Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matka - V. C., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpená MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850; a otec - N. D., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Ladislavom Švaňom, so sídlom U., C. V. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -148 zo dňa 2. júna 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení ho zastupovať a spravovať jeho majetok; otcovi s účinnosťou od 21.1.2022 uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180 eur mesačne, nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.1.2022 (vo výroku nesprávne uvedený rok 2011; pozn. odvolacieho súdu) do 31.5.2022 vo výške 348,40 eur uložil otcovi zaplatiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku; vyslovil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Q. každý nepárny týždeň v stredu a piatok a každý párny týždeň v utorok a štvrtok, vždy v čase od 15.00 do 17.30 hod., pričom stretávanie sa počas prvých troch mesiacoch po právoplatnosti rozsudku bude realizovať v mieste bydliska matky za jej prítomnosti a následne tak, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky, resp. si ho vyzdvihne v materskej škole a po skončení stretnutia ho odovzdá matke v mieste jej bydliska; v súvislosti s úpravou styku uložil matke povinnosť dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a umožniť jeho odovzdanie v určených termínoch; vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. 2. Východiskovo konštatoval, že rodičia nie sú manželia a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o syna zabezpečuje matka, pričom v jej bezprostrednej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, z ktorého titulu okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasili otec i kolízny opatrovník. Zároveň vyslovil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Dodal, že v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť; pokiaľ k dohode nedôjde, na návrh jedného z nich rozhodne súd. 3. V otázke výživného okresný súd podrobne zanalyzoval matkou vyčíslené mesačné výdavky (v úhrne 1.727 eur) a ustálil, že ide takmer o trojnásobok jej celkového príjmu. Matka nedokázala pritom dotknuté disproporcie relevantne vysvetliť, tvrdenia ohľadne prispievania zo strany jej matky, či sestry boli príliš nekonkrétne. Zároveň okresný súd nepovažoval za nevyhnutné výdavky na životné poistenie, kultúru,

či výlety a za nepreukázané napríklad výdavky na pohonné hmoty. Vo vzťahu k otcovi uzavrel, že ukončenie práce pre Partners Group, s.r.o., ktorú vykonával popri dlhodobom (13 ročnom) stálom pracovnom pomere v období máj 2020 až august 2021, nemožno hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. 4. Matkou tvrdené výdavky maloletého Q. posúdil okresný súd ako nadhodnotené; nebola napríklad preukázaná nevyhnutnosť podávania špeciálnych výživových doplnkov, obdobne zariadenie do detskej izby v hodnote 500 eur nie je nevyhnutné zakupovať každý rok. S prihliadnutím aj na nízky vek maloletého Q. ustálil mesačnú výšku jeho odôvodnených potrieb sumou 280 eur. Vzhľadom na príjmy rodičov nadväzne dospel k záveru, že na ich úhrade je otec povinný podieľať sa sumou 180 eur mesačne. Doplnil, že s poukazom i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu (z iného partnerského vzťahu) vo výške 150 eur mesačne, celkové výdavky na výživné predstavujú cca tretinu čistého príjmu otca. Keďže k určeniu výživného došlo od podania návrhu (od 21.1.2022) a otec v dotknutom období prispieval iba sumou 100 eur mesačne, vznikol mu nedoplatok na určenom výživnom, ktorý okresný súd vyčíslil v rozsahu 348,40 eur a otcovi ho umožnil uhradiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 5. V otázke úpravy styku okresný súd východiskovo konštatoval, že jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a upevňovaní citového puta sú práve osobné kontakty tohto rodiča s maloletým dieťaťom. Na základe vykonaného dokazovania uviedol, že doteraz dieťa nebolo v kontakte s otcom vždy iba v prítomnosti matky, pričom vo vzťahu k uvedenému matka netvrdila, že by v rámci daných stretnutí došlo k nejakým problémom. Pokiaľ išlo o určenie dní, v rámci ktorých bude dochádzať k styku otca s maloletým, sa v konečnom dôsledku rodičia zhodli na strede a piatku nepárneho týždňa a utorku a štvrtku párneho týždňa. V spojitosti s tým, že maloletý od septembra 2022 bude navštevovať materskú školu nielen v dopoludňajších hodinách (ako v čase rozhodovania okresného súdu), ale v štandardnom rozsahu, ktorý zahŕňa i poobedňajší spánok, okresný súd uviedol, že je na matke, aby zodpovedajúco tomu upravila jeho denný režim. Nadväzne stretnutia otca s maloletým v čase od 15.00 do 17.30 hod. dostatočne rešpektujú aj potrebu poobedňajšieho spánku dieťaťa. 6. Vo vzťahu k bezprostrednému priebehu stretnutí okresný súd zdôraznil, že matka stretnutie nemôže podmieňovať tým, či maloletý Q. bude v konkrétny okamih s ním súhlasiť alebo nie. Zároveň obdobie troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, v rámci ktorého sa stretnutia budú realizovať v prítomnosti matky a v mieste jej bydliska, je náležitým na prehĺbenie a zintenzívnenie vzťahu otca so synom. Pripomenul, že dôležitú úlohu v danom procese zohráva matka, ktorá má dieťa viesť k úcte k druhému rodičovi. To, že rodičia nežijú spolu, neznamená, že dieťa má byť ukrátené o stretnutia s druhým rodičom. Na otcovi je, aby dokázal vytvoriť zaujímavý program pre dieťa. Okresný súd dodal, že dieťa už 9 mesiacov chodí do materskej školy, je zvyknuté aj na iný okruh ľudí, ako len na matku, preto nevidel dôvod neumožniť otcovi stretávať sa (po určenom čase) so synom bez jej prítomnosti. 7. Pokiaľ ide o čiastočne zamietnutie návrhu matky, tento výrok sa týka určenia výživného v rozsahu nad 180 eur (do sumy 300 eur) mesačne a určenia výživného spätne už od 15.12.2021. Ohľadne požiadavky spätného určenia výživného (pred okamih začatia konania definovaný podaním návrhu otca) neboli totiž zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

8. Proti tomuto rozsudku (prioritne vo výrokoch o výživnom a úprave styku) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že výživné otca bude určené vo výške 250 eur mesačne (z toho 200 eur ako bežné výživné a 50 eur na tvorbu úspor), v ktorej súvislosti dôjde i k zmene výroku o zameškanom výživnom a styk otca s maloletým bude v určené dni prebiehať po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti a následne síce v neprítomnosti matky, ale v mieste jej mieste v na to dohodnutej miestnosti s tým, že prípadný nesúhlas dieťaťa so stykom bez prítomnosti matky sa otec zaväzuje rešpektovať. 9. Poukazovala na to, že urobila ústupok voči otcovi pokiaľ ide o stanovenie jednotlivých dní stretnutí a taktiež ich rozsahu (dve a pol hodiny). Matka zdôraznila, že maloletý Q. je na ňu veľmi naviazaný a nebol „NIKDY“ sám mimo jej bydliska s otcom. Otec pritom nevyužíval ani dovtedajšie (mimosúdne) dohody o stretávaní sa so synom. Mala za to, že vhodnejším je postupne predlžovať kontakt otca s maloletým; napríklad až do večera, kým dieťa nejde spať, ale v mieste jej bydliska a až potom sa uvidí, či je maloletý pripravený na pobyt mimo bydliska a bez jej prítomnosti. Doplnila, že maloletý Q. nebol prijatý do Materskej školy v R., preto nie je možné jeho preberanie otcom v danom zariadení. 10. V otázke výživného matka poukazovala na to, že o syna sa prakticky celý mesiac stará výlučne sama, vrátane finančného krytia súvisiacich potrieb. Tvrdila, že otec má vyšší príjem, ako uvádza, pričom mimo

výživného synovi nič nezakupuje. Nesúhlasila s tým, že výdavky nadhodnotila; naopak, všetko riadne doložila. Okresný súd v rámci pojednávania ani neuviedol, ktoré z výdavkov považuje za nepreukázané; vyhlásil iba to, že niektoré sa mu zdajú nadhodnotené. 11. Matka bola presvedčená, že určená výška výživného je nedostatočná; osobitne v období aktuálneho všeobecného zdražovania a v konečnom dôsledku tak maloletý zostane bez zabezpečenia náležitej výživy. V súvislosti so zameškaným výživným dávala do pozornosti, že výživné sa platí mesiac vopred a teda výživné za celý mesiac január 2022 bolo zročné už 15.12.2021; čo však okresný súd nezohľadnil.

12. Otec navrhol - s poukazom na podrobné až vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku - tento potvrdiť. Za nepravdivé označoval tvrdenia matky, že so synom nebol nikdy sám. Okolnosť, že maloletý nebol prijatý do Materskej školy v R., nemení nič na podstate úpravy stretnutí, lebo v takomto prípade platí, že syna prevezme v mieste bydliska matky. Otec trval na tom, že jeho príjmom je iba mzda v štandardnom pracovnom pomere (iné matka ani nepreukázala). 13. Uviedol, že pokiaľ matke v minulosti posielal 200 eur, išlo o súčet sumy 100 eur na syna a 100 eur na matku v období, keď bola na rodičovskej dovolenke, resp. kým syn nenavštevoval materskú školu. Zhodne so závermi okresného súdu konštatoval, že matka nedokázala vysvetliť zásadnú disproporciu medzi ňou tvrdenými výdavkami a rozsahom jej príjmov. V spojitosti s majetkovými pomermi matky poukázal na to, že bola (spolu s deťmi) na desaťdňovej dovolenke v luxusnom rezorte v Egypte.

14. V následnej reakcii matka zotrvala na podanom odvolaní. Zdôraznila, že otec nejaví o dieťa takmer žiaden záujem a nevyužíva stretnutia, ktoré má určené. Uviedla, že dovolenka pri mori jednoznačne prospela dieťaťu; aj preto, že v tomto roku maloletý Q. už dva krát prekoval ochorenie covid-19. Doplnila, že na základe jej aktivity bol syn napokon prijatý do Materskej školy v R.. Poukázala i na priebežné nepredvídateľné výdavky (vodovodná šachta, či pokazený plynový kotol). Matka zopakovala, že otcovo rozhodnutie prestať platiť sumu 200 eur (ktorú ona celú využívala iba na pokrytie potrieb syna) súvislo s tým, že si našiel novú priateľku.

15. Otec právo odvolacej dupliky nevyužil. 16. Kolízny opatrovník v rámci odvolacieho konania uviedol len toľko, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez vykonania pojednávania.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok potvrdil podľa .

18. Vzhľadom na to, že vo vzťahu ku všetkým čiastkovým výrokom napadnutého rozsudku ide o konanie vo veciach, v ktorých môže súd konať i bez návrhu, odvolaciemu prieskumu podliehalo posudzované rozhodnutie ako celok, a nie iba výroky výslovne napadnuté odvolaním matky. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa starostlivosti o maloletého Q., v dokazovaním preukázaných konkrétnostiach prejednávaného prípadu ani neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie, ako jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, v ktorej bezprostrednom výkone neboli zistené nedostatky. Okresný súd náležite rozhodol i o oprávnení oboch rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, vrátane súvisiaceho vysvetlenia rozdielu medzi zastupovaním v bežných a v podstatných záležitostiach.

19. Neopodstatnene matka vytýka okresnému súdu, že v rámci pojednávania dňa 2.6.2022 ju neupozornil na to, že niektoré ňou tvrdené výdavky považuje za nepreukázané. Takáto povinnosť konajúcemu súdu totiž z nevyplýva. Bez ohľadu na to, že dotknuté upovedomenie v mimosporových súdnych konaniach (osobitne v tých, v ktorých možno začať konanie i bez návrhu; čo sa vzťahuje aj na súdenú vec) nemá z hľadiska nutnosti zisťovanie skutočného stavu veci a pre platnosť vyšetrovacej zásady tú relevanciu ako v konaniach sporových, nemožno stotožňovať ne/sporné skutkové tvrdenia s tvrdeniami nepreukázanými. Okresný súd však jednoznačne uviedol, čo potvrdzuje i odvolateľka, že celkovo výdavky ňou tvrdené považoval za (značne) nadhodnotené.

20. Predmetný záver je logickým vyústením matkou tvrdenej výšky výdavkov, ktoré permanentne na mesačnej báze takmer trojnásobne prevyšujú jej príjmy. Túto absolútne zásadnú disproporciu nedokázala vysvetliť nielen v štádiu konania pred okresným súdom, ale ani v odvolacom konaní; dokonca možno konštatovať, že v odvolacom štádiu ju „prechádza takmer až mlčaním“. Už na základe

tohto zásadného nepomeru je opodstatneným záver o nadhodnotení (aj) rozsahu nevyhnutných potrieb maloletého Q.. 21. Matkou tvrdená suma (minimálne 500 až 550 eur mesačne) je značne neprimeraná potrebám dieťaťa vo veku troch rokov, ktoré nemá závažnejšie zdravotné problémy; z lekárskych správ bolo preukázané, že matkou akcentované zdravotné ťažkosti maloletého sú stabilizované a nevyžadujú osobitnejšie výdavky. Je žiaduce uviesť, že výška odôvodnených potrieb maloletého Q. ustálená okresným súdom na sume 280 eur mesačne výrazne presahuje priemer v obdobných prípadoch/v obdobných skutkových okolnostiach.

22. Krajský súd v širších súvislostiach poukazuje tiež na to, že hoci odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby sú v zmysle zákona rovnako významnými kritériami pre určovanie výšky výživného, v bezprostrednej realite sú predsa len o niečo dôležitejšími (celkové) pomery výživou povinného subjektu. Pokiaľ totiž výživou povinná osoba reálne nedisponuje (a to ani z hľadiska potenciality) relevantným príjmom, bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby nemôže prispievať na jej výživu sumou nekorešpondujúcou príjmom povinného subjektu. Inými slovami, ak povinný subjekt nemá dostatočný príjem, nie je prípustné, len na základe odôvodnených potrieb oprávneného subjektu, stanoviť mu neprimerane vysoké výživné.

23. Okresný súd náležite zdôraznil, že rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (k mal. Q. a jeho nevlastnej sestre I. D.) zodpovedá cca tretine jeho príjmov. Tým nie sú splnené ani podmienky pre eventualitu určenia výživného na tvorbu úspor - „ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú...“ (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Odvolateľka v danom smere doslova až odmieta akceptovať realitu. Hoci okresný súd zodpovedajúco potvrdeniu zamestnávateľa otca uviedol, že jeho čistý príjem činil v roku 2021 1.028 eur mesačne (v roku 2022 ešte o niečo menej), matka naďalej hovorí o čistom príjme 1.200 eur mesačne; čiže o príjme takmer o 20 % vyššom. 24. Žiaden iný príjem otca zistený nebol. Napriek tomu, že do budúcnosti nemožno vylúčiť, že nárast potrieb oboch maloletých detí otca bude vyžadovať jeho vyššiu aktivitu pri zabezpečovaní relevantného príjmu, v aktuálnom štádiu tomu tak nie je. Súčasný nárast cien, keďže ide o zdražovanie vo všeobecných segmentoch bežného života, postihuje nielen matku, resp. maloletého, ale taktiež otca. Táto okolnosť tak sama o sebe nie je dôvodom na prehodnotenie výšky výživného. Matka si zároveň protirečí, ak trvá na ňou definovaných odôvodnených potrebách maloletého (až 550 eur mesačne), ale na ich uspokojenie požaduje v zmysle odvolacieho návrhu od otca bežné výživné len vo výške 200 eur mesačne; keďže 50 eur by mala predstavovať suma na tvorbu úspor, ktorá by však nemohla byť použitá na úhradu aktuálnych priebežných potrieb.

25. Okresný súd správne rozhodol i o výške zameškaného výživného. Matka ani len netvrdí, že by existovali konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepodala ona návrh na začatie konania. Následne je náležitým určenie výživného iba od začatia konania - od 21.1.2022, pričom okolnosť, že výživné sa platí vopred, s dotknutým záverom bezprostredne nesúvisí. Krajský súd navyše dodáva, že splatnosť výživného vopred neznamená, že výživné napr. za mesiac október je splatné už v mesiaci september, ale to, že výživné splatné v mesiaci október sa neplatí až po jeho uplynutí, ale už v jeho priebehu ku konkrétnu dňu určenému súdom.

26. V priebehu konania rodičia dospeli k zhode ohľadne úpravy stretnutí otca s maloletým Q., pokiaľ ide o ich početnosť (vrátane vymedzenia konkrétnych dní v nepárnom a párnom týždni), ako i v otázke trvania stretnutí (2,5 hodiny). Predmetné vymedzenie korešponduje so záujmom maloletého dieťaťa na zachovaní (a následne prehĺbení a zintenzívnení) kontaktov s rodičom, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň rešpektuje doterajší spôsob starostlivosti o maloletého Q., jeho vek a tiež denný režim; osobitne pri zohľadnení navštevovania materskej školy v štandardnom rozsahu; t.j. vrátane popoludnia. 27. Rodičia sa zhodli taktiež na potrebe/vhodnosti vykonania úvodných stretnutí v mieste bydliska matky (ktoré je totožné s bydliskom maloletého) a v jej prítomnosti. Rovnako vymedzenie tejto postupnosti je nutné kvalifikovať ako zodpovedajúce (prioritne) záujmu maloletého dieťaťa. Nesúhlas matky s trvaním danej úvodnej fázy stretnutí - tri mesiace od právoplatnosti rozsudku - nie je v konkrétnostiach súdenej veci opodstatnený. Obdobne ako v otázkach výživného i v tomto smere používa do určitej miery tendenčnú argumentáciu. Hoci je nepochybné (a potvrdila to i samotná matka), že otec opakovane sám

bez jej prítomnosti maloletého vyzdvihoval v škôlke, matka tvrdí, že nikdy (ktoré slovo zdôrazňuje i použitím veľkých písmen) nebol maloletý Q. s otcom sám.

28. Je nesporné, že dieťa otca pozná, bez väčších problémov s ním komunikuje, hrá sa s ním a akceptuje jeho prítomnosť. Vzhľadom na navštevovanie predškolského zariadenia (aktuálne už vo výraznejšom rozsahu) neobstojí ani zdôrazňovanie naviazanosti maloletého na matku. Je úplne prirodzené, že dieťa (až dominantne) inklinuje k matke, s ktorou strávil rozhodujúcu časť svojho doterajšieho života. Uvedené však rozhodne neznamená, že otec má byť vytesňovaný z jeho života. 29. Vzhľadom na nedostatky v komunikácii rodičov, ktoré viedli k neschopnosti dohodnúť sa na pravidlách stretávania, je v súčasnom štádiu nevyhnutné stanoviť striktné pravidlá (autoritatívnym) súdnym rozhodnutím. Krajský súd zdôrazňuje, že taktiež otec si musí uvedomiť svoje rodičovské povinnosti a vlastný pracovný program (o voľnočasovom ani nehovoriac) zladiť tak, aby stanovené termíny stretnutí naplnil. Motiváciou v danom ohľade nemôže byť hrozba, že ak termíny stretnutí nebude využívať, môže dôjsť súdnym rozhodnutím k ich redukcii, ale úplne prirodzená ambícia naplnenia jeho úlohy rodiča a zabezpečenia podnetného výchovného vplyvu na všestranný rozvoj syna.

30. Ak krajský súd vyššie konštatoval, že v otázke starostlivosti ani neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie, ako zverenie maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky, tak uvedený záver zahŕňal i presvedčenie o spôsobilosti matky riadne - prioritne po emocionálnej a mentálnej stránke - pripraviť dieťa na stretnutia s otcom. Táto rodičovská zručnosť/ /schopnosť je nevyhnutnou súčasťou výchovného pôsobenia rodiča, ktorý má dieťa zverené do (výlučnej) osobnej starostlivosti, na osobnosť maloletého dieťaťa. Taktiež v danom prípade nemá byť motiváciou proaktívneho správania dotknutého rodiča hrozba, že neumožnenie kontaktu dieťaťa s druhým rodičom môže viesť až k zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine).

31. Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny potvrdil. Rovnako správne okresný súd rozhodol o trovách konania, keď vychádzal z . Taktiež v rámci odvolacieho konania neboli zistené a ani účastníkmi tvrdené žiadne okolnosti, ktoré by podmieňovali iné rozhodnutie o trovách konania ako stanovuje označené zákonné ustanovenie. Z daného titulu krajský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Napriek tomu, že napadnutý rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený, je nutné okresnému súdu vytknúť určité formálne nedôslednosti pri vyhotovení písomného odôvodnenia. V tzv. popisnej časti (úvodných 10 strán rozsudku) nie je potrebné podrobne popisovať priebeh konania a obsah jednotlivých prednesov, resp. vyjadrení účastníkov. Dôležité je vymedzenie podstatných argumentov a ich (aj rozsahové) skoncentrovanie. Z nevyplýva ani požiadavka na citáciu aplikovaných právnych noriem. Taktiež v časti vlastných úvah a záverov konajúceho súdu je viac ako žiaduce sústrediť pozornosť najmä na jedinečnosti tej ktorej veci a vyvarovať sa nadbytočného uvádzania všeobecných (hoci vecne opodstatnených) formulácií. Celkovo je nutné konštatovať neprimeranú rozsiahlosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo je spojené so zahltením množstvom informácií (neraz vyjadrených duplicitne) a v konečnom dôsledku vedie k zbytočnému zníženiu presvedčivosti inak vecne správneho rozhodnutia.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .