Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-110-2015.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/110/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. E. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťa rodičov L. E.M. E.. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. O. D. XXX a G.R. E. O.. X.X.XXXX bývajúceho v U. O. M. H.. Č.. XX zastúpeného Mgr. Vierou Rajzákovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 82 v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.5.2014 č.k. 2P 114/2012-260 v spojení s opravným uznesením z 12.3.2015 č.k. 2P 114/2012-292 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zvýšil výživné od otca pre maloletú L. E. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 24.6.2008 č.k. 16C 792/2000-484, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.3.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice okolie z 8.8.2008 č.k. 16C/792/2000-494 právoplatným 9.9.2008 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2009 č.k. 7CoP 271/2008-515 z 24,50 € mesačne na 100 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred od 16.5.2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 16.5.2011 do 28.5.2014 vo výške 2.669,61 € povolil otcovi splácať v 24 mesačných splátkach po 111,23 € spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/ až f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd prvého stupňa nemohol vo veci konať a rozhodnúť pre ním vznesené procesné prekážky ako aj z dôvodu, že neúplne zistil skutkový a právny stav veci, nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Procesné pochybenie súdu vidí v tom, že rozhodol o zmene nevykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 24.6.2008 sp. zn. 16C 792/2000 v spojení s opravným uznesením z 8.8.2008 vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, proti ktorému podal odvolanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností a Krajský súd v Košiciach o tomto odvolaní aj rozhodol. Teda v tomto predmetnom konaní sa mal už súd prvého stupňa oboznámiť s odvolacím rozsudkom (spisom), pretože vo výroku súdu prvého stupňa sa má uvádzať aj zmena rozsudku Okresného súdu Košice - okolie v spojitosti s príslušným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a ďalším opravným uznesením, ktoré v napadnutom rozsudku absentuje, lebo v čase rozhodnutia predmetným rozsudkom uznesenie v konaní o oprave rozsudku 16C 792/2000 z 24.6.2000 na návrh z 23.5.2014 účastníkom konania doručené nebolo. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa nemal k dispozícii uvedený rozsudok
ako aj odvolací rozsudok v konaní o rozvod manželstva, nakoľko v opačnom prípade by zistil podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, že uvádzané rozsudky sú právoplatné a nie sú vykonateľné podľa vyznačenia Okresného súdu Košice - okolie. V súdnej praxi a v posudzovanej veci to znamená, že nevykonateľný rozsudok nie je možné meniť a vôbec konať v kontexte nevykonateľného rozsudku. Okrem uvedeného predložil prostredníctvom advokátky procesný návrh vo veci 2P 114/2012 z 26.5.2014 doručený do podateľne Okresného súdu Michalovce 27.5.2014, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť svojej advokátky pre procesné prekážky konania (ktoré si súd mal všimnúť bez jeho podania a pričinenia), ktoré spočívali v tom, že na rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 16C 792/2000 z 24.6.2008 chýba na poslednej strane text s údajom funkcie kto jeho manželstvo rozviedol. V rámci prípravy na pojednávanie a oboznamovania sa s listinnými dôkazmi toto zákonné pochybenie zistil a predpokladal, že toho času vo veci konajúci súd v konaní 2P 114/2012 ex offo požiada o opravu citovaného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 16C 792/2000 z 24.6.2008 čo sa nestalo, preto písomným návrhom z 23.5.2014 požiadal Okresný súd Košice - okolie o vydanie opravného uznesenia podľa § 164 O.s.p., o doplnenie resp. opravu textu tohto rozsudku o údaj vo vyššie uvedenom kontexte. Uvedenú procesnú prekážku súdu včas oznámil podľa znenia písomného textu do spisu 2P 114/2012, o ktorom sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ani len nezmienil, pričom vo veci bez jeho súhlasu a prítomnosti konal a rozhodol. Oprávnene sa preto pýta a žiada odvolací súd o zdôvodnenie, aká bola príprava súdu prvého stupňa od r. 2011, kedy vec napadla na súd (súd bezdôvodne spis prečísloval - prosí zistiť z evidenčných pomôcok), keď ním uvádzané vyššie procesné pochybenia už museli byť súdu známe nehovoriac o tom, že vec bola predkladaná Krajskému súdu v Košiciach a Najvyššiemu súdu SR s vyjadreniami sudcov na rozhodnutie o odňatí veci a zaujatosti súdov v obvode Krajského súdu v Košiciach z dôvodov uvedených v písomnom texte námietky. Súd následne nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností pre vecné zistenie skutkového stavu a následne aj jeho právne posúdenie vo výroku a dôvodoch napadnutého rozsudku. Za situácie, že je stále matričným otcom dieťaťa, podal návrh na obnovu konania o zapretie otcovstva a navrhuje, aby po zrušení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa doplnil dokazovanie a to vyžiadaním vykonateľných rozsudkov a opravných uznesení. Ak v čase vynesenia rozsudku bude stále matričným otcom navrhuje, aby ho súd zaviazal na platenie výživného mesačne sumou 30 % životného minima do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Za situácie, že bude z otcovstva k maloletej vylúčený v konaní o obnove konania vo veci zapretia otcovstva, v tomto prípade je aktuálne zrušenie výživného. Ďalej uviedol, že od 11.5.2009 je živnostník, jeho príjem je 285,- € a po dobu 11 mesiacov od 29.5.2013 bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky mesačne po 160,- € až 170,- €, poslednú po vynesení napadnutého rozsudku. Daňové priznanie za rok 2013 podáva ku dňu 30.6.2014 na základe jeho oznámenia príslušnému daňovému úradu.
Matka a kolízny opatrovník maloletej vo vyjadreniach k odvolaniu otca navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že oprava chýb v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností súdnych rozhodnutí postupom podľa ust. § 164 O.s.p. nemá vplyv na právoplatnosť ani vykonateľnosť opravovaného rozhodnutia súdu, pričom odkladný účinok vykonateľnosti opravovaného rozhodnutia môže súd priznať len v prípade opravy výroku rozhodnutia, avšak aj to len v prípade, ak sa oprava týka tej časti výroku, ktorou sa ukladá určitá povinnosť alebo priznáva právo účastníkovi konania. V takomto prípade však musí odklad vykonateľnosti opravovaného rozhodnutia vysloviť súd vo výroku opravného uznesenia. Odklad vykonateľnosti, teda nenastáva automaticky podaním návrhu na opravu rozhodnutia a ani vydaním opravného uznesenia z
úradnej povinnosti, ale len rozhodnutím súdu, a to len na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Ďalej je potrebné poukázať na ust. § 163 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ak sa zmenia pomery. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom zmeny rozsudku je právoplatnosť a vykonateľnosť zmeňovaného rozsudku, ale skutočnosť, že došlo k zmene pomerov, to znamená, že rozsudok je možné zmeniť aj za obdobie po vyhlásení zmeňovaného rozsudku samozrejme za situácie, ak to pripúšťa hmotné právo, v tomto prípade Zákon o rodine, čím je rešpektovaná požiadavka uvedená v ust. § 154 ods. 1 O.s.p., že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (viď. napr. R 2/1985). Z uvedeného dôvodu teda nevznikli žiadne procesné prekážky, ktoré by bránili súdu prvého stupňa vo veci konať a rozhodnúť ako sa mylne domnieva otec maloletej, resp. jeho právna zástupkyňa. Súd prvého stupňa preto správne a zákonne neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 28.5.2014 otca a jeho právnej zástupkyne z dôvodu, že požiadali o vydanie opravného uznesenia rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 24.6.2008 č.k. 16C 792/2000-484, ktorá oprava sa mala týkať uvedenia identifikačného čísla spisu a uvedenia funkcie osoby, ktorá uvedený rozsudok vydala. Z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. totiž vyplýva, že účastník môže požiadať o odročenie pojednávania len z dôležitého dôvodu. Posúdenie toho čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania je vecou súdu. Vzhľadom na dĺžku konania (od 16.5.2011), predmet konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa a dôvody žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré v žiadnom prípade nebolo možné považovať za dôležité a s prihliadnutím na obsah spisu boli splnené podmienky pre vykonanie pojednávania bez účasti otca a jeho právnej zástupkyne v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., preto možno konštatovať, že k odňatiu možnosti konať otcovi na súde nedošlo. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pre identifikáciu zmeňovaného rozsudku nie je nevyhnutné uvádzanie všetkých opravných uznesení, ktorými boli postupom podľa § 164 O.s.p. odstránené chyby tohto rozsudku a ktoré sa ani netýkali jeho výroku, nakoľko opraviť chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti môže súd kedykoľvek a navyše v tomto prejednávanom prípade opravné uznesenie nebolo v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku právoplatné a vykonateľné (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb, ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávania dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, t.zn., že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod... V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že u maloletej došlo od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v roku 2008, k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko jej odôvodnené potreby sa podstatným spôsobom zvýšili v dôsledku jej veku, rastu a školskej dochádzky.
Matka maloletej v priebehu konania prezentovala výdavky maloletej, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto nebolo potrebné ich osobitne dokazovať a o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť a dodáva, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobu, teda podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je tzv. vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie, či už fyzickej alebo právnickej osoby, nie je pre zhodnotenie výsledkov činnosti podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. V tomto prejednávanom prípade si otec maloletej edičnú povinnosť nesplnil aj napriek tomu, že ho súd na to vyzval. Pokiaľ otec tvrdí, že jeho terajšia pozícia na trhu práce mu dlhodobo neprináša finančné zabezpečenie a materiálne uspokojovanie, resp. mu subjektívne dovoľuje plniť si vyživovaciu povinnosť len v doteraz určenom rozsahu, resp. v rozsahu minimálnom podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, odvolací súd poukazuje predovšetkým na využitie jeho subjektívnych vlastností a pracovných skúseností a povinnosť organizovať svoje podnikateľské aktivity v záujme dosiahnutia primeraného zisku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka aj na úkor svojho životného minima, zabezpečuje starostlivosť o maloletú a uspokojuje jej potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje jej stravu, ošatenie, bývanie a zabezpečuje jej potreby pre školskú dochádzku. Rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene výživného, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov spoločnosti od roku 2008 doposiaľ dovoľuje záver, že výživné určené v roku 2008 v rozsahu 24,50 Eur už v čase predchádzajúcej úpravy výživného zabezpečovalo potreby maloletej len v nevyhnutnom rozsahu, kým v súčasnosti nezabezpečuje potreby maloletej ani na hranici prežitia. Ponechanie výživného na doterajšej úrovni by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život maloletej na matku maloletej, ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem v rozsahu od 373,08 Eur do 493,89 Eur mesačne, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletej sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 100 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,33 Eur zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloletú, počiatku plnenia takto stanoveného výživného ako aj dlhu na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zmeny rozsahu vyživovacej povinnosti, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.