Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/62/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu T.. Ľ.F. V., K. Z. A.N. G.N. Z.T., L. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova č. 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová ves zo dňa 15.11.2013 č.k. -132 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.985,29 eura s 9 % úrokom z omeškania od 6.8.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že vo vzťahu k žalobcovi bolo na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Poprad zo dňa 15.3.2004 začaté trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom. Uvedené trestné stíhanie bolo uznesením okresného prokurátora Košice-okolie zo dňa 24.1.2011 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody spočívajúci za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní a nárok na nemajetkovú ujmu.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok na náhradu škody žalobcu je daný vzhľadom na to, že vo vzťahu k žalobcovi bolo začaté uznesením Okresného riaditeľstva PZ Poprad trestné stíhanie, ktoré následne bolo zastavené dňa XX.X.XXXX z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Bol teda toho názoru, že začaté trestné stíhanie bolo zastavené a preto treba vychádzať z toho, že žalobca čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu ani nemalo byť začaté. Pokiaľ sa týka samotnej výšky náhrady škody, ktorú žalobca uplatnil z titulu vzniknutých trov nutnej obhajoby, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba ohľadne sumy 3.985,29 eura. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy súd bol toho názoru, že žalovaná vo veci nie je pasívne vecne legitimovaná a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júla 2008. Z uvedeného dôvodu, preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. majúc zato, že v konaní boli úspešní i neúspešní obaja účastníci. Oba uplatnené nároky súd posudzoval samostatne, preto skonštatoval, že ani jen z účastníkov nemal plný úspech, či neúspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok zmenil, priznal mu nemajetkovú ujmu a trovy konania. V odvolaní uviedol, že má zato, že náhrada nemajetkovej ujmy mu mala byť priznaná a vyslovenie nedostatku pasívnej legitimácie Ministerstva spravodlivosti SR je nesprávne, pretože škodu spôsobil štát. Nemožno preto pri posudzovaní otázky pasívnej legitimácie oddeliť ust. . V danom prípade aj keď ide o nemajetkovú ujmu pôvodcom vzniku škody je konanie štátneho orgánu a teda pre posúdenie pasívnej legitimácie je potrebné aplikovať ust. , ktorý odkazuje na a v rámci tohto zákona je na všetky konania vo vzťahu ku škodám spôsobeným konaním štátu prostredníctvom štátneho orgánu príslušné Ministerstvo spravodlivosti. Nemajetková ujma je v podstate taktiež škodou, len škodou sui generis, ktorá v rámci slovenskej právnej úpravy je upravená osobitne špecificky nad rámec všeobecných ustanovení o škode. Vo svojej podstate však ide o špecifický druh škody a preto za štát podľa jeho názoru je povinné konať Ministerstvo spravodlivosti. Zároveň uviedol, že rozsudok vo vzťahu k dôvodom nepriznania nemajetkovej ujmy sa javí ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, keďže súd sa otázkou dôvodnosti priznania alebo nepriznania nemajetkovej ujmy zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovanej a otázkou aplikácie čl. 5 Dohovoru, ktorý však nie je jediným právnym dôvodom pre priznanie alebo nepriznanie nemajetkovej ujmy, ale prioritne treba na tento uplatnený nárok aplikovať ust. a 13 a v tejto časti je teda rozsudok nepreskúmateľný. Rozhodnutie o trovách konania podľa súdom prvého stupňa považoval za svojvoľné. Podľa jeho názoru predmetom konania v danej veci súd dva samostatné nároky a to nárok na náhradu škody za obhajobu a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto aj nárok na náhradu trov konania treba posudzovať z tohto hľadiska ako dva oddelené nároky, pričom v prvom mal úspech vo veci 93% a preto mu za to patrí v celom rozsahu náhrada trov konania za túto časť nároku podľa , pretože neúspech žalobcu v tejto samostatnej časti nároku bol v pomerne nepatrnej časti. Vo vzťahu k trovám konania a nároku na nemajetkovú ujmu žiada, aby bolo nároku vyhovené a priznaná mu plná náhrada účelne vynaložených trov konania samostatne od predchádzajúceho nároku podľa .

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaná vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak nárok žalobcu v tejto časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že žalovaná je vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo veci pasívne vecne legitimovaná. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2008 sp. zn. , v ktorom o.i. iného rieši otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v obdobnom konaní a nie je dôvod sa od tohto názoru odkloniť.

Žalobca počas celého konania z hľadiska skutkového tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo postupom (prípadne rozhodnutiami) orgánov činných v trestnom konaní (konkrétne uznesením o vznesení obvinenia) a tiež informovaním verejnosti o priebehu tohto trestného stíhania. Žalovaná rozhodnutie o vznesení obvinenia nevydala, vytýkaného konania sa nezúčastnila (verejnosť o trestnom

stíhaní neinformovala), preto z hľadiska žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť považovaná za subjekt zásahu. Žaloba teda v časti, v ktorej sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. nesmerovala voči tomu, kto bol pasívne legitimovaný - žalovaná sa nedopustila konania, ktoré podľa žalobcom tvrdených skutkových okolností zasahovalo do jeho osobnosti. Na tom, že v danom prípade žalovaná nie je subjektom zásahu (pôvodcom žalobou vytýkaného správania orgánov činných v trestnom konaní), nič nemení skutočnosť, že žalovanou je Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno štát (Slovenskú republiku) ani Ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) stotožňovať s odlišnými subjektmi (prokuratúrou, súdmi a pod.), ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb. So zreteľom na uvedené teda správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu zamietol vychádzajúc z názoru, že žalovaná nie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vecne pasívne legitimovaná. Keďže súd prvého stupňa žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, bez významu treba považovať odvolaciu námietku žalobcu, že rozsudok vo vzťahu k dôvodom nepriznania majetkovej ujmy sa javí ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu smerujúcu proti výroku o trovách konania. Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech správne súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku podľa ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaná, ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.