Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7P-13-2015.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o maloletú I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Q. K., V. Č.. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky Q. D., rod. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom v Q. K., V. Č.. XX a otca S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Q. K., V.Č. Č.. XX, za účasti navrhovateľky: starej matky dieťaťa U. D., nar. XX. X. XXXX, bytom v Q. K., V. Č.. XX, o návrhu starej matky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka stará matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 2. 3. 2015 v spojení s jej doplnením zo dňa 31. 3. 2015 domáhala zverenia maloletého dieťaťa (svojej vnučky) do náhradnej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti rodičom platiť minimálne výživné na dieťa k jej rukám. Návrh odôvodnila tým, že o maloletú I. sa stará od narodenia. Matka dieťaťa má okrem maloletej I. ďalšie dve deti a to A. Č., nar. X. X. XXXX a maloletého S. D., nar. X. X. XXXX. Maloletý A. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke S. Č.. S maloletou I. majú veľmi pekný vzťah, starú mamu volá mama. Je pravdou, že si dieťa po narodení vzala k sebe, za čo bola odsúdená Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 6T/136/2014. Chcela svojej neveste pomôcť s výchovou, ktorá súhlasila so starostlivosťou starej matky. Od uvedenej doby je I. v starostlivosti starej matky. Stará matka pracuje na dohodu cez Index Nosluš, má príjem 300 eur, ak sa jej podarí odpracovať celý mesiac. Je rozvedená, má štyri deti, tri sú z toho dospelé. Najmladší N. má 17 rokov, býva s ňou v spoločnej domácnosti, navštevuje 10. ročník špeciálnej základnej školy. Matka dieťaťa má závažný zdravotný problém.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa nesúhlasil s návrhom na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vzhľadom na absenciu zákonného dôvodu náhradnej formy osobnej starostlivosti. Bolo vykonané prešetrenie pomerov v rodine, zo strany matky nebolo zistené žiadne pochybenie. To, že stará matka pomáha, je chvályhodné, nemožno to však zamieňať s úlohou rodiča.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 6T/136/2014, rodným listom dieťaťa, správou o prešetrení pomerov v rodine, zistiac nasledovné:
Navrhovateľka - stará matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá I. si na ňu zvykla, spí s ňou. Starej matke schválila bytová komisia pridelenie bytu, v žiadosti o pridelenie bytu uviedla, že tam bude
bývať aj s maloletou I.Á. a synom N.. Stará matka posiela I. k rodičom, ku ktorým ona chodí, zoberie si nejakú sladkosť a vráti sa k nej. V dome majú tri izby, z ktorej stará matka s maloletou vnučkou a synom N. obýva jednu izbu. V ďalšej izbe býva dcéra s manželom a vnučkou a v tretej bývalý manžel starej matky. S rodičmi dieťaťa bývajú v tesnej blízkosti. Matka dieťaťa je pred operáciou, je chorá. Je pravdou, že bola odsúdená za odňatie vnučky jej matke. Chcela však pomôcť. Matka dieťaťa bola pred pôrodom. Šli ju hľadať. Našli matku dieťaťa v Z. u svojho brata. I. stará matka zobrala, nebolo to v zlom úmysle. Dieťa neplakalo. Maloletá plakala, tak ju zobrala. Vzťah s matkou dieťaťa urovnali. Matka dieťaťa utiekla od nich, oklamala ich. Keď ju brala, I. bola na rukách inej osoby, matka ju ťahala.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že pred odchodom do Z. sa šla prejsť s deťmi. Povedala doma, že ide na hojdačky. Chcela však ísť na autobus. Bola tehotná. Autobusom šla so I. aj s druhou dcérou k svojim príbuzným do Z.. K príbuzným poobede prišla stará matka dieťaťa so švagrinou. Matka dieťaťa začala vykrikovať, že I. nedá. Stará matka dieťaťa jej povedala, že prečo robí hlúposti, aby sa vrátila domov, že ju hľadali. I. šla k švagrinej, matka ju ťahala, nechcela ju dať. Nato vznikla hádka. Svokra odišla s maloletou I., zobrali by ju. Matka nechcela dať I., ktorá plakala. Stará matka dieťaťa aj so I. odišli autom. Prišiel brat matky dieťaťa, ktorá plakala za I.Á.. Z nosa jej tiekla krv, keď ju stará matka dieťaťa udrela. Brat telefonicky privolal políciu. Matka dieťaťa šla na pohotovosť, bola v poslednom mesiaci tehotenstva, bála sa o dieťa. Lekári jej povedali, že je v poriadku, že nekrváca, má si dávať obklady na chrbát. Na druhý deň jej stará matka dieťaťa telefonovala, usporiadali spor. Matka dieťaťa ostala u brata v Z. približne dva týždne. Potom sa vrátila späť domov. Maloletú I. nechcela dať z dôvodu, že je to jej dcéra, ako aj ďalšia maloletá dcéra K.. Okrem maloletého A. Č., nar. X. X. XXXX, ktorý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k K. D., nar. XX. X. XXXX, S. D., nar. XX. X. XXXX. Citový vzťah matky a maloletej I. je dobrý. I. volá matku mama. Dieťa matku pobozká, aj svoju sestru K. a brata. Majú sa radi. Vzťah maloletej I. s otcom je taktiež dobrý. Aj jeho má I. rada, aj ho pobozká. Vzťah starej matky a otca je tiež dobrý. Keď sa I. narodila, presťahovali sa do domu v blízkosti starej matky dieťaťa - navrhovateľky. Stará matka jej pomáhala so I.. Maloletá u nej spávala. Matka dieťaťa potrebovala pomoc, keďže chodievala za maloletým A. do ústavu. Bývali v blízkosti. Maloletá I.W. k nim v súčasnej dobe pravidelne chodieva, dva - trikrát cez deň, pohrá sa so súrodencami, zoberie sladkosti a ide k starej mame. Jedenkrát ostala spať I. u rodičov. Bola tam približne polhodinu, potom ju odviedli späť k starej matke. Stará matka ju ráno oblečie a maloletá ide hneď k rodičom. Pohrá sa so súrodencami a vráti sa. Maloletá I. povie, že chce spať u nich, potom začne plakať a vyhľadáva starú matku. Matka dieťaťa sa osobne stará o dve deti. Poberá rodičovský príspevok aj prídavky na deti. Manžel matky a otec dieťaťa je nezamestnaný, nepoberá dávku. Privyrába si brigádnicky. Bývajú v dome, ktorý vlastní stará matka dieťaťa, teda navrhovateľka. Majú spoločný dvor. Matke dieťaťa bola odporúčaná operácia. Stará matka dieťaťa - navrhovateľka pomáha aj s ďalšími dvoma deťmi. Pomáha aj manžel matky.
Otec dieťaťa a manžel matky uviedol, že aktuálne je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Stará matka dieťaťa - navrhovateľka je jeho matkou. Vzťah s maloletou I. je dobrý. Sú stále spolu. Snaží sa I. vychovávať, usmerňovať. Je to jeho dieťa. Maloletá I. ho poslúcha, prejavujú si aj náklonnosť, pobozkajú sa, objímu. Maloletá Sára má rada aj súrodencov K. O. S.. Keď k nim príde, tak ich bozkáva.
Z Rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 6T/136/2014-104 zo dňa 26. 11. 2014 bolo zistené, že rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste dňa 20. 10. 2014 medzi obvinenou U. D., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. K., V. Č.. XX, obvinenou U. H., nar. XX. X. XXXX a prokurátorom Okresnej prokuratúry v Poprade a potvrdil, že obvinené U. D. a U. H. sú vinné, že U. D., ako priama príbuzná maloletej S. B., nar. XX. X. XXXX a svokra Q. D., nar. XX. X. XXXX okolo 17,30 hod. po príchode do domu č. XX, na ul. P. v obci Z., okres N., do ktorého prišla spolu so U. H., po tom ako jej Q. D., ktorá sa v dome zdržiavala spolu so svojimi dvoma dcérami dvojročnou maloletou S. B. a desaťmesačnou maloletou M. B. odmietla vydať maloletú S. B., jej ju s použitím násilia odňala z opatrovania a to tým spôsobom, že ju fyzicky napadla, keď ju najprv otvorenou dlaňou ruky dvakrát udrela po tvári, pričom ju oboma rukami zvalila na zem, na chrbát a celou váhou si na ňu sadla, pričom podľa lekárskeho potvrdenia spôsobila Q. D. zranenia, a to odreninu na ľavom líci, pomliaždenia ľavého predlaktia a pomliaždenie bedrovej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali ošetrenie a následne U. H. vytrhla z rúk Q. D. jej dcéru maloletú S. B., pričom následne U. D. spolu so U. H. a s maloletou S. B. z domu odišli. Čím spáchali prečin únosu podľa § 210
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, za čo súd uložil U. D. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Z písomnej správy vo veci psychologického pohovoru vyhotovenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 28. 4. 2015 bolo zistené, že stará matka dieťaťa s ochotou odpovedala na dotazované úlohy, objasnila dôvody žiadosti o náhradnú osobnú starostlivosť, ktorým je citová väzba maloletej na starú matku od útleho veku. Stará matka sa javí byť primerane zodpovedná, starostlivá, empatická, schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu potreby pre zdravý vývin.
Z rodného listu maloletého dieťaťa bolo zistené, že rodičmi maloletej I. D., nar. XX. X. XXXX sú Q. D., rod. Č., nar. XX. X. XXXX a S. D., nar. XX. XX. XXXX.
Podľa článku 41 ods. 1 Ústavy SR:
Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Podľa § 45 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine):
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine:
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine:
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 1, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine:
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Predpokladom pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je záujem maloletého dieťaťa, keďže prioritnou zásadou rodinného práva je ochrana záujmu maloletého dieťaťa. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje článok 41 Ústavy SR. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Obdobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Zásadne sa osobná starostlivosť poskytuje v jeho rodine. Charakteristickým znakom náhradnej starostlivosti jej jej nevyhnutnosť - možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Dieťa nemôže byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, iba že by také oddelenie by bolo potrebné v záujme dieťaťa (článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa). Zásah do rodinného života vo forme náhradnej osobnej starostlivosti vyžaduje odôvodnenie jeho nevyhnutnosti, za ktorú sa nepovažuje len zlepšenie doterajších životných podmienok dieťaťa. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať rodinný život s biologickými rodičmi. Štát má tak povinnosť pozitívneho záväzku podporovať rodinný život a vytvárať podmienky, ktoré vedú k ochrane tohto rodinného života.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neboli naplnené žiadne zákonom stanovené dôvody pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. V konaní bolo nesporné, že rodičia sú spôsobilí a môžu zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť o dieťa. Neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by sa rodičia, otec a matka dieťaťa, nemohli starať o maloletú sáru. V osobnej starostlivosti majú ďalšie dve maloleté deti. V konaní nebolo preukázané, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa vrátane osobnej starostlivosti. Stará matka ako ani rodičia neuviedli žiaden závažný dôvod, že sa o maloletú I. nemôžu starať rodičia. V záujme zdravého vývinu dieťaťa je tiež nevyhnutné, aby maloletá vyrastala so svojimi biologickými súrodencami. Možno súhlasne s kolíznym opatrovníkom konštatovať, že je chvályhodná aktívna pomoc starej matky pri starostlivosti o maloleté dieťa, avšak jej úlohou, v rámci rodinných väzieb a zdravého citového vývoja dieťaťa, je napĺňať úlohu starej matky, nie nahrádzať matku dieťaťa, ktorej úloha v rodine je nezastupiteľná a prvoradá. V konaní bolo nesporné, že maloletá I.W. sa zdržiava a prespáva u starej matky v dôsledku organizácie rodinného života, keď spolu so svojimi rodičmi maloletá bývala u starej matky. Skutočnosť, že maloletá zostala bývať u starej matky, potom čo sa rodičia s ďalšími dvoma mladšími súrodencami maloletej I., presunuli do bytového zariadenia v tesnej blízkosti starej matky a I. si zvykla na tento stav, nie je dôvodom na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Takáto okolnosť nevyvažuje legitimitu zásahu do práva na rodinný život, ktoré náleží biologickým rodičom a dieťaťu. Maloletá I. je pritom zvyknutá, že kedykoľvek, obvykle už hneď ráno môže prísť k rodičom a súrodencom, pričom jej prejavy náklonnosti a citovej blízkosti k rodičom a súrodencom boli v konaní nesporné.
V konaní bolo nesporné, že blízky citový vzťah má maloletá aj k svojej starej matke - navrhovateľke, čo taktiež možno hodnotiť ako pozitívum. Tento vzťah však nemôže nahrádzať nezastupiteľný vzťah rodiča a dieťaťa (maloletej I. a jej matky, otca a dvoch súrodencov). Taktiež možno pozitívne hodnotiť pomoc starej matky, ktorá je poskytovaná rozsiahlou formou, keďže tak je to v rodine zaužívané. Pomoc a starostlivosť starej matky však nemožno zamieňať s dôvodom vyňatia maloletého dieťaťa zo svojej vlastnej rodiny. Stará matka sa pritom mieni odsťahovať mimo bydliska rodičov maloletého dieťaťa. Za pomoci starej matky taktiež možno zvládnuť starostlivosť rodičov o maloletú aj v prípade operačného zákroku matky. Uvedená skutočnosť však sama o sebe nie je dôvodom na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe. Rodinu maloletej tvorí okrem matky aj jej otec, s ktorým má taktiež pozitívny vzťah a ktorý pomáha matke pri starostlivosti a výchove detí. Je potrebné zdôrazniť, že nebolo v konaní preukázané ako ani tvrdené, že vzťah medzi rodičmi a dieťaťom by bol natoľko narušený,
že by dieťa odmietalo starostlivosť svojich rodičov. Maloletá I. sa nachádza vo veku, ktorý vyžaduje citlivú reguláciu a usmerňovanie správania, vysvetľovaniu jej rodinných vzťahov, postavenia jednotlivých členov v rodine, k čomu je potrebné dieťa viesť a učiť. Nemožno ponechať na dieťati, vo veku troch rokov, aby samo rozhodovalo s kým a kde bude. Úlohou rodičov, ako aj starej matky je dieťa vychovávať tak, aby to bolo v záujme jeho zdravého vývoja, medzi ktorý patrí správne začlenenie dieťaťa do rodinných vzťahov, v ktorom každý člen rodiny otec, matka ako aj stará matka majú svoju nezastupiteľnú ale rozdielnu úlohu.
Súd taktiež prihliadal na skutočnosť, za akých okolností sa maloletá I. dostala do osobnej starostlivosti starej matky - navrhovateľky. Keďže ide o závažnú skutočnosť, nebolo možné ju prehliadať. V novembri 2014 bola stará matka uznaná vinnou z prečinu únosu podľa § 210 ods. 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona, keďže odňala maloletú I. z opatrovania jej vlastnej matky a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - násilím. Odhliadnuc od konkrétnych okolností, za ktorých došlo k uvedenému činu, aj osoba, ktorá žiada dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí spĺňať podmienku bezúhonnosti, teda má mať aj osobnostné a morálne predpoklady, medzi ktoré patrí dodržiavať zákony. Tento predpoklad u starej matky dieťaťa - navrhovateľky preukázaný nebol, keďže bola uznaná vinnou právoplatným rozsudkom súdu. Aktuálne sa nachádza v podmienke, keďže ešte neuplynula ani skúšobná doba stanovená rozsudkom súdu (výkon trestu odňatia slobody bol starej matke podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov).
Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a rozhodnutie súdu musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia o tom, že žiaden z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Súd mal za preukázané, že žiaden zákonný dôvod pre výnimku z uvedenej zásady nebol ani tvrdený, ako ani preukázaný, preto návrhu navrhovateľky - starej matky dieťaťa nebolo možné vyhovieť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.