturácia podľa skutočného prevedenia diela bola pritom nižšia (23.192,31 eur vrátane naviac prác) ako pôvodne akceptovaná cena diela (vo výške 30.142,92 EUR bez DPH).
13. Žalovaný nepreukázal súdu, že by žalobca vykonal navyše práce bez zmluvy o dielo, nakoľko nereklamoval údajne neobjednané práce ale faktúry zaradil do účtovníctva.
14. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadom ceny diela, zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne dôkazy, ktoré by žalovaný označil a predložil súdu za účelom preukázania obvyklej príp. inej ceny diela, ktorá by preukazovala nesprávnosť výšky fakturácie.
15. Žalovaný nepreukázal súdu, že riadne reklamoval vady diela, ani že by mu patril nárok z vád diela (napr. zľava z ceny diela). Emailová komunikácia založená v súdnom spise nepreukazuje riadne uplatnenie vady diela ani vznik nároku, ktorý by odôvodňoval iba čiastočné zaplatenie faktúry č. 160020 a nezaplatenie faktúry č. 180003.
16. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
17. Žalovaný nepreukázal súdu skutočnosti vylučujúce uznanie záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže náležite súdu nepreukázal dôvodnosť čiastočného zaplatenia svojho záväzku podľa faktúry č. 160020, ani existenciu skutočností, ktoré by vylučovali uznanie záväzku v zvyšnej (nezaplatenej) časti. Žalovaný úhradu faktúry realizoval čiastočne, svojvoľne, postupne viacerými platby, pričom faktúry zaradil do účtovníctva. Odvolací súd teda dospel k záveru, že zo správania žalovaného možno dôvodne usudzovať, že čiastočným plnením v zmysle faktúry č. 160020, žalovaný uznal aj zvyšok záväzku. 18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný faktúry evidoval v účtovníctve, faktúru č. 160020 čiastočne uhradil a žalovanú sumu nezaplatil.
19. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že došlo k vzniku zmluvy o dielo. Ak žalovaný faktúry neakceptoval, mal možnosť ich žalobcovi vrátiť, to však neurobil a faktúry zaradil do účtovníctva, a to aj na účely DPH.
20. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa doručenia faktúry č. 160020, ktorá bola dokonca čiastočne zaplatená, čiže je nepochybné, že bola žalovanému doručená. Žalovaný súdu nepreukázal, že si voči nemu žalobca uplatnil naviac práce, ktoré neboli objednané a odsúhlasené a preto bol povinný vystavené faktúry žalobcovi riadne zaplatiť, teda žaloba bola podaná dôvodne a to aj v rozsahu úrokov z omeškania v zákonnej výške za obdobie omeškania sa s úhradou ceny diela a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Správne rozhodol aj o trovách konania podľa zásady úspechu v konaní. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, svoje rozhodnutie zrozumiteľne v potrebnom rozsahu odôvodnil.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko bol úspešný. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).