Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/48/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú O., meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., R. XXXX/XX a otca X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., M. XXXX/XX, v konaní začatom bez návrhu o určenie mena maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 41 zo dňa 22. júla 2022 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil meno maloletého dieťaťa ženského pohlavia s priezviskom O., nar. XX.XX.XXXX v F. F., z matky A. O., nar. XX.XX.XXXX a otca X. O., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Banská Bystrica, zväzok 111, ročník 2022, na strane 151, pod poradovým číslom 413, ,, A. G. A. E. W. E. “ (I. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že maloletá sa narodila počas manželstva, preto manžel matky je zapísaný ako otec maloletej v zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“). Na súde konanie o zapretie otcovstva voči maloletej neprebieha. Rodičia maloletej sa na jej mene nedohodli, preto bolo na podnet Matričného úradu Banská Bystrica začaté toto konanie o určenie mena maloletej. Z výsluchu matky vyplynulo, že s otcom maloletej v spoločnej domácnosti nežijú, žije v domácnosti s partnerom, ktorého aj označila za biologického otca maloletej. Matka navrhla určiť meno maloletej Zuzana z dôvodu, že takto ju v rodine aj oslovujú, na toto meno aj reaguje. S prihliadnutím na odporučenie kolízneho opatrovníka, súd prvej inštancie s poukazom na ust. a o mene a priezvisku v platnom znení a akceptoval návrh matky z dôvodu, že takto maloletú už aj oslovujú, je na toto meno zvyknutá, pričom sa jedná o meno nie hanlivé, bežné pre dievča a spoločnosťou akceptované.

3. O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa v platnom znení (ďalej aj „C. m. p.“) s odôvodnením, že v mimosporovom konaní platí, že účastníci konania si trovy konania hradia sami.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolania považoval za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods.

1 písm. b) v platnom znení (ďalej aj „“), t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Otec maloletej vyčítal súdu prvej inštancie nesprávny úradný postup ohľadne nariadenia súdneho pojednávania na termín 21.06.2022, ako aj ohľadne pojednávania konaného dňa 22.07.2022, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej.

6. Pokiaľ ide o pojednávanie nariadené na 21.06.2022, súdu prvej inštancie vyčítal, že predvolanie naň mu bolo doručené 22.06.2022 spolu s výzvou na písomné vyjadrenie k „návrhu“, ktorý mu však doručený nebol, preto sa k nemu nemohol vyjadriť, neskôr sa dozvedel, že konanie bolo začaté na podnet, nie návrh Matričného úradu Banská Bystrica. Navyše predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené aspoň päť dní pred termínom pojednávania v zmysle § 33 ods. 2 C. m. p.

7. Ohľadne pojednávania nariadeného na a konaného 22.07.2022 súdu prvej inštancie v prvom rade vyčítal, že nepovažoval jeho žiadosť o odročenie tohto pojednávania zo dňa 19.07.2022 za dôvodnú a pojednával v jeho neprítomnosti. Ďalej súdu prvej inštancie vyčítal nesprávnosti uvedené v zápisnici o pojednávaní, kde sa uvádza, že otec bol na pojednávaní prítomný, ďalej že na ňom bola prítomná jeho právna zástupkyňa Y.. N. Y., s ktorou nikdy nespolupracoval. Ďalej sa v zápisnici uvádza prítomnosť právneho zástupcu matky R.. N. L., pričom matka nebola v konaní právne zastúpená a prítomnosť Y.. V., ktorá taktiež na danom pojednávaní nebola prítomná. Otec uviedol, že je neprípustné, aby súd vykonával dokazovanie na pojednávaní s osobami, ktoré sa na pojednávaní nezúčastnili, označoval ich ako účastníkov konania a na základe nepravdivých skutočností uvedených v zápisnici z pojednávania vo veci rozhodol. Dodal, že ani predvolanie na toto pojednávanie mu nebolo doručené v zákonom stanovenej lehote.

8. Otec maloletej preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu prípadných trov konania.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej uviedol, že došlo k pochybeniu ľudského faktoru, kedy pri prepisovaní nahrávky z pojednávania do zápisnice nastala chyba a boli do zápisnice uvedené nesprávne údaje, ktoré však v rámci nahrávky neboli uvedené. V rámci pojednávania ani písomného uznesenia súdu prvej inštancie nevznikli žiadne pochybenia. Preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

10. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej plne súhlasila s napadnutým uznesením. Žiadala opravu zápisnice o pojednávaní, nakoľko na ňom bola prítomná, avšak nemala žiadneho právneho zástupcu, (ex)manžel na pojednávaní nebol a nik ho nezastupoval. 11. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania, ale aj nad jeho rámec v zmysle C. m. p., nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu ( C. m. p.), nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ako aj v závislom II. výroku je potrebné ako vecne správny podľa , potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie viažucim sa na jeho I. a II. výrok, na toto poukazuje a na zdôraznenie jeho správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody otca maloletej udáva, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nesprávnym úradným postupom súdu prvej inštancie nedošlo.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie nariadené na 21.06.2022 sa nekonalo, bolo odročené z dôvodu, že otec maloletej po telefonickom informovaní zo strany súdu prvej inštancie dňa 20.06.2022 (viď úradný záznam na č. l. 23 spisu) o termíne pojednávania tomuto uviedol, že zvažuje právne zastúpenie v tejto veci. O termíne pojednávania bol teda informovaný nie len písomne jeho doručením dňa 22.06.2022, ale aj telefonicky dňa 20.06.2022, a v dôsledku ním uvedeného dôvodu bolo toto pojednávanie odročené. Preto procesným postupom súdu prvej inštancie spočívajúcim v neskorom doručení písomného predvolania na toto pojednávanie otcovi maloletej, či výzvy na vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktorý ani nebol podaný, nakoľko súd prvej inštancie začal konanie o určenie mena

maloletej bez návrhu na podnet matričného úradu, nebolo zasiahnuté do realizácie procesných práv účastníka konania v takej miere, že by bolo došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

13. K odvolacej námietke otca, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.07.2022 mu nebolo doručené v lehote najmenej piatich dní pred dňom konania pojednávania odvolací súd uvádza, že táto lehota stanovená za účelom dania dostatku času účastníkovi konania na prípravu na pojednávania má charakter tzv. inštruktívnej (podpornej, odporúčanej) lehoty, táto lehota je stanovená ako „spravidla najmenej päť dní“, jej nedodržanie samo osebe nie je možné považovať za vadu konania. Určenie dostatočného času na prípravu totiž závisí od charakteru predmetu konania, okolností daného prípadu. V tomto prípade, kde predmetom konania je určenie mena mal. dieťaťa súdom z dôvodu, že rodičia zapísaní v rodnom liste mal. dieťaťa sa nedohodli na jeho mene, považuje odvolací súd lehotu dvoch dní (20. a 21.07.2022) za dostatočnú na prípravu na pojednávanie v tejto veci, ktorá si nevyžaduje zložité právne posúdenie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stále aktuálne stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. zverejnené v Zborníku stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí NS 1964 - 1969, zv. III, str. 329, vydanom NS ČSSR nákladom SEVT, Praha 1980, podľa ktorého hoci v ustanovení (teraz C. m. p. - poznámka odvolacieho súdu) ide o lehotu výslovne uvedenú v zákone, nemusí byť dodržaná, ak kratšia lehota na prípravu pojednávania vo veci stačila, alebo rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. zo dňa 29.01.2002, kde sa uvádza, že lehota najmenej desiatich dní uvedená v ustanovení O. s. ř. (piatich dní podľa C. m. p. - poznámka odvolacieho súdu), nemusí byť na prípravu na pojednávanie vždy dodržaná. Ak ide o veci, v ktorých ich povaha a okolnosti prípadu nevyžadujú rozsiahlejšiu prípravu, môže byť uvedená lehota primerane skrátená.

14. K námietkam otca týkajúcim sa skutočností uvedených v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22.07.2022 odvolací súd uvádza nasledovné:

15. V zmysle C. m. p. v spojení s sa o procesnom úkone súdu, pri ktorom koná s účastníkom konania a/alebo vykonáva dokazovanie, ktorým je aj súdne pojednávanie povinne vyhotovuje (zvukový) záznam. V zmysle fakultatívne, ak to súd považuje za vhodné a účelné, sa o procesnom úkone (pojednávaní) spisuje aj zápisnica. To znamená, že súd môže, ale aj nemusí vyhotoviť zápisnicu o pojednávaní, jej vyhotovenie závisí od úvahy súdu, či to považuje za vhodné a účelné. Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplývajú dve formy zachytenia obsahu procesného úkonu - súdneho pojednávania - povinná spočívajúca vo zvukovom zázname a nepovinná spočívajúca v písomnej zápisnici. Podstatné z hľadiska hodnotenia, či došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu je zistenie skutočného obsahu, resp. priebehu procesného úkonu - súdneho pojednávania. Po oboznámení sa (vypočutí) zvukového záznamu z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 22.07.2022, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej napadnutým uznesením odvolací súd zistil, že zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie správne na začiatku pojednávania postupujúc v zmysle zisťovala prítomnosť predvolaných osôb, pričom konštatovala prítomnosť matky maloletej, poverenej pracovníčky kolízneho opatrovníka (Y.. L.) a neprítomnosť otca maloletej. Ďalej v súlade s ust. rozhodla, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti otca maloletej, s tým že otcovi bol oznámený dôvod takéhoto rozhodnutia a otvorila pojednávanie. Možno teda konštatovať, že obsah zápisnice o pojednávaní nezodpovedá skutočnosti, preto pri posudzovaní, či procesným postupom súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022 došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces nemožno zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.07.2022 vychádzať. Úlohou súdu prvej inštancie je v takom prípade vykonať opravu zápisnice o pojednávaní tak, aby jej obsah zodpovedal priebehu procesného úkonu - pojednávania zo dňa 22.07.2022, chyby v písomnom vyhotovení zápisnice však nezakladajú porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces.

16. Ani odvolací súd nepovažuje dôvod žiadosti otca o odročenie pojednávania spočívajúci v úhrade ubytovania v hoteli J. K., s.r.o, M. XXX, XXX XX U. N. z dôvodu jeho účasti na golfovom športovom podujatí sám osebe za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Otec súdu prvej inštancie bližšie neobjasnil, či je jeho účasť na danom športovom podujatí nevyhnutná, charakter samotného športového podujatia (či sa jedná napr. len o priateľské športové podujatie, hobby, teda podujatie, na ktorom nie je jeho účasť nevyhnutná, resp. sa môže uskutočniť aj v inom termíne, alebo je napr. profesionálnym športovcom a jedná sa o účasť na vrcholovom športovom podujatí, na ktorom je jeho účasť nevyhnutná).

Iným dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania je napr. choroba účastníka konania brániaca mu v účasti na pojednávaní.

17. Odvolací súd v zmysle , ako aj C. m. p. preskúmal od I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie vo veci samej závislý II. výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko otec maloletej hoci až v odvolaní navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a rozhodnúť o náhrade jeho prípadných trov (celého) konania, zhojila sa tým dodatočne absencia návrhu na rozhodnutie o trovách konania vyžadovaného ust. C. m. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Preto odvolací súd aj II. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. V zmysle v spojení s C. m. p., , a C. m. p. odvolací súd na návrh otca maloletej učinený v odvolaní rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Účastník konania má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).