Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-184-2013.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/184/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: S. N. M. M..L..T.., so sídlom Ú. X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený G. N., M..L..T.. so sídlom B. X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX proti odporcovi: F. W., narodená X.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX N. B. E., právne zastúpená V.. F. H., advokátom, so sídlom V.. N. X/A, XXX XX Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: E. I. T. T. M. K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX B., I. Y. X, právne zastúpený V.. F. H., advokátom, so sídlom V.. N. X/A, XXX XX Y., za účasti Okresnej prokuratúry v Martine, Vajanského námestie 1, 036 80 Martin v konaní o zaplatenie sumy 245,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 122,81 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 24. 1. 2013 žiadal zaviazať odporcu zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 28. 6. 2011 medzi postupcom M. M. F..M.. so sídlom G. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „postupca“) a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Postupca a odporca uzatvorili dňa 15. 4. 2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy M. M.F. F..M.. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov,, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastával názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky“.
Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 405,26 €, ktorá pozostávala z istiny
282,81 €, riadneho úroku 11,50 €, úroku z omeškania 91,04 € a ostatného príslušenstva 19,91 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca M. M. F..M.. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29. 6. 2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku.
Odporca ku dňu podania návrhu uhradil sumu: 20,00 € dňa 27. 1. 2012, 20,00 € dňa 22. 2. 2012, 20,00 € dňa 22. 3. 2012, 20,00 € dňa 19. 4. 2012, 20,00 € dňa 18. 5. 2012, 20,00 € dňa 19. 6. 2012, 20,00 € dňa 20. 7. 2012, 20,00 € dňa 22. 8. 2012.
Dlžná suma ku dňu podania návrhu bola vo výške 245,26 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 122,81 €, z riadneho úroku vo výške 11,50 €, z úroku z omeškania vo výške 91,04 €), z ostatného príslušenstva vo výške 19,91 €.
Po podaní návrhu do konania vstúpil na strane odporcu vedľajší účastník oznámením zo dňa 8. 4. 2013.
Podaním zo dňa 10. 4. 2013 právny zástupca navrhovateľa upravil podaný návrh tak, že istina zostala zachovaná a upravil úrok z omeškania na sumu 21,94 € a úrok z omeškania na 8 % ročne. Súdom bol dňa 24. 4. vydaný platobný rozkaz, proti ktorému vedľajší účastník na strane odporcu podal odpor.
Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, odporca na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Ďalej bolo vykonané dokazovanie listinnými dokladmi - Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou č. XXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výstupom z bankového systému, dohodou o uznaní dlhu, dokladom o úhrade splátok, ako aj ostatnými listinnými dokladmi trvale pripojenými do spisu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa M. M. F..M.. a odporcom došlo dňa 15. 4. 2005 k uzavretiu Zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvne dohodnutých podmienok tým, že neplnil v stanovených termínoch splátky, na ktorých sa dohodol. M. M. F..M.. odstúpila od zmluvy, pričom pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 405,26 €. Zmluvou zo dňa 28. 6. 2011 M. M. F..M.. postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa. Zo strany navrhovateľa bolo preukázané, že odporca ešte po postúpení pohľadávky vykonal čiastočné plnenia vo výške 20,00 € v dňoch 27. 1. 2012, 22. 2. 2012, 22. 3. 2012, 19. 4. 2012, 18. 5. 2012, 19. 6. 2012, 20. 7. 2012 a 22. 8. 2012.
K návrhu bola pripojená príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 6. 2011, z ktorej súd nesporne zistil, že v čase postúpenia bola pohľadávka vo výške 405,26 €, počet dní omeškania bol 1 254.
Zo strany navrhovateľa bola ďalej v kópii predložená Dohoda o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 9. 1. 2012, v zmysle ktorej odporca uznal záväzok vzniknutý na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. Dlžná suma pozostávala z istiny 282,80 € s príslušenstvom, výška splátok bola 20,00 € mesačne splatná k 25. dňu, pričom prvá splátka mala byť 25. 1. 2012.
Na pojednávaní dňa 17. 10. 2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu podaného návrhu a listín, ktoré boli predložené. Poukázal na úpravu zo dňa 8. 4. 2013 a žiadal, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Odporcom po podpise Dohody o uznaní splátkového
kalendára a uznaní záväzku bolo čiastočne plnené tak, ako navrhovateľ preukázal, pričom odporca uznal svoj záväzok vo výške 282,81 € s príslušenstvom. Návrhu teda žiadal vyhovieť a priznať trovy konania.
Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedla, že disponujú výpoveďou Zmluvy o kreditnej karte datovanou dňom 21. 4. 2008, išlo o výpoveď zmluvy, ktorú dala Slovenská sporiteľňa odporcovi. Návrh na začatie konania bol navrhovateľom v tomto prípade podaný dňa 24. 1. 2013, na základe uvedeného namietol vedľajší účastník premlčanie uplatneného nároku. Podľa neho dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je neplatným právnym úkonom, ktorý nemá náležitosti v súlade s ustanovením § 588 Občianskeho zákonníka. Nie je tam zrozumiteľne uvedená dlžná suma, ktorá mala byť uznaná. Uznanie dlhu vyžaduje jednostrannosť a písomnosť zo strany dlžníka, v danom prípade bolo iniciované zo strany navrhovateľa. Aj keď zo strany odporkyne došlo k čiastočnej úhrade, nedošlo tým k uznaniu záväzku, pretože odporkyňa nemala vedomosť o premlčaní dlhu, nebola o tom oboznámená a problematické v danej veci pre vedľajšieho účastníka na strane odporcu bola aj skutočnosť, či odporca skutočne podpísal dohodu o uznaní záväzku, pretože ide o absolútne iný podpis, ako je podpis na zmluve o vydaní a používaní karty.
Proti rozhodnutiu súdu 17.10.2013 podal vedľajší účastník odvolanie, na základe ktorého odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať konkrétne ustanovenia zákona upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Zároveň je ich potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, čo však z odôvodnenia prvostupňového súdu nie je dostatočne zrejmé, pričom z daného hodnotenia prvostupňového súdu ani nevyplýva jasný právny záver o tom, či dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je platná alebo neplatná. Otázkou neplatnosti predmetného právneho úkonu sa prvostupňový súd nevysporiadal, hoci v odôvodnení rozhodnutia je konštatované, že právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka poukázala na to, že dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je neplatným právnym úkon, ktorý nemá náležitosti platného právneho úkonu. V tejto súvislosti sa prvostupňový súd nevysporiadal s argumentáciou právnej zástupkyne, ktorá namietala, že dohodu o uznaní záväzku nepodpísal odporca a ide o absolútne iný podpis ako je na zmluve o vydaní a používaní karty. Odvolací súd poukázal na rozdielnosť inštitútu uznania práva zakotveného v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu uznania záväzku zakotveného v § 558 Občianskeho zákonníka ako na odlišné právne inštitúty, ktoré sa môžu čiastočne prelínať, avšak vyvolávajú odlišné právne následky.
Vyhlásenie odporcu o dohode o uznaní splátkového kalendára a uznaní dlhu spĺňa podmienky pretrhnutia premlčacej doby a plynutie novej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka nemusí zároveň znamenať, že bola uzatvorená platná dohoda o uznaní záväzku v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ktorej účinkom okrem uznania dlhu z hľadiska dlhu a dĺžky premlčacej doby je fikcia, že dlh v dobe uznania trval. Tá je závislá na posúdení iných podmienok ako je to v prípade ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako je tu predpísaná písomná forma dlhu, musí byť určený čo do dôvodu a výšky a obsahovať vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh. V prípade premlčaného dlhu je však podmienkou, aby dohoda vyvolala vyššie uvedené následky, vedomosť toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a z textu dohody však takého vyhlásenie dlžníka možno vyvodiť.
V ďalšom sa Okresný súd mal dôsledne zaoberať aplikáciou použitých právnych predpisov tak, aby bolo dostatočne zrejmé o akú právnu normu aplikoval na prejednaný prípad. Vychádzajúc zo všeobecných princípov a zásad ochrany spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako aj osobitného zákona č. 250/2007 Zb. zákonov o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho bude úlohou prvostupňového súdu postupovať podľa pokynov odvolacieho súdu a vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom vyhodnotiť v závislosti na zisteniach, či dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku je alebo nie je platná. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a z akých záverov vychádzal.
Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súd vo veci nariadil pojednávanie. Na tomto opakovane vypočul účastníka konania a navrhnutého svedka R.. B. K..
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že pretrváva na podanom návrhu a žiada zaviazať odporkyňu zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Naďalej trval na tom, že v danom prípade ide o právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa jedná o vzťah podľa obchodného práva. Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári podľa navrhovateľa je platnou dohodou. Zmluva podpísaná v mieste bydliska odporkyne, kde táto mala možnosť oboznámiť sa s dohodou, pričom zástupca spoločnosti R.. K. odporcu oboznámil s obsahom dohody ako aj možnosťou splácania záväzku a náležitosťami týkajúce sa dohody, vrátane upovedomenia o premlčaní dlhu.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý bol totožný s právnym zástupcom odporcu uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ako na spotrebiteľský vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nárok navrhovateľa bol podľa neho v čase podania návrhu premlčaný ako aj v čase spísania dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku. Vychádzajúc z podkladov predložených navrhovateľom, a to výpoveďou zmluvy kreditnej karty po ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 21.4.2008, dohoda o uzavretí splátkového kalendára bola datovaná 9.1.2012 a následne v roku 2013 bol podaný návrh na začatie konania. Dohoda o uznaní je urobená na predpísanom formulári, kde sú doplnené údaje. Odporca nemal možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom tejto dohody. Dohodu je potrebné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a teda ako neplatný právny úkon. Právny zástupca tvrdil, že pokiaľ by odporca bol riadne oboznámený s obsahom dohody a inštitútom premlčania, takúto dohodu by nepodpísal.
Odporca na pojednávaní uviedol, že k nemu domov prišiel pán, upovedomujúc ho o tom, že má podlžnosť voči M. M., aby urobil splátkový kalendár. Povedal mu, nech podpíše splátkový kalendár, lebo inak vec bude riešiť súd. Nepovedal presne, koľko je odporca dlžný, ale asi sa ho to odporca ani neopýtal, len si vyžiadal šeky tak, aby mohol dlh splácať v splátkach. Poštou poslal päť alebo šesť splátok, presne si nepamätal. Mesačná splátka bola 20,00 €. Predmetnú dohodu podpísal. Odporca uviedol, že nevie čo znamená slovo premlčané, ale vysvetlil si to v tom zmysle, že niečo neexistuje, že je to stratené. Zo strany pána, ktorý ho navštívil, mu to hovorené však nebolo. Dohoda bola podpísaná v dome odporcu, tento uviedol, že keď prišiel za ním pán zo spoločnosti, mal aj strach. Dohodu podpísali asi za 2-3 minúty na schodoch, neboli u nich doma.
V predmetnej veci súdom bol vypočutý svedok R.. B. K., ktorý spisoval s odporcom dohodu o uznaní. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pre spoločnosť S. N. pracuje na základe splnomocnenia ako živnostník s tým, že vykonáva prácu pri zabezpečovaní pohľadávok. Zastupoval veriteľa, ktorý mu poskytol údaje o veriteľovi a dlžníkovi, za čo pohľadávka voči dlžníkovi vznikla. Získaval takto pracovný dokument, na základe ktorého potom postupuje. Úlohou je nájsť dlžníka, pokiaľ ho nájde, vyzvať ho, aby našiel pôvodné zmluvy a splácal dlh. S dlžníkmi spisuje dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Išlo o formulár, kde boli tieto základné údaje uvedené. Dojednal s dlžníkmi splátky, pokiaľ boli ochotní sa na splátkach dohodnúť. Vo vzťahu k odporcovi ako účastníkovi konania si nepamätal žiadne konkrétne skutočnosti pri uzavretí dohody. Pokiaľ ide o premlčanie zo spisovaných zmlúv, ktoré dostal, uvedené údaje o premlčaní dlhu nemal. Na otázky dlžníkov týkajúcich sa splatenia záväzku premlčania zo sudcovskej doložky, by bol odpovedal, pokiaľ by išlo o otázky dlžníkov, sám takto nepostupoval. Dohody však nenútil dlžníkov podpisovať, práve naopak, pokiaľ sa chceli poradiť aj s právnikmi, poskytol im na toto čas.
Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktorých riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 1 ÚS/402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonávaná Zákonom č. 102/2014 Zb. zákonov definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplynulo,
že Občiansky zákonník bude použitý pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy, ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod., aj keby sa na právny vzťah mala použiť právna úprava obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status s jeho cieľom a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlá prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na občianskoprávne vzťahy. V predmetnej veci súd posudzoval dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku datovanom dňa 9.1.2012 (č.l. 9 spisu). Predmetná dohoda je jednostranné vyhlásenie odporcu, že uznáva právo vo forme záväzku - dlhu voči navrhovateľovi, pričom toto je dostatočne vymedzené čo do dôvodu i do výšky, uzavreté v písomnej forme. Toto vyhlásenie odporcu vyvolalo účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od splatnosti jednotlivých dohodnutých splátok začala plynúť 10-ročná premlčacia doba na vymáhanie nároku. Následne toto vyhlásenie odporcu súd posudzoval v súvislosti s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v zmysle tohto ustanovenia dohoda o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku je platným právnym úkonom, pretože odporca, ktorý túto dohodu podpísal, si bol vedomý záväzku voči právnemu predchodcovi navrhovateľa Slovenskej sporiteľni a.s. vyplývajúcim zo zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorý bol v dohode špecifikovaný vo výške 282,81 €. Tento dlh sa odporca zaviazal splácať v 20,00 € mesačných splátkach, počnúc 25.1.2012. Odporca aj týmto spôsobom postupoval a uhradil celkove v nasledujúcom období 160,00 € (8 splátok po 20,00 €). Sám odporca sa v tomto smere vyjadril tak, že pokiaľ by mal väčší počet poštových poukážok, bol by dlh splatil aj vo väčšom rozsahu, ale zástupca spoločnosti mu nechal len určitý počet poštových poukážok. V dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu odporca uznal dlh vo výške 282,81 €, pričom z tohto dlhu zaplatil čiastku 160,00 €, rozdiel je suma 122,81 €. V tejto časti bol podľa názoru súdu odporcom dlh neuhradený a v tejto časti aj návrh navrhovateľa dôvodný. S uvedenou argumentáciou sa stotožnil aj zástupca prokuratúry prítomný na pojednávaní. Uznaná dlžná sumu vo výške 282,81 € predstavovala len dlžnú istinu, nebolo v nej zahrnuté príslušenstvo pohľadávky. Na skutočnosť, že odporca dlh uznal, začal splácať v dohodnutých mesačných splátkach, podľa názoru súdu nemá vplyv tá skutočnosť, že odporca nepoznal pojem premlčaný dlh, pretože z jeho postupu bolo zrejmé, že záväzok, ktorý mal vo vzťahu pôvodne k M. M. evidoval, bol si ho vedomý a chcel ho uhradiť, pričom čiastočne ho aj uhradil a to po uzavretí dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu.
Vychádzajúc z uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku doporca uznal záväzok pozostávajúci z istiny vo výške 282,81 €, to znamená, že príslušenstvo pohľadávky nebolo predmetom tejto dohody. Po čiastočnej úhrade tejto istiny zostala neuhradená istina vo výške, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to 122,81 € vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa, ktorý mal uhradený zamietol, pretože navrhovateľ návrh tejto časti nezobral späť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože úspech účastníkov bol posúdený podľa pomeru úspechu vo veci. Navrhovateľ uplatnil nárok vo výške 245,26 € s príslušenstvom a úspešný bol vo výške 122,81 €, teda pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu vo veci bolo dôvodné rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.