Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-78-2014.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/78/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky F. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na M. C.. Č.. XX/XX v T. V. L. zastúpenej advokátom Mgr. Jurajom Berčom so sídlom na Zimnej ul. č. 59 v Spišskej Novej Vsi proti odporcovi S.. P. B. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na M. C.. Č.. XX/XX v T. V. L. t.č. na Q. C.. Č.. X/X L. T. V. L. zastúpenému advokátskou kanceláriou Hovan, Hospudka, s.r.o. so sídlom na Ul. Ing. Kožucha č. 1 v Spišskej Novej Vsi v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28.8.2014 č.k. 4C/191/2013-87 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a odporcovi trovy odvolacieho konania 83,89 €, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a o trovách štátu rozhodol tak, že nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej návrhu vyhovie, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatovala, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil. Podľa jej názoru boli v konaní preukázané predpoklady na určenie príspevku na rozvedeného manžela, nakoľko zákonná lehota na priznanie tohto príspevku stále trvá a tiež existuje zrejmý nepomer medzi jej príjmom a príjmom odporcu. Uviedla, že bolo jednoznačne preukázané, že je nezamestnaná a nedisponuje žiadnymi peňažnými prostriedkami, preto nesúhlasila s konštatovaním konajúceho súdu, že je schopná samostatne sa živiť. Poukázala na to, že podľa jej názoru je základným predpokladom pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela tá skutočnosť , že jeden z rozvedených manželov nie je schopný živiť sa sám na základe objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, a túto skutočnosť považuje za jedinú relevantnú pre rozhodnutie vo veci. Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvého stupňa, že svoju finančnú situáciu by mohla zlepšiť, ak by ako psychiatrická pacientka neignorovala liečbu, pretože by sa mohla zaradiť do pracovného pomeru. Konštatovala, že takéto tvrdenia nie sú ničím preukázané, a uviedla, že jej zdravotný stav nesúvisí s jej schopnosťou zamestnať sa. V závere poukázala na to, že sa sama stará o dve maloleté deti, preto nie je žiaduce, aby si hľadala prácu v zahraničí.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a spravodlivo rozhodol. Konštatoval, že navrhovateľka užíva celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, disponovala úsporami 7000 eur, ktoré taktiež patrili do BSM , ako aj stavebným sporením v hodnote približne 7200 eur, ktoré previedla na bankový účet svojho otca. Ďalej poukázal na to, že po skončení pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné 1103 eur a zdôraznil, že navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pracuje jednak za peňažnú odmenu ale aj z dobrého srdca, preto je toho názoru, že nie je pravdou, že nemá žiadny príjem. K tvrdeniam o tom, že sa sama stará o ich maloleté deti uviedol, že svojím správaním neustále marí určenú striedavú starostlivosť, ale napriek tomu on prispieva na výživu maloletých detí nad rámec určeného výživného. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zároveň, aby mu priznal trovy odvolacieho konania 83,89 eur.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že navrhovateľka žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala svoju neschopnosť živiť sa, nakoľko uviedla, že napriek evidencii na úrade práce pracuje aj za peňažnú odmenu. aj z dobrého srdca. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľky pracovať z dobrého srdca, je schopná pracovať aj za peňažnú odmenu, ktorá by jej zabezpečila aspoň primeranú výživu. Poukazuje na to, že navrhovateľka disponuje celým majetkom tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a po skončení pracovného pomeru disponovala peňažnou čiastkou približne 15000 eur tvorenou jej odstupným, stavebným sporením patriacim do BSM a hotovostnou úsporou domácnosti. Zároveň bolo preukázané, že približne polovicou z týchto peňazí disponovala aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, napriek tomu, že sa nachádzala na účte jej otca. Odvolací súd konštatuje, že ak by si navrhovateľka každý mesiac vyčlenila čiastku rovnajúcu sa jej príjmu v čase pred skončením pracovného pomeru, vystačila by jej táto suma na približne 37 mesiacov, čo je viac ako tri roky. Zároveň zdôrazňuje, že na zabezpečenie si vlastnej primeranej výživy by jej postačila aj nižšia peňažná čiastka, vzhľadom k tomu, že odporca v tom čase zabezpečoval výživu maloletých deti v čas a nad rámec súdom určeného výživného. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že neobstojí tvrdenie navrhovateľky o tom, že nie je schopná živiť sa sama nakoľko zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, pretože tie boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a navrhovateľka toto rozhodnutie svojvoľne nerešpektuje, čím si vedome a úmyselne sťažuje svoju finančnú situáciu, postavenie na trhu práce a obmedzuje tak svoje schopnosti a možnosti zamestnať sa. K ostatným odvolacím námietkam dodáva, že len samotná evidencia v zozname uchádzačov o zamestnanie neznamená, že nie je schopná sama živiť a neodôvodňuje automatické priznanie nároku na príspevok pre rozvedeného manžela, nakoľko je nevyhnutné, aby tento nárok bol preukázaný objektívnymi skutočnosťami a nie subjektívnym postojom navrhovateľky. Z týchto dôvodov , odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe návrhu odporcu, ktorý podal spoločne s vyjadrením k odvolaniu navrhovateľky, v ktorom žiadal priznanie trov právneho zastúpenia 83,89
€, ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby spočívajúcom v podaní písomného vyjadrenia z 8.10.2014 k odvolaniu navrhovateľky podľa §-u 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vo výške 61,87 €, zvýšené o režijný paušál 8,04 € podľa ust. §- u 16 ods. 3 tejto vyhlášky, v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešná, nakoľko odvolací súd nevyhovel žiadnej z jej námietok a zároveň neboli splnené podmienky podľa §-u 150 O.s.p., pretože neboli zistené dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.