Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Daši Kontríkovej vo veci starostlivosti o maloletú: C. C., nar. X. Q. XXXX, bytom u matky a zastúpenú opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, matky: L. C., rod. Z., nar. X. A. XXXX, bytom P. XXX a otca: M. C., nar. X. M. XXXX, bytom U. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. marca 2015 č. k. -60, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zníženie výživného (návrh otca, doručený súdu prvého stupňa 26.11.2014, ktorým žiadal zníženie jeho výživného na maloletú zo sumy 150 eur na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2014) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , a , , a Zák. o rodine ( v znení neskorších zmien a doplnení) a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že posledným rozhodnutím o výživnom pre maloletú je rozsudok Okresného súdu Trnava zo 16.6.2014 č. k. -21, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.6.2014 a ktorým bolo okrem iného manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné v sume 150 eur mesačne a bol upravený aj styk otca s maloletou, keď podľa obsahu uvedeného rozvodového spisu súd vtedy vychádzal zo zistení, že matka pracovala len na dohody o vykonaní práce, bola na rodičovskej dovolenke, žila spolu s maloletou u svojich rodičov, otec pracoval v spoločnosti M. V. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 542,36 eur za obdobie od 10/2013 do 4/2014. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že od ostatného vyššie označeného rozhodnutia o výške výživného pre maloletú (od kedy uplynula veľmi krátka doba) neprišlo na strane maloletej ani jej matky k zásadným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu ostatného rozhodnutia o výživnom maloletej, matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 eur, prídavok na maloletú 23,52 eur mesačne, pracovala na dohody o vykonaní práce, jej priemerný čistý mesačný príjem z dohôd za obdobie 1/2014 - 11/2014 bol 330,11 eur, 30.1.2015 jej vznikol pracovný pomer na dobu určitú v A. L. A. s. r. o., kde by mala dosahovať príjem 341,90 eur, matka aj maloletá žijú aj naďalej u matkiných rodičov. K zmene zárobkových pomerov na strane otca došlo zo subjektívnych dôvodov na jeho strane, keď o stabilné zamestnanie v spoločnosti M. V. s.r.o. (kde pracoval od 1.10.2013 do 24.9.2014) prišiel z dôvodu, že nenakladal zodpovedne so zverenými finančnými prostriedkami svojho zamestnávateľa, následne sa

síce znova zamestnal od 8.10.2014 do 10.12.2014 v spoločnosti J. s.r.o., kde však dosahoval nižší príjem v priemere 356,18 eur, ktorý pracovný pomer bol rovnako skončený zavinením otca, pretože si neplnil riadne svoje pracovné povinnosti, vymeškával z práce, chodil skôr ako mal z práce, pritom obaja uvedení zamestnávatelia zhodne uviedli, že otec maloletej bol inak šikovný a s jeho prácou boli spokojní. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že otec maloletej je schopný nájsť si zamestnanie, plniť si kvalitne pracovné povinnosti, avšak voči svojim predchádzajúcim zamestnávateľom sa nechoval zodpovedne, z ktorého dôvodu boli jeho pracovné pomery ukončené, teda svoj nižší príjem a nezamestnanosť (od 25.9.2014 do 7.10.2014 a od 19.12.2014 do 2.3.2015) si otec maloletej zavinil sám, preto na túto zmenu pomerov na strane otca pri rozhodovaní neprihliadal, nevychádzal z jeho skutočných príjmov, ktoré dosahoval v čase vyhlásenia rozhodnutia (1 deň pred vyhlásením napadnutého rozsudku sa otec zamestnal v spoločnosti C. spol. s r. o., nevedel uviesť výšku príjmu s tým, že ešte nemá podpísanú ani pracovnú zmluvu), ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať v prípade, že by neprišiel o svoje predchádzajúce výhodnejšie zamestnanie, v spoločnosti M. V. s.r.o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za celú dobu pracovného pomeru t. j. od 1.10.2013 do 24.9.2014 bol 468,86 eur, teda z príjmu zo zamestnania rovnakého, aké mal otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného, z čoho následne vyvodil, že ani na strane otca od poslednej úpravy výživného nedošlo k zásadnej zmene pomerov. K dokladovaným výdavkom otca na pôžičkách a leasingu uviedol, že platenie výživného má prednosť pred takýmito výdavkami. V časti o trovách konania rozhodnutie právne odôvodnil ust. , vecne tým, že išlo o konanie ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku iba vo veci samej podal včas odvolanie otec maloletej so zrejmým návrhom na jeho zmenu znížením výživného zo sumy 150 eur na sumu 80 eur mesačne, dôvodil iba množstvom výdavkov, pre ktoré mu nezostáva ani na stravu a poukázal na predložené dôkazy o jeho príjmoch a výdavkoch.

Matka i opatrovník maloletej navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, opatrovník z dôvodu, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, matka poukázala na skutočnosť, že otec prišiel o prácu jeho zavinením a za to, že v jeho rodine chýbali peniaze a on si nabral pôžičky, maloletá nemôže, maloletá dovŕšila 3 roky a matke končí rodičovský príspevok.

Odvolací súd prejednal podľa a vec v celom rozsahu (pre možnosť začatia konania i bez návrhu nebol odvolací súd viazaný odvolacím návrhom a na napadnutom rozhodnutí vo veci samej bolo závislé tiež rozhodnutie o trovách konania) a to podľa bez pojednávania (pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v ktorom by bolo nutným prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), keďže dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej treba navzdory námietkam otca považovať za vecne správny, ak súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere postačujúcej pre rozhodnutie a vec predovšetkým správne posúdil po právnej stránke; v časti trov konania však nešlo napadnutý rozsudok považovať za správny od počiatku (keď súd prvého stupňa najmä neposúdil vec celkom správne po právnej stránke).

Pokiaľ šlo o zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloletú odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, pojatou v príslušnej časti aj do odôvodnenia rozsudku (rozumej dôvody slúžiace súdu prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia). Argumentácia pojatá do odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevykazovala žiadne vecné, právne ani logické medzery a javila sa i pomerne kompaktnou a objektívne presvedčivou (ktorou „len“ objektívnou presvedčivosťou treba pritom rozumieť nedostatok ambície presvedčiť aj niekoho majúceho celkom jednoznačný záujem na inom výsledku konania). Pre správnosť použitej argumentácie by tak zásadne postačovalo (zo strany odvolacieho súdu) i len obmedzenie sa na konštatovanie takejto správnosti a odvolanie sa na dôvody súdu prvého stupňa (prvá časť ust. ); pričom skutočne len pre úplnosť a nevyhnutnosť aspoň stručného vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (uplatnenými len v tej najvšeobecnejšej možnej podobe, pri ktorej nemohlo byť

ani poznateľné, čo odvolateľovi v skutočnosti na záveroch súdu prvého stupňa prekážalo) je žiaduce doplniť ( in fine) ešte toto:

Podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zák. rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, na ktorej výkon nemá kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); ak to tak nie je, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania.

Súd prvého stupňa preto správne vychádzal z príjmu otca pred zmenou zamestnania, keďže zmenil zamestnanie v M. V. s.r.o. z dôvodov na jeho strane za menej výhodné v J. s.r.o., ktoré bolo ukončené rovnako z dôvodov na jeho strane, hoci tu neboli objektívne prekážky pre zastávanie lepšie plateného miesta v M. V. s.r.o., teda miesta, ktoré mal otec aj v čase ostatného rozhodovania o výživnom.

Ako už správne uviedol aj súd prvého stupňa podľa § 62 ods. 5 Zák. rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality (t. j. či sa výživou povinný rodič nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká). Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov neprihliada.

V prejednávanej veci bol minimálne výdavok otca na úver na auto (resp. leasing, otec uvádzal raz tak a raz tak) s mesačnou splátkou 139 eur, výdavkom, ktorý v situácii otca nie je nevyhnutným a potencionálne pokryje takmer celé mesačné výživné na maloletú.

Napokon v prípade čiastkového výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania muselo dôjsť podľa a k jeho zrušeniu a popri tom i k vedomému opomenutiu odvolacieho súdu rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Bolo to tak preto, že aj v tejto veci (ostatne ako v každom konaní zahájiteľnom i bez návrhu) šlo o prípad neopodstatnenosti rozhodovania. Je to tak preto, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je nedostatok práva účastníkov na náhradu trov konania zákonným pravidlom, majúcim pôvod práve v okresným súdom citovanom (avšak nevyloženom) ustanovení , tu však (na rozdiel od iných len podobných prípadov) pravidlom, z ktorého neexistujú žiadne výnimky. Práve pre túto bezvýnimočnosť tu odpadá aj možnosť rozhodovania (ktorým treba zásadne rozumieť len výber medzi aspoň dvoma do úvahy prichádzajúcimi možnosťami) a „rozhodnutie“ o trovách konania preto v skutočnosti žiadnym rozhodnutím nie je (pričom jeho len formálna závislosť od rozhodnutia vo veci samej, ak k nemu súd prvého stupňa predsa len pristúpil, vyplýva aj z toho, že spôsob naloženia odvolacieho súdu s odvolaním vo veci samej podobu „rozhodnutia“ o trovách konania nie je schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť), takže je i nadbytočné. Reagovať na takúto nadbytočnosť potom postačuje vysvetlením dôvodu nerozhodovania o trovách konania v odôvodnení rozhodnutia, ako to práve na tomto mieste urobil i tunajší súd.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.